<< Naspäť na ponuku zájazdov
flagslovenský sprievodca
Severná Amerika

Mexiko - Yucatánsky okruh

Po stopách stratenej civilizácie Mayov, či krásach tropickej prírody. Živá kultúra, chutné jedlá a program plný aktivít. História a súčasnosť, príroda a civilizácia sa tu zlieva do jedného...

TRVANIE ZÁJAZDU
12 dní
KRAJINY
Mexiko
NÁROČNOSŤ
Nízka
CENA ZA OSOBU
od 2 090,00 €
VYBERTE TERMÍN
Vyberte si z ponuky termínov ...
POČET OSÔB
Počet osôb ...
ZOBRAZIŤ VŠETKY TERMÍNY

Galéria

27 ďalších
v galérii
author
"V cestovani nie som ziadny novacik, akurat, ze bez cestovky. Rozhodnutie ist cez cestovku bolo velmi rychle a spontanne a hlavne velmi narychlo. Musim uznat, ze absolutne nelutujem toto rozhodnutie a v konecnom dosledku to ani nemohlo byt lepsie. Vsetko sme mali naplanovane, operativne sa riesili zmeny, Zolo nam zariadil vsetko podla nasich poziadaviek. Stretli sme sa particka single ludi a spolocne sme si vytvorili dokonaly tim. Tolko zabavy a zazitkov, co sme pozazivali by som rozhodne v cestovani vo dvojici nezazila a taktiez vsetky vyletiky sme mali zorganizovane privatne. Nestretli sme sa zo ziadnymi plnkami, pretoze Zolo presne vedel, kde sa nam kedy oplati ist a ukazal nam miesta, ktore nam miestami vyrazili dych. Vybrala som si zajazd Zanzibar pre dobrodruhov, precestovali sme cely ostrov. menili sme si aj hotely, podla toho, v ktorej casti sme sa nachadzali. Pre cestovatela srdcom aj dusou zhodnotit, ze neviem, ci by som si dokazala tento trip vybavit lepsie aj sama, je zaroven dobrym odkazom, ze Baloo robi svoju robotu naozaj skvele a mozem ich jednoznacne iba odporucat vsetkymi desiatimi."

Lenka Kodajová

Doplnkové služby

Letiskový transfer
30,00 € /OS.
Poistenie storna zájazdu
6,30 € /OS./DEŇ

Vyberte si termín

27.12.2022
-
07.1.2023
vypredané
2 890,00 €
28.1.2023
-
08.2.2023
vypredané
2 150,00 €
13.2.2023
-
24.2.2023
vypredané
2 090,00 €
17.3.2023
-
28.3.2023
2 090,00 €
1.4.2023
-
12.4.2023
2 190,00 €
7.11.2023
-
18.11.2023
2 090,00 €
Silvestrovský termín
30.12.2023
-
10.1.2024
akcia
-16 %
2 990,00 €
2 490,00 €

Ďalšie informácie

ITINERÁR ZÁJAZDU:

1. deň: Odlet z Viedne, prílet do Cancúnu

Svetové vychýrené letovisko, kde sa ubytujeme v jednom z hotelov, prvá noc v Cancúne.

2. deň: Cancún

Celý deň strávime v Cancúne, kde si môžeme oddýchnuť na krásnej pláži s tyrkysovou vodou, prechádzať sa po meste a spoznávať živú kultúru Mexičanov. Nachádza sa tu aj Múzeum mayskej kultúry, ktoré spoločne navštívime. Možnosť navštíviť Isla Mujeres, kde sa stretáva Karibské more a Mexický záliv. Sú tu nádherné biele pláže, široké možnosti vodných aktivít a prechádzka pri západe či východe slnka je tu neobyčajne romantická.

3. deň: Valladolid - Piste

Ráno opúšťame Cancún a presúvame sa smerom do vnútrozemia k mestečku Valladolid, kde navštívime prvé 2 cenoty. Poobede sa presunieme do Piste, kde prespíme. Večeru si dáme originálne na ulici medzi lokálnymi, na nás čaká klenot mayskej kultúry - archeologické nálezisko Chichén Itzá. 

4. deň: Chichén Itza - Uxmal

Ráno nás čaká klenot mayskej kultúry - archeologické nálezisko Chichén Itzá. Lokalita je vyše tisíc rokov stará, no napriek tomu sa tu nachádza viacero zachovaných chrámov a palácov v podobe známych pyramíd. Zoznámime sa s históriou tejto predkolumbovskej civilizácie, ktorá nás bude sprevádzať aj po zvyšok výletu. Okolo obeda sa presunieme do cenoty Ik Kil, jedna z najkrajších cenotiek v Yucatáne. Zaskáčeme si, okúpeme sa a pokračujeme v našej ceste smerom k ďalším mayským pyramídam.

5. deň: Uxmal - Bacalar

Prvá zastávka nás čaká v Uxmal, ďalšom významnom historickom mayskom mestečku. Po prehliadke ruin sa zastavíme v továrni na čokoládu, kde nám miestni obyvatelia ukážu, ako spracovávali čokoládové bôby ešte starí Mayovia. Poobede pokračujeme ďalej do mestečka Bacalar, obed si dáme v lokálnej reštike popri ceste. 

6. deň: Bacalar

Bacalar sa nachádza a pobreží Jazera siedmich farieb. Strávime tu aktívny deň plný vodných športov (kajakovanie), prechádzok po okolí, navštívime pevnosť sv. Filipa, ochutnáme čerstvé ryby a miestne špeciality. Nebude chýbať ani oddych s nádhernými výhľadmi.

7. deň: Bacalar - Tulum

Presúvame sa z mestečka Bacalar smerom severnejšie do rušného mestečka Tulum. Poobede si už budeme užívať nádherné pláže Tulumu. 

8. deň: Tulum

Prímorské mestečko, jedno z neskorších mayských osídlení s pomerne dobre zachovalými pamiatkami. Okrem prehliadky historických osídlení sa vydáme aj pod zem, kde sa vo vápencových skalách nachádzajú čarokrásne cenoty s krištáľovými jazierkami.

9. deň: Tulum - Playa del Carmen

Po raňajkách navštívimne tulumské ruiny a povieme si o nich niečo, boli jediné mayské ruiny priamo na pláži. Do poobedia si ešte užiejme nádhernú tulumskú pláž a poobede sa presunieme do Playa del Carmen.

10. deň: Playa del Carmen

Svetovoznáme miesto vodných športov. Podmorský raj pre potápačov a šnorchlovanie. Nádherné koraly, raje, či korytnačky. Samozrejme nebude chýbať ani oddych na pláži, prechádzka po rušnom meste. 

11. deň Playa del Carmen - Cancún

Ráno ešte možnosť okúpať sa, potom vyrážame späť do Cancúnu na letisko.

12. deň: Viedeň

Prílet do Viedne.

CENA ZAHŔŇA:

  • Spiatočnú letenku z Viedne v ekonomickej triede 
  • Letiskové poplatky 
  • Privátny transport v rámci celého zájazdu 
  • Letiskové transféry
  • Ubytovanie s raňajkami počas celého zájazdu
    2x Cancún
    1x Chichen Itza
    1x Uxmal
    2x Bacalar
    2x Tulum
    2x Playa del Carmen
  • Slovensky/česky hovoriacieho sprievodcu
  • Asistenčné služby CK BALOO 

CENA NEZAHŔŇA:

  • Cestovné poistenie (možnosť priobjednať si)
  • Vstupné a fakultatívne výlety (cca 200 EUR)
  • Sprepitné 
  • Nápoje a stravu (okrem uvedeného) 

__________________________________________________

Pri návšteve Mexika nie sú povinné žiadne cestovateľské očkovania, odporúčame obnoviť si základné očkovania podľa platného očkovacieho kalendára. 

V prípade záujmu letiskového transferu do Viedne nás neváhajte kontaktovať e-mailom: info@baloo.sk, alebo telefonicky 0915 257 229.

Podmienky vstupu do Mexika

Občan Slovenskej republiky, ktorý je držiteľom platného pasu môže do Mexika cestovať bez víz za účelom turistiky, alebo obchodu na dobu nie dlhšiu ako 180 dní. Ak občan túto povolenú dobu prekročí hrozí mu pokuta, zadržanie alebo vyhostenie s policajným záznamom. Ak je účel pobytu iný, napr. štúdium, zamestnanie, zlúčenie rodiny a pod., je nutné vopred požiadať o vízum na konzulárnom oddelení Veľvyslanectva Mexika vo Viedni, ktoré je teritoriálne príslušné pre Slovenskú republiku. V prípade dlhodobých víz za účelom zamestnania, musí mexický zamestnávateľ vopred v mene občana kontaktovať Mexický migračný inštitút a vybaviť potrebné pracovné povolenie, ktoré slúži na vydanie dlhodobého víza.

Dokumenty potrebné na vstup do Mexika na tzv. bezvízový vstup: pri príchode do Mexika občan musí predložiť dokumenty potvrdzujúce dôvod jeho pobytu a dôkaz o dostatku finančných prostriedkov na pobyt. 

Dokumentami sú:

  • Pas platný minimálne 6 mesiacov od predpokladaného odchodu z Mexika
  • Spiatočná letenka (alebo nadväzujúca letenku do iného štátu) a itinerár svojej cesty, potvrdenie o rezervácii ubytovania, alebo podpísané pozvanie od osoby, ktorú v Mexiku plánuje navštíviť, alebo list od obchodného partnera, prípadne od inštitúcie
  • Medzinárodné cestovné/zdravotné poistenie platné pre Mexiko (začalo sa vyžadovať v súvislosti s COVID-19)
  • Pri pasovej kontrole je potrebné predložiť vyplnený migračný formulár FMM, ktorý príslušná letecká spoločnosť poskytuje pasažierom v lietadle. Polovicu formuláru migračný úradník odtrhne. Druhú polovicu si treba dôkladne uložiť, nakoľko ju bude potrebné odovzdať pri odchode z Mexika. V prípade jej straty treba prísť na letisko skôr a požiadať pracovníka Národného migračného inštitútu o nový formulár, ktorý je už spoplatnený v prepočte cca 50 eur (1200 pesos). 
  • V prípade, ak cestuje maloletý občas bez sprievodu rodiča, alebo zákonného zástupcu je povinný predložiť notárom overené splnomocnenie rodiča, alebo zákonného zástupcu s cestovaním do Mexika. Splnomocnenie musí byť apostilované a oficiálne preložené do španielčiny. Overenie notárskeho splnomocnenia formou apostily vykonáva príslušný krajský súd, v obvode ktorého notár pôsobí. V prípade, že maloletý občan cestuje s rodičom, ktorého priezvisko nie je totožného s jeho vlastným priezviskom, odporúčame mať pripravený rodný list dieťaťa, apostilovaný príslušným okresným úradom a preložený do španielskeho jazyka.

COVID – 19: Vzhľadom na rýchlo sa meniacu situáciu ohľadom obmedzení Vás budeme o aktuálnych obmedzeniach informovať 10 - 14 dní pred odletom. Aktuálne opatrenia môžete sledovať na stránke Ministerstva zahraničných vecí: https://www.mzv.sk/cestovanie/covid19/obmedzenia-na-hraniciach

Pre koho je zájazd určený:

Zájazd je vhodný pre aktívnejších aj menej aktívnych dovolenkárov. V prvej polovici zájazdu náš čaká aktívnejší program, počas ktorého budeme poznávať mayskú kúltúru. Treba byť pripravený na teploty okolo 35-40 °C a vždy mať so sebou dostatok vody a dodržiavať pitný režím. Druhú polovica dovolenky bude oddychovejšia a väčšinu dní strávime oddychom na rôznych plážach.

Máte otázky? Spýtajte sa nás.

Prečítajte si

Rozhovor - letenkyzababku.sk

Prečítajte si super rozhovor, tentokrát nás vyspovedali z www.letenkyzababku.sk :) Klik sem dole https://www.letenkyzababku.sk/robi-sprievodcu-po-rwande-turisticky-poznam-rwandu-lepsie-ako-slovensko/

Aká je vlastne Afrika?

Inšpiráciou na tento blog boli otázky, ktoré často dostávame vzhľadom na a na ktoré je, či už ťažšie alebo ľahšie odpovedať. Čo je Afrika pre človeka, ktorý v ozajstnej Afrike (teraz nemám na mysli Hurghadu) nikdy nebol? Bohužiaľ, aj tu platí povestné „kto to nezažil, nepochopí“. Charakterizujú dojímavé kampane a fotky UNICEF-u a US AID dnešnú Afriku? Áno aj nie. Nádherné portréty pomaľovaných a polonahých ľudí z kmeňov, či zvieratá zápasiace o život s prírodou? Áno aj nie. Tak sem zhrniem niektoré moje pozorovania a postrehy. „Ako vyzerá typický Afričan?“ Keby mi niekto povedal, aby som nakreslila typického Afričana, ani neviem, čo by som vlastne na papier dala. Vychudnuté dieťa v otrhaných šatách, obézneho černocha so zlatými prsteňmi, motorkára – taxikára s mobilom v ruke a vo vetrovke aj napriek tomu, že je vonku 30 stupňov? Tehotnú ženu s bandaskou s vodou na hlave alebo ženu s kyprými tvarmi, dokonalým zapletaným príčeskom a vysokými podpätkami prechádzajúcou po prašnej ulici predmestia africkej metropoly? Starca s posledným zubom s palicou, o ktorú sa opiera alebo Masaja, Pygmeja, Krováka, či príslušníka iného exotického etnika? Politika v slnečných okuliaroch v drahom obleku v najdrahšej terénnej Toyote obklopeného ochrankou so samopalmi alebo obchodníka na trhovisku, ktorý k svojmu stánku láka každého, kto prejde okolo? Voľba by bola ťažká, no vzhľadom na môj talent na kreslenie by asi bolo jedno, čo si vyberiem, výsledok by bola tmavohnedá machuľa. Aký je teda typický Afričan? Tak trochu nespokojný s tým, kde žije. Nespokojný, že tí, ktorí majú moc poväčšine všetko hrabú pre seba a svojich blízkych. Dokáže sa, však, tešiť z každodenných maličkostí. Veľmi prispôsobivý a dokáže bezchybne imitovať všetko, o čom si myslí, že to je dobré alebo užitočné. No predovšetkým je hrdý. Hrdý na to, že jeho domovom je Afrika. Hrdý na to, že jeho krajina je nezávislá. Hrdý na svoje tradície, hrdý na akéhokoľvek iného Afričana, ktorý v niečom prerazil, alebo niečo dokázal. Je priateľský a rodinný. „Prečo majú Afričania toľko detí, keď sa o nich nevedia postarať?“ Toto je tiež zložitá téma na diskusiu. A odpoveď, že preto, lebo nemajú elektriku a po večeroch sa nudia, alebo nevedia, čo sú to kondómy, rozhodne nie je správna. Do istej miery by sa dalo skonštatovať, že v období, keď bola klasická medicína v Afrike ešte iba vzácnou komoditou a detská úmrtnosť hádam prevyšovala šancu na prežitie do dospelosti, sa rodičia riadili logikou „čím viac detí budeme mať, tým je vyššia šanca, že aspoň jedno sa dožije dospelosti a postará sa o nás, keď budeme starí“. Medicína však odvtedy značne pokročila dokonca aj v Afrike, a našťastie, už rodiny nemusia bojovať s neblahou štatistikou. No detí je stále veľa. Väčšina afrických štátov podporuje myšlienku mať iba toľko detí, aby ich rodina dokázala uživiť a aj robí osvetu na plánované rodičovstvo, no stretla som sa už aj s výrokom nemenovaného burundského politika, že si treba brať príklad z Indie, ktorá má exponenciálne rastúcu ekonomiku a Indov je najviac na svete a teda úspech ich ekonomiky určite spočíva v ich množstve, čiže čím viac Burunďanov, tým lepšia ekonomika. Jedna chudobná Afričanka mi zas povedala, že v živote toho nemá veľa, z čoho sa môže tešiť, no každé jedno jej dieťa jej prináša veľkú radosť, keď ho vidí rásť, preto ich má osem. Ďalší mi povedal, že čím je rodina väčšia, tým je väčšia šanca, že niekto z nej bude úspešný a budú naňho všetci hrdí. V Afrike je rodina často útočiskom aj záchranou. Spolu žije aj niekoľko generácii. Keď príde problém, doslova zasadne rodinná rada a diskutujú, až pokým sa nenájde riešenie. Keď niekto z rodiny zažíva úspech, vždy sa oň delí s celou rodinou, občas aj so susedmi. Pre nás to znie neuveriteľne, no toto puto pretrváva aj po tom, čo deti dospejú, založia si vlastné rodiny a odídu z domu. Bola u nás jedna slovenská lekárka, ktorá sa pýtala nášho kolegu (Afričana), prečo nikdy nemá dosť peňazí aj napriek tomu, že má slušný plat, nie je ešte ženatý a má nízke náklady na život, prečo si nevie šetriť a peniaze odkladať. Dostala takúto odpoveď: „Pochádzam z ôsmich súrodencov a som druhý najstarší. Moji rodičia neboli bohatí, ale ani najchudobnejší. Vždy sme mali strechu nad hlavou a nejaké tie kozy, občas aj kravy a malé políčko, na ktorom sme pestovali fazuľu. Všetci súrodenci sme vychodili základnú školu. Môj starší brat sa ako prvý oženil a našiel si slušnú prácu v hlavnom meste, tak nám všetkým ostatným súrodencom platil štúdium. Ja som vďaka nemu skončil aj vysokú školu. On ďalej neštudoval, aby sme my ostatní mohli. Pred nejakým časom ale starší brat prišiel o prácu a teraz som na rade ja, aby som podporoval v štúdiu tých mladších. Rovnako, ak sa vyskytne nejaký problém, ak je niekto vážne chorý a treba zaplatiť nemocnicu, ak mu spadne dom, alebo nie je úroda, všetci sa spolupatrične podieľame na riešení problému.“ Je to teda výhoda alebo nevýhoda byť z veľkej rodiny? Je to pre rodičov a deti šťastie alebo nešťastie? Vec pohľadu... „Majú tam elektriku? Vodu? Vedia, čo je mobil?“ Elektrika v Afrike je niečo, čo je síce fajn, keď práve je, ale nie je žiadna pohroma, keď je aj niekoľko dní odpojená. My Európania si život bez elektriky nevieme asi ani predstaviť. Akonáhle dôjde k výpadku napr. počas búrky, okamžite telefonujeme do elektrárne, aby sme zistili, kde je problém a kedy ju zase pripoja. Bežný Afričan žijúci v meste či na vidieku elektriku používa najmä na svietenie a nabíjanie telefónu. Vyššia vrstva má aj televízor, chladničku a iné spotrebiče, no veľa Afričanov svoje domy k elektrike nemá pripojené vôbec, prípadne fungujú na malom solárnom paneli alebo na autobatérii, ku ktorej sú napojené káblami žiarovky alebo nabíjačky. Zdrojom energie sú najčastejšie vodné elektrárne a preto často závisí výroba elektriny na stavoch priehrad, ktoré zas závisia na tom, či boli sezónne dažde dostatočne intenzívne. Zažila som obdobie, kedy bolo v priehrade tak málo vody, že elektriku zapínali vždy iba na šesť hodín denne a to vždy v inej časti krajiny. Kňazi mali rozpis, kedy bude elektrika a na konci omše to vždy oznámili ľuďom. A nikto nehromžil (okrem nás). Nemocnice, hotely, reštaurácie a bohatšie domácnosti mávajú naftový generátor, ktorý im slúži v čase, keď elektrika vypadne. Voda je ale iný problém. Subsaharská Afrika je typická svojimi obdobiami sucha a dažďov, ktoré sa po tisíce rokov pravidelne striedali, príroda aj obyvatelia sa na nich spoliehali, no v dôsledku zmeny globálnej klímy sú čím ďalej, tým viac nevyspytateľnejšie. Príkladom môže byť jazero Čad, zdroj vody pre široké okolie, ktoré sa od 70. rokov minulého storočia zmenšilo takmer o 90%, čo rezultuje do lokálnych aj medzištátnych konfliktov (keďže ide o jazero ležiace na hranici štyroch krajín). Keňa aj Južná Afrika v poslednej dobe zažívajú extrémne suchá a predaj vody sa tu stal dobrým biznisom. Ak však aj prší a vody je v prameňoch, riekach a jazerách dostatok, priviesť ju do domácností býva často poldenná aktivita vybraných členov rodiny. Typickým obrazom pri potulkách Afrikou sú staršie deti alebo ženy, ktoré v žltých bandaskách nosia vodu od prameňa (studne, jazera, rieky...) do domu. Podľa siete vodovodov a vzdialenosti k zdroju to niekedy môže byť práca aj na niekoľko hodín. Existujú však aj oblasti, kde na každých cca 10 – 20 domčekov pripadá jeden vodovod, prípadne majú prívod vody priamo do domu. No a či poznajú mobil? Poznajú. Správny Afričan má aspoň dve až tri telefónne čísla, každé od iného operátora, lebo pokrytie sieťami nie je zďaleka dokonalé. Informačné a telekomunikačné technológie majú v treťom svete veľký úspech. A Afričania, hlavne mladí, sa snažia kráčať s dobou. Majú kontá na Facebooku, Whatsappe, sledujú BBC. Mobilné siete ponúkajú 3G internet, v mestách aj 4G a rôzne zvýhodnené balíčky na sociálne siete. „Behajú tam voľne levy?“ Stretnúť divoké zviera mimo národných parkov je v drvivej väčšine afrických krajín veľkou raritou. Aj keď mnohé parky nie sú oplotené, zvieratá sa prirodzene zdržujú ďaleko od ľudí a ich príbytkov. Aspoň toto sa za tú dlhú dobu života s človekom na jednej planéte tie chúďatá zvieratá už naučili. Aj keď parkov na safari je v Afrike neúrekom, väčšina Afričanov nevidela naživo v prírode (alebo aj v parku) slona, či leva. Za zvieratami sa chodí do parkov a donedávna bola táto zábavka výsadou turistov, no v poslednej dobe sa snažia krajiny promovať svoje prírodné bohatstvo aj pre svojich vlastných obyvateľov a tak je možné počas safari stretnúť napríklad aj školský autobus (zo súkromnej a drahej školy, samozrejme). „Majú všetci samopaly?“ Sú krajiny, kde majú samopaly takmer všetci (od pastierov kráv až po šamana), no sú krajiny, kde sú samopaly vyhradené iba pre policajtov, vojakov a ochrankárov. To je vlastne väčšina krajín. Zbraní je v populácii rozdistribuovaných rozhodne viac než u nás a sú krajiny, kde sa držanie zbraní zákonom ani nijako neupravuje. Čerešničkou na torte je napríklad fakt, že u policajtov v službách v Burundi nie je prísne trestané požívanie alkoholu. Sú však aj krajiny, ktoré si na policajtoch naozaj dajú záležať (susedná Rwanda). „A ako vlastne žijú? Čo jedia? Odkiaľ majú peniaze?“ Doba, keď Afričania bývali v prútených bambusových prístreškoch a okolo bedier nosili kožušinu zo zvierat, oštep v ruke a luk so šípmi na pleci patrí už minulosti. Samozrejme, existujú aj výnimky, no kmeňov, ktoré si do dnešného dňa uchovávajú tradičný život lovcov a zberačov, je už veľmi málo. Klasický dom novodobého Afričana žijúceho na vidieku alebo na predmestí veľkej metropoly je postavený z pálených tehál, nemá veľké rozmery ani pozemok okolo, strecha je najčastejšie plechová, škridle sú dominantou vyššej triedy. Chudobnejší domy stavajú aj z hlinených tehál, prípadne drevenú konštrukciu oblepia blatom zmiešaným s trusom, ktorý to dobre drží pokope. Tieto domy však obývajú najchudobnejší a častokrát ich nájdeme napríklad vo veľkých slumoch (chudobných mestských častiach). Interiér je zvyčajne zariadený striedmo, v spálni sú buď jednoduché postele, no častejšie iba trstinové podložky, na ktorých sú matrace. V obývacej časti je zopár stoličiek a jednoduchý stôl. Kuchyňa býva buď úplne oddelená od domu, no tí chudobnejší si dymia priamo v obývačke. V malom domčeku sa pomestia aj 3 generácie, veď dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Samozrejme, aj v Afrike nájdeme luxusné sídla bohatej vrstvy, rozlohou veľké domy s vysokým krovom, upravenou záhradou, mohutným oplotením s elektrickým drôtom navrchu a veľkou bránou, pri ktorej vo dne v noci hliadkuje strážnik. Veľká väčšina populácie nemá náročné stravovacie návyky. Varenú fazuľu kombinujú najčastejšie s ryžou, zemiakmi, varenými, či smaženými banánmi, cestom s múkou z kukurice či kasavy, k tomu nejaká zelenina a prípadne kúsok kozieho alebo hovädzieho mäsa. Na raňajky mandazi, malé koláčiky, ktoré vzdialene pripomínajú naše šišky a pre deti rôzne kaše. Po ruke je často veľa ovocia a zeleniny (hádam s výnimkou veľmi suchých oblastí) a pri veľkých jazerách zase viacero druhov rýb. Zdroj obživy je predovšetkým poľnohospodárstvo, každý si na svojom políčku dopestuje základné suroviny, ktoré buď s rodinou skonzumuje, alebo predá, čo mu zostane a nakúpi si ďalšie potrebné veci. „Ako to teda zhrnúť?“ Afrika je jedinečná. Svojou rozmanitou a predsa podobnou kultúrou naprieč kontinentom, hrdými obyvateľmi, prenádhernou krajinou a dych-vyrážajúcou prírodou, jednoduchosťou a krásou. A ako raz jeden Uganďan povedal, Afričania vlastne ani nemajú problémy, ale „výzvy“. Autor: Mária Komlósi

Predsudky...

Často dostávam od Vás otázky, či sú Afričania rasisti, či majú pred nami rešpekt a ako sa vôbec správajú k bielym. Preto som sa rozhodol o tom napísať svoje názory a odporučania s niekoľkými príkladmi zo života. Samozrejme, filozoficky sa všetko dá vyvrátiť a na všetko existuje nejeden argument. Každý človek vníma svet a jeho problémy rôzne. Názory ľudí sa odvíjajú od viacerých faktorov, napríklad v akej spoločnosti žije, akú výchovu dostal, ako vníma média, aké má znalosti v danej problematike. Veľa ľudí absolútne podlahne médiam a vytvára si úplne iný obraz o danej problematike. Netvrdím, že média nie sú dôležité (bez nich by sa naši politici zbláznili od radosti a kradli by tisíckrát viac). Podané informácie sú síce často správne, ale spôsob ich prevedenia, aby bol obsah zaujímavý, je koniec koncom dezinformácia pre čitateľa. V prvom rade by sme sa mali naučiť čítať s porozumením a hlavne si všetky informácie overiť na dôveryhodných zdrojoch. A to je presne dezinformovanosť u nás na Slovensku o cudzincoch. Napríkld, akí sú Afričania zlí, nebezpeční, kradnú, unášajú atď. Média nikdy nezaujímali a ani nikdy nebudú písať a pozitívnych veciach, lebo to nie je vôbec atraktívne. Ľudí zaujíma iba problém (lebo sa im to teoreticky môže stať a vytvárajú si v hlave zbytočné obavy a predsudky). Nikoho nezaujíma, koľko lietadiel pristane bezpečne v cieľovej destinácii, ale ak príde k nejakému incidentu, obletí to celý svet do niekoľkých hodín. Zo skúseností by som si dovolil povedať, že v Afrike som sa skoro vôbec nestretol s rasisitickými narážkami na moju, alebo blízku osobu našej rasy. (netvrdím, že sa to nestáva). To by som si, ale nemohol dovoliť povedať o Slovensku. Žiaľ som doma málo, ale s rasizmom sa stretávam často. Najzaujímavejšie je to, že veľa ľudí má veľmi negatívne predsudky na ľudí s čiernou pokožkou. Neraz som sa stretol s názormi ľudí (mimochodom nikdy neboli v Afrike a v kontakte s tými ľuďmi), že čierni sú leniví, hlúpi, kradnú, nedá sa im zveriť nič, nebodaj si donesie moja dcéra domov čierneho, moslima, atď. Áno, rozmýšľajú inak, majú inú kultúru, podmienky, podnebie, iné choroby, iné problémy. Ale, položme si úprimne niekoľko férových otázok. U nás sa nekradne? U nás sa neporušujú ľudské práva? Nezabíjajú sa novinári? U nás sa nekradne v školských kuchyniach? U nás sa všetko poctivo zdaňuje a žiadni podnikateľ sa nesnaží oblafnúť daňový systém? U nás sa vôbec nesnažia zamestnanci podvádzať v robote, či už s časom na obede, alebo milión ďalších príkladov ako sa vyhnúť povinnostiam a oblafnúť šéfa šikovnými a podloženými výhovorkami. Je to u nás dokonalé, že si môžeme dovoliť ohovárať iných? Možno, že naše predsudky a názory na inú rasu máme vďaka dezinformáciam, v ktorých žijeme. Žijeme v podmienkach, v ktorých sa k informáciam rýchlejšie dostaneme a skôr súdime, ako tí v Afrike. Nezabúdajme, že ani my nie sme obklopení iba dokonalými genotypmi. Keď niekto dokáže povedať pred celým národom, že mu pes na snowboarde prepol pesničku a zľakol sa, tak to je fakt sila a niečo nie je v poriadku. A takí ľudia sa medzi nami pohybujú bežne a ohrozujú nás, naše deti a rodiny. Afričania k cudzincom sú všeobecne milí a nemajú žiadne rasistické útoky. Skôr sú až moc milí, pretože z nich chcú čo najviac peňazí vytiahnuť a to hlavne z turistov. Samozrejme, peniaze za službu. Na Slovensku, keď idete niečo predať, alebo chcete zarobiť peniaze nie ste milí k tým ľuďom, ktorým chcete predať svoj produkt? Ak nie, tak nemáte čo hľadať v podnikaní… Veci fungujú rovnako či tu na Slovensku, alebo tam v Afrike. Možno to prebieha inak a iné sú spôsoby, ale v svojej podstate sme všetci rovnakí. Ak sa nám pokazilo auto v Afrike (kdekoľvek na safari, či úplne mimo civilizácie), tak sa pri nás vždy zastavili ľudia a bez pýtania sa pustili do práce a pomohli nám aj na úkor ich programu. Napríklad v Čade, tam sú naozaj náročné úseky a auto sa môže pokaziť kedykoľvek. Neexistuje, aby sa pri pokazenom aute niekto v Afrike nezstavil a nepomohol. Podotknem, za posledných osem rokov sa mi to stalo nespočetne veľakrát, vždy mi pomohli a nikdy ma neokradli. Len pre zaujímavosť, niekoľkokrát som počul na Slovensku v rádiu, že na tej a tej ceste je odstavené pokazené auto – koľko iných áut sa zastaví a spýta sa, či nepotrebuje dotyčný pomoc? Netreba kategorizovať a rozdeľovať ľudí podľa farby pokožky, sociálneho postavenia, množstva finančných prostriedkov na účte, majetkov vo vlastníctve. Ľudia sú zlí a dobrí bez ohľadu na farbu pleti. Tých zlých, učte byť dobrými. Naučte sa dívať na svet a ich problémy pozitívne a s nadhľadom. Nehľadajte všade negatívne veci (lebo Vás to dostane, tam kde nechcete byť). Buďte otvorení k ľuďom každej rasy, cestujte, spoznávajte nové miesta, kultúry. Rešpektujte ich a čerpajte z nich skúsenosti, ktoré vás budú v živote posúvať správnym smerom. Nešetrite iba na hmotné veci, ale investujte aj do cestovania a spoznávania samého seba. Len tak sa zamyslite, kde ste boli na dovolenke v roku 2014, vynoria sa vám zážitky? Asi áno… A takisto si pamätáte aké tričko, botasky a iné hmotné veci ste tam mali v kufri zo sebou? Asi nie... Dajte šancu zážitkom s ľuďmi...rôznymi. Autor: Zoltán Komlósi