Tak, ako drvivá väčšina obyvateľov našej planéty, aj my sme pocítili trpkú chuť koronakrízy. Každého sa dotkla svojim spôsobom, pre nás predstavovala najväčšiu limitáciu práve nemožnosť voľne cestovať po svete. Reštrikciám v cestovaní do zahraničia sa nedá nič vytknúť, pretože migrácia obyvateľstva je pri šírení epidémie jedným z jej kľúčových prostriedkov. Každá krajina sa vyrovnáva s bojom proti koronavírusu po svojom, niektoré krajiny sú úspešnejšie, iné menej. Po niekoľkých mesiacoch od začiatku pandémie sa Európska únia dokázala zjednotiť a vydala odporúčania pre cestovanie do zahraničia. Štáty sveta sa rozdelili do troch farieb, na zelené – teda tie, kde je šírenie vírusu pod kontrolou a prijaté opatrenia sú účinné, ďalej na žlté – tie, kde počet novonakazených stúpa a prijaté opatrenia nie sú postačujúce a, nakoniec, na červené – v ktorých dochádza k nekontrolovanému šíreniu vírusu. Každá krajina teda dostala svoju farbu, ktorá, samozrejme, okrem situácie s koronavírusom dosť závisí aj od diplomatických a politických vzťahov. Do tých „zelených“ sa dá vycestovať a po návrate domov Vás nečaká nič dramatické, so žltými a červenými krajinami môže byť problém a vyžaduje sa karanténa a negatívny PCR test. Začiatkom júla tohto roku sa Rwanda dostala na zelený zoznam ako jedna zo štyroch krajín Afriky. Keďže táto malá krajina ležiaca v srdci Afriky je jednou z našich top obľúbených destinácií, tak ma táto správa veľmi potešila. Počnúc od 01.08.2020 prijala aj Rwanda rozhodnutie znovu otvoriť svoje medzinárodné letisko a za splnenia istých podmienok začala púšťať cez svoje hranice zahraničných návštevníkov. Keďže podmienok vstupu do Rwandy a výstupu z rôznych krajín EÚ bolo hneď niekoľko, riskovať hneď prvé lety, kedy ešte neboli vychytané všetky úskalia opatrení, mi prišlo nerozumné a tak som si letenku zabookoval až na polovicu augusta. Spätne musím zhodnotiť, že to bolo dobré rozhodnutie, pretože niektoré z prvých letov boli zrušené (lety s Qatar Airlines), na iné zas nemohli nastúpiť všetci cestujúci (desiatky pasažierov Brussels Airlines zostali zaseknuté v Bruseli, pretože Belgičania majú podmienku výstupu iba nevyhnutné cestovanie, o čom takmer nikto nevedel a teda nemali potrebné dokumenty dokazujúce, že sa jedná o nevyhnutnú cestu). Tieto nezrovnalosti potom často vyústili do straty peňazí za letenku, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nebudú refundované. S dostatočným časovým predstihom som si teda začal pripravovať všetky náležitosti. Dátum odletu som si vybral 12.08.20 a spomedzi leteckých spoločností som zvolil Ethiopian Airlines. Kľúčovou podmienkou vstupu do Rwandy je mať negatívny PCR test na koronavírus v akreditovanom laboratóriu, ktorý nie je starší ako 72 hodín (od 14.08.2020 predĺžené na 120 hodín) pred (prvým) odletom. Bez tohto testu by ma nepustili na palubu lietadla už vo Viedni. Potvrdenie o negativite v anglickom jazyku je nutné elektronicky odoslať do Rwandy, vyplniť k tomu tzv. „Locator form“ s údajmi, kde ste sa nachádzali v posledných dvoch týždňoch. Prázdny Boeing 787 na linke Viedeň - Addis Ababa, na palube bolo 22 pasažierov. Rwanda má vyhradené „karaneténne hotely“, v jednom z ktorých je nutné si zabookovať pobyt v karanténe. Hotel Vám zabezpečí aj transport z letiska do tohto hotela do ktorých idú ľudia, ktorí vstúpili do Rwandy, tu sa im zrealizuje v poradí druhý ster na PCR na COVID-19. Výsledky by mali byť k dispozícii najneskôr do 24h. Pasažier je zatiaľ ubytovaný v hoteli s plnou penziou, ktorý si ale platí z vlastných nákladov (hotel – možnosť výberu podľa kategórie ubytovania, jedlo aj PCR test). Po obdržaní negativity testu Vás ešte poučia a ste voľný. Mail z "Rwanda Biomedical Center" Potrebné dokumenty k vstupu do Rwandy od Augusta 2020: 1. Negatívny RT – PCR test, certifikovaný, v anglickom jazyku. Od 1. augusta to bolo 72 hodín pred prvým odletom, od 14. augusta je to až 120 pred prvým odletom. (treba sledovať ich požiadavky, ktoré sa každé 2 týždne menia) 2. Locator form, ktorí si musíte vyplniť pred odletom, link nájdete tu: https://rbc.gov.rw/travel 3. Rezervácia vybraného „karanténneho hotela“. Hotel Vám zabezpečí prevoz z letiska, po príchode do hotela Vás opäť otestujú RT – PCR testom a do 24 hodín obdržíte SMS, alebo email s výsledkom testu na COVID – 19. V prípade, ak je Váš test negatívny, môžete opustiť hotel a ste v Rwande. V prípade ak Váš výsledok je pozitívny, tak si Vás zoberú do karantény a poskytnú Vám liečbu, samozrejme, všetko na vlastné náklady. Vybrať si môžete z 24 hotelov, ktoré nájdete tu:https://rbc.gov.rw/travel/src/Passengers%20Info%20-%20Designated%20hotels.pdf ceny sú fixné. Negatívny RT - PCR test na COVID-19. Rezervácia "karanténneho hotela" Príprava dokumentov a vybavenie testovania boli mierne zdĺhavé, ale určite nie natoľko náročné, že by odradili presvedčeného cestovateľa. Môj let prebiehal bez akýchkoľvek komplikácií a ako čerešnička som išiel dreamlinerom, v ktorom nás bolo spolu 22, takže som mal dokonalé pohodlie a súkromie. Celý proces nebol zložitý, ale môže prísť ku komplikáciám a to, predovšetkým, ak náhodou budete mať pozitívny test na koronavírus. V prípade, že ide o prvý test realizovaný ešte doma, tak si musíte prebookovať letenku. Treba si dobre vybrať leteckú spoločnosť a typ letenky, niektoré majú možnosť prebookovania, ak nemôžete letieť v súvislosti COVID – 19. Treba si správne kúpiť letenku a dá sa tomuto riziku predísť. Ak prídete do Rwandy a Váš test na COVID–19 bude pozitívny, tak Vám to môže finančne navýšiť budget. Presné ceny neviem, ale v lepšom prípade by liečbu mohla hradiť poisťovňa, ale pobyt v karanténe budete hradiť vy, ak nemáte nejaké špeciálne poistenie. Samozrejme, ak prídete do Rwandy na 10 dní, nemusíte stihnúť let domov. Najrozumnejšie je, aspoň 4 dni pred prvým testom byť opatrný, nezúčastniť sa hromadných akcií, diskoték a ďalších rôznych miest, kde je vyššia šanca nákazy. Odchod z Rwandy: Pred odchodom sa musíte otestovať 72 hodín pred odletom, je to povinné, inak Vás nepustia cez check – in. Po prílete do Viedne: Ak sa preukážete negatívnym testom, v Rakúsku ste voľný. Na Slovensku platí 10 dňová povinná karanténa. Všetky informácie sú v platnosti teraz, treba si uvedomiť, že sa situácia neustále mení, budúci týždeň tieto požiadavky nemusa platiť. Vždy si treba overiť aktuálne podmienky vstupu a výstupu z krajín, kde cestujete. Všetky podrobné informácie nájdete tu: https://www.rbc.gov.rw/fileadmin/user_upload/annoucement/Info%20note%20for%20passengers%20arriving%20in%20Rwanda.pdf Autor: Zoltán Komlósi

Singapur je mesto, ktoré ja osobne veľmi rád navštevujem. Ak by som si musel vybrať veľké mesto, kde by som mal žiť, určite by to bol Singapur. Samozrejme, nikdy by som nechcel žiť vo veľkom a rušnom meste, preferujem menšie mestá, kde nie sú zápchy, príroda je dostupnejšia a žije tam menej ľudí. V tomto blogu by som chcel predovšetkým opísať niektoré vlastnosti mesta, ktoré však vnímam veľmi pozitívne. Na úvod aspoň v rýchlosti trochu histórie. Moderný Singapur bol založený v roku 1819 a bol považovaný za obchodnú pobočku Východoindickej spoločnosti. Briti získali suverenitu nad ostrovmi v roku 1824. Počas 2. svetovej vojny bol okupovaný Japonskom a zároveň sa stal nezávislým od Spojeného kráľovstva. V roku 1963 sa spojil s inými bývalými britskými územiami s cieľom vytvoriť Malajziu. Tento pokus ale trval iba 2 roky a od r. 1965 sa úplne osamostatnil a začal si raziť vlastnú cestu k získaniu uznania ako jeden zo štyroch Ázijských tigrov. Singapur patrí medzi najdôležitejšie obchodné centrá na svete, je štvrtým najväčším finančným centrom sveta. Singapurský prístav je najvyťaženejší a druhý najväčší na svete. Celkovo sa Singapur nachádza vysoko v medzinárodných rebríčkoch pokiaľ ide o životnú úroveň, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a ekonomiku. Ale naspäť k téme. Medzi prvé pozitívne veci by som zaradil dopravu v meste, ktorá naozaj funguje hladko. Prečo? Lebo je cielene plánovaná na veľkosť mesta a práve tu je dôkaz, že sa to dá. V Singapure žije na 710,3 km2 približne 5,5 milióna obyvateľov, to znamená, že na 69 x menšom území ako je Slovensko žije porovnateľný počet obyvateľov. Teraz sa človek zamyslí, prečo sú vôbec v Bratislave zápchy? V prvom rade, Singapur má výbornú infraštruktúru metra, s ktorým je celé mesto dostupné a ľudia sa nemusia obávať, že niekde budú meškať. Podotknem, celý Singapur sa skladá z 63 ostrovov a vedeli vybudovať metro :) Ďalší dôvod je, že nie sú povolené staré autá, limitované sú kontrolami emisií, to znamená, že v Singapure nemá každý dve-tri autá, ale áut je menej a sú kvalitnejšie. Iba dodám, že po Japonsku je Singapur druhým najväčším vývozcom ojazdených áut. No a asi ďalším rozhodujúcim faktorom je aj vysoká cestná daň. Približne 3x drahšia ako v iným veľkomestách. Zámerom bolo donútiť ľudí naučiť sa používať efektívnejší a lacnejší dopravný prostriedok (podzemné metro) a samozrejme tým súčasne aj chrániť životné prostredie. V celku sa im týmto smerom darí a za to naozaj palec hore! Ďalšia kapitola, z ktorej by sa dalo zo Singapuru ponaučiť, je práve o životnom prostredí. V meste je neskutočne čisto, všade sú smetné koše a fajčiarske koše s popolníkmi. Ľudia musia dodržiavať zákony, inak sa udeľujú vysoké pokuty. Bavíme sa o pokutách v stovkách až tisíckach eur, napríklad, za fajčenie v metre je pokuta S$ 1000 (cca 644 EUR), konzumácia jedla/pitia v metre ich môže stáť S$ 500 (cca 322 EUR). Na všetko sú vyhradené miesta a všetko sa tým musí riadiť, aj keďvby to mohlo vyvolať obmedzujúci pocit, nie je to tak. Fajčiari môžu fajčiť len na vyhradených miestach. Keď sa na to pozrieme v teréne, v konečnom dôsledku tak vidíme špaky len v smetných popolníkoch a metro je neuveriteľne čisté. Žiadne mesto som nevidel s toľkou zeleňou, čo je v Singapure, niektoré mrakodrapy sú celé obrastené zeleňou. A práve kvôli tej zeleni by som videl obrovské rozdiely medzi, napríklad, Dubajom a Singapurom. Singapur má veľké šťastie na svoju geografickú polohu, kde často prší. V tomto meste krásne vidieť, že nie je všetko riešené umelým zavlažovacím systémom, ale prírodným dažďom. Dubaju sa ale musí nechať, že na to, že leží uprostred suchej púšte je tam aspoň snaha o pestovanie zelene. Ale atmosféra mesta je vždy o ľuďoch, ktorí v ňom žijú. Čo by bolo teda typické pre "People of Singapore"? Žijú tam ľudia, ktorí majú vo svojej kultúrnej mentalite neustále usmievanie sa, čo budí dojem, že sú skutočne šťastní. A čo my vieme? Možno aj naouzaj sú. Po celý čas som sa nestretol s agresivitou, neochotou, ľudia sú milí a problémy riešia v kľude. Domáci sú veľmi pohostinní a pozitívne otvorení k turistom. A toto je presne vec, ktorú na tomto mieste milujem. U nás na Slovensku chodia ľudia do práce s nechuťou (česť k výnimkám, akou je napríklad moja manželka :-)). Aby sme sa chápali správne, nejde o konkrétny druh práce, ale o prístup prídem, rýchlo urobím (napoly odfláknem) a idem domov. Niesom na mieste, aby som hodnotil kvalitu urobenej práce v Singapure, ale necítiť tu ten negativizmus z bežne pracujúcich domácich ľudí. Bezpečnosť. Málo si tu na Slovensku uvedomujeme jej cenu, no ten, kto precestoval kus sveta, vie, o čom píšem. Aj napriek tomu, že v uliciach Singapuru takmer nevidieť policajtov ani iné bezpečnostné zložky (v tomto by bola na porovnanie skvelá napríklad Rwanda, kde na každých 50 metrov chodníka v metropole Kigali stojí aspoň jeden policajt alebo vojak s Kalašnikovom), je tu úplne bezpečne. Nikde som nenatrafil na opitých machrov, ktorí vykrikovali a zavíjali na celú ulicu. Samozrejme, sa aj tu nájdu ojedinelé prípady, prípadne nejaká britská skupina mladých chalanov na rozlúčke so slobodou :). Gastronómia, ďalšia vynikajúca vec. Singapurská multikultúra sa odráža v rozmanitosti miestnej kuchyne, nájdete tu všetko od čínskej po malajskú, od indickej až po peranakanovú kuchyňu. Singapurská kuchyňa sa štylizovala celé stáročia. Ak navštívite Singapur, mali by ste vyskúšať niektoré z miestnych lahôdok, spomeniem iba zopár, ktoré učarovali mne, “Bat Kut Teh” (polievka z bravčových rebierok), „Chilli Crab”, „Fried Carrot Cake”, či “Laksa”. No a aká je najdôležitejšia vec pre turistu? Predsa úroveň turizmu. Niektorým cestovateľom vyhovuje čo najnižšia, aby mali zážitky čo najautentickejšie, iným aby doslova všetko naservírovali pred prah hotelovej izby. V Singapure je turizmus na vysokej úrovni, o všetko sa starajú a všetko majú do bodky naplánované a vybudované. Samozrejme, pocítiť to na cenách v porovnaní s inými štátmi juhovýchodnej Ázie, ale sú adekvátne ku kvalitným službám a servisu. Zaujal Vás tento článok a chceli by ste sa pozrieť do Singapuru? Od roku 2019 organizujeme zážitkové zájazdy aj tam (aj v kombinácii s ďalšími krajinami juhovýchodnej Ázie). Pri návšteve Singapuru nebude v programe chýbať Marina Bay Sands (kde sa na vyžiadanie môžeme aj ubytovať), Merlion, Gardens by the Bay, Singapore Flyer, Chinatown, Little India, botanická záhrada, nekonečne vysoké budovy v centre mesta a ďalšie vychytávky. Autor: Zoltán Komlósi