<< Naspäť na ponuku zájazdov
flagslovenský sprievodca
Južná Amerika

Kolumbia - krajina kávy, tanca a temperamentu

Prevedieme vás cez tradičné kolumbijské mestá a ich okolie. Uvidíme najvyššie palmy na svete. Ochutnáme jednu z najlepších káv sveta a uvidíme aj jej prípravu. Omočíme si nohy v krásnom osviežujúcom mori. Dáme priestor našim chuťovým bunkám, aby pocítili nepoznané chute a zatancujeme si salsu v uliciach.

TRVANIE ZÁJAZDU
10 dní
KRAJINY
Kolumbia
NÁROČNOSŤ
Nízka
CENA ZA OSOBU
od 2 690,00 €
VYBERTE TERMÍN
Vyberte si z ponuky termínov ...
POČET OSÔB
Počet osôb ...
ZOBRAZIŤ VŠETKY TERMÍNY

Galéria

10 ďalších
v galérii
author
"Baloo nie je standardna cestovka. Je vynimocna. Na letisku vas nebude cakat delegat, ktory vam povie, aky program vas caka a ktoremu sa musite prisposobit. Krajinou vas sprevadza uprimny a zabavny clovek, ktory sa stane vasim skutocnym priatelom a ktory sa vam snazi splnit vase sny. Zolo je vzdy ochotny operativne zmenit program, ak sa vam zrazu zapaci nieco ine, vybavit casto nevybavitelne, pozna sa s lokalnymi a ludia ho maju radi. A vzdy s vami naplno prezije vase zazitky a vyrozprava vam popri nich kopec dalsich historiek, ktore zazil. Navyse, ludia z Baloo v Afrike dlhe roky sami zili a dokazu k turizmu na tomto kontinente pristupovat s uctou a respektom. Dbaju na to, aby ste nemali predsudky a vysvetlia vam lokalny kontext, vdaka comu sa zzijete s krajinou, pochopite ludi a nenarusate svojim pristupom miestnu kulturu. To v dnesnej dobe povazujem za velmi dolezite a na Baloo to mimoriadne ocenujem. Necestujem s cestovkami, ale s Baloo pojdem s doverou aj na kraj sveta. Navyse, Baloo je po financnej stranke velmi ferova cestovka vo vztahu k vam aj k lokalnej komunite. Urcite sa vam nestane, ze za vase peniaze poleti sprievodca prvou triedou ???? Ak zvazujete cestu s Baloo, rozhodne nemate preco vahat."

Janka Fedáková

Doplnkové služby

Letiskový transfer
30,00 € /OS.
Privátna izba "Kolumbia"
320,00 € /OS.
Poistenie storna zájazdu
6,30 € /OS./DEŇ

Vyberte si termín

2.3.2023
-
11.3.2023
2 690,00 €

Ďalšie informácie

ITINERÁR ZÁJAZDU:

1. deň: Viedeň - Bogota

Odlet z Viedne a prílet do Bogoty ešte v ten istý deň vďaka časovému posunu. Aké jednoduché je omladnúť o jeden deň.

Bogota je tretie najvyššie položené hlavné mesto na svete. Nachádza sa v nadmorskej výške 2 640 m n. m. 

Zažijeme tu bohaté kultúrne a historické vyžitie, nachádza sa tu veľa múzeí, kde sa dozvieme viac o zaujímavej kolumbijskej histórii. V historickej časti mesta sa nachádza mnoho krásnych kostolov a takisto veľa iných budov, ktoré boli postavené v koloniálnom alebo republikánskom štýle a sú vyhlásené za kultúrne a histoické pamiatky. Historická časť mesta - La Candelaria je známa svojimi uličkami a typickými kaviarničkami s výbornou kolumbijskou kávou. 

2. deň: Bogota

Po výdatnom spánku na opačnom konci sveta sa vydáme ďalej preskúmať krásy Bogoty. Vyvezieme sa lanovkou na kopec Monserrate (3 152 m n. m.) nad mesto. Bývalý guvernér Kolumbie Juan Boria tu nechal postaviť kostol na počesť čiernej Panny Monserrat v Barcelone. Je viditeľný aj z veľkej diaľky a v noci je farebne osvetlený. Kostol je pre veriacich dôležitým pútnickým miestom a v nedeľu tu pravidelne prebiehajú bohoslužby. Je odtiaľto naozaj neuveriteľne krásny výhľad na Bogotu. 

Koloniálna La Candelaria je historickou časťou Bogoty. Nachádzajú sa tu múzeá, palác vlády a krásne staré farebné budovy, ktoré dotvárajú atmosféru. Určite nevynecháme Múzeum Zlata (Museo del Oro) a kto bude mať chuť, aj zaujímavé múzeum Santa Clara a múzeum Botero. Hneď o ulicu ďalej nás čaká najstarší kostol v Kolumbii – Iglesia de San Francisco, podľa mnohých čarovný kostol s najkrajším oltárom. Postupne prejdeme až na najväčšie námestie v Bogote – Plaza Bolívar. Deň zakončíme perfektným kolumbijskym jedlom a kto bude mať výdrž a chuť, môže sa prejsť temperamentnou nočnou Bogotou. 

3. deň: Bogota – Guatavita – Zipaquira

Ráno o 8:00 odídeme z hotela privátnym transportom k jazeru Guatavita. Nachádza sa v nadmorskej výške 3 100 m n. m., asi 60 km od Bogoty v pobreží východnej Kordillery. Pôvodní obyvatelia z kmeňa Muisca považovali jazero za posvätné. Pozorovali tu rituál, pri ktorom bol zvolený nový vládca (zipa), posypali ho zlatým prachom a potom sa ponoril do jazera, kam poddaní hádzali cenné predmety. Vznikla tu legenda o bájnom El Dorade („pozlátený“), zemi hojnosti, ktorú hľadali v Kolumbii mnohí dobrodruhovia (legenda o zlatom poklade starých Indiánov).

Ďalšou zastávkou v tento deň je magická Zapaquira. Nachádzajú sa tu soľné bane, kde sa vyťažilo 250 000 ton soli. V hĺbke 120 metrov sa nachádza monumentálna katedrála. Chrám má tri časti, ktoré predstavujú narodenie, život a smrť Ježiša. V centre mesta je námestie Gonzala Forera obklopené krásnymi koloniálnymi budovami s typickými zelenými strechami. V mladosti tu žil a študoval spisovateľ Gabriel García Marquéz.

4. deň: Bogota - Salento

Ráno poletíme cca hodinu do mestečka Pereira, odtiaľ sa presunieme do Salenta (cca 1 h cesty autom). Po ubytovaní sa vyberieme do údolia Cocora, ktoré je obľúbenou turistickou destináciou. Nachádza sa tu mestečko Salento, kde sa spája klasická kolumbijská architektúra a typický kolumbijský vidiek. Muži tu jazdia na koňoch v ponči a sombrére ako za dávnych čias. Ponúka sa tu veľa možností turistiky a kempovania. Oblasť Cocora je miestom národného stromu – voskovej palmy. Sú to najvyššie palmy na svete, dosahujú výšku až 60 - 80 metrov a nikde inde na svete sa nenachádzajú. Údolie je raj pre rôzne druhy vtákov a najmä maličké kolibríky, ktoré kmitajú až 70-krát za sekundu! Miestne ženy pripravujú delikatesy – pstruhov z lokálnych riek. V tejto oblasti sa nachádzajú kávové plantáže, na ktoré nesmieme v súvislosti s Kolumbiou zabudnúť. Je tu mnoho turistických trás, ale ak budeme mať už po celom dni unavené nohy, dá sa aj prenajať koník, ktorý nás odvezie, aby sme videli a zažili okolitú krásu.

5. deň: Salento – Medellín

Ráno pôjdeme na coffe tour (zona cafetera), kde sa dozvieme, ako sa v Kolumbii pestuje káva, na ktorej si budeme môcť aj pochutiť. Budeme mať aj možnosť kúpiť si darčeky domov priamo z vynikajúcej farmy. Na túto kávovú tour pôjdeme klasickým taxíkom (Villys) z čias vojny. Po obede a skvelej kávičke sa presunieme na letisko a preletíme do 300 km vzdialeného mesta Medellín, kam by sme autom išli minimálne 8 hodín. 

Medellín - mesto preslávené Pablom Escobarom, známym bossom kedysi najväčšieho kokaínového kartelu. Dnes je Medellín jedno z najbezpečnejších miest v Južnej Amerike. Mesto sa rozprestiera v doline Aburrá a je obklopené vysokými horami, preto je to výborný štartovací bod na rôzne túry a vysokohorské prechádzky. Je tu perfektná klíma a preto sa mesto nazýva aj mesto večnej jari. Podvečer sa pôjdeme prejsť na promenádu La Playa, kde sa zhromažďujú ľudia, sú tu rôzne atrakcie a konajú sa predstavenia. 

6. deň: Medellín

V Medellíne vyskúšame super organizované metro a splynieme s davom Medellínčanov. Navštívime jedno z najlepších múzeí v Kolumbii - Antioquia Museum, kde nájdeme tvorby F. Botera v miliónových hodnotách. Tam uvidíme aj Palacio De La Cultura. Návštevime známu Comunu 13. Za čias Pabla Escobara najnebezpečnejšia štvrť v Medelline, asi aj v celej Kolumbii, ba možno aj na celom svete. Dnes je to množstvo farebných domčekov s grafitami po stenách v uliciach. Mladí umelci sa snažili dať najavo, ako ich ovplyvňoval život za čias Escobara. Stále je pred miestnymi obyvateľmi dlhá cesta na zmenu charakteru tohto miesta. Avšak za posledných 20 rokov nastala obrovská zmena a miestne rodiny sú šťastnejšie. 

Pozrieme si aj Cerro Nutibara - skalnatý kopec v meste. Jeden z mála ekosystémov, ktorý je zachovaný v Medelline a je považovaný za jeden zo siedmych strážnych kopcov mesta. Nachádza sa tu skalnatý amfiteáter, Pueblito Paisa – reprodukcia tradičného kolubijského mestečka a stála exhibícia sôch svetoznámych a miestnych sochárov. 

Večer sa pozrieme na nočný život v tomto divokom meste, ochutnáme super jedlo a možno si aj zatancujeme na ulici. 

7. deň: Medellín - Cartagena

Cartagena - pestrofarebné prímorské mesto, ktoré určite patrí medzi najkrajšie mestá v Kolumbii. Historické mesto, obklopené hradbami, sa zapísalo aj do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Puerta del reloj je jedným zo symbolov Cartageny, ktorá vedie na dve krásne námestia, Plaza de los Cochces a Plaza de la Aduana. Pozrieme si aj dom obávaného piráta Francisa Drakea a drsný zážitok zjemníme domom slávneho spisovateľa Marquéza. 

Okolo jedenástej hodiny večer začína mesto ožívať a stane sa z neho príjemne a zaujímavo hlučné korzo plné barov, diskoték, striptízov a reštaurácii. Môžeme si ísť vychutnať juhoamerické jedlo do ženskej väznice. Áno, správne čítate, väznice. Kolumbia je jedna z mála krajín, ktoré dávajú ženám väzenkyniam druhú šancu a to tým, že môžu obsluhovať v reštaurácii vo väznici a tým sa skôr začleniť do reálneho prostredia mimo väzenia. Väčšina z nich je vo väzení kvôli biznisu s drogami a sú pod neustálou kontrolou, takže sa ničoho netreba báť.  

8. deň: Cartagena

Po únavných dňoch cestovania nám ostáva deň na čistý relax na pláži. Nič len more, pláž, oddych, drinky a skvelé kolumbijské jedlo. Ochutnáme jedlá, ktoré sme ešte nestihli ponúknuť našim chuťovým pohárikom, ako napríklad ceviche, ktoré je typické pre prímorské mestá, a v neposlednom rade extra čerstvé úžasné ovocie. 

Večer sa môžeme pridať na oslavu nášho výletu do pártybusu – Chivabus. Vstupné sa platí 15 EUR a krásne Kolumbijčanky a Kolumbijčania nalievajú pirátsky rum zadarmo.

9. deň: Cartagena – Viedeň

V doobedných hodinách popozeráme v Cartageni, čo sme ešte nestihli. Dokúpime posledné suveníry domov a vychystáme sa na cestu na letisko.

V poobedných hodinách odlietame domov.

10. deň: Viedeň

Prílet domov do Viedne. Dlhý let nám zaručuje vstrebanie všetkých krásnych zážitkov posledných dní. 

CENA ZAHŔŇA:

  • Spiatočnú letenku z Viedne v ekonomickej triede 
  • Vnútroštátne letenky v rámci Kolumbie
  • Letiskové poplatky 
  • Privátny transport v rámci celého zájazdu 
  • 8x ubytovanie v dvojlôžkovej izbe s raňajkami v 3* hoteloch
  • Slovenského sprievodcu 
  • Vstupy do múzeí (Museo del Oro, Santa Clara a múzeum Botero v Bogote, Antioquia Museum v Medellíne, Palace of the Inquisition v Cartagena)
  • Lanovku na kopec Monserrate, vstup k jazeru Guatavita, vstup do soľnej katedrály Zipaquira, coffe tour v Salente, prehliadka Comuna 13 v Medellíne, 
  • Asistenčné služby CK BALOO

CENA NEZAHŔŇA:

  • Cestovné poistenie (možnosť priobjednať si)
  • Sprepitné 
  • Nápoje a stravu (okrem uvedeného) 

__________________________________________________

Zájazd sa uskutoční pri minimálnom počte účastníkov: 3

Cena pre deti do 12 rokov je na vyžiadanie.

COVID – 19: Vzhľadom na rýchlo sa meniacu situáciu ohľadom obmedzení Vás budeme o aktuálnych obmedzeniach informovať 10 - 14 dní pred odletom. Aktuálne opatrenia môžete sledovať na stránke Ministerstva zahraničných vecí: https://www.mzv.sk/cestovanie/covid19/obmedzenia-na-hraniciach

Pre koho je zájazd určený:

Zájazd je kombináciou krásnej prírody, kávovej kultúry a tradičných juhoamerických miest ako Bogota, Meddellin, Cartagena - kde sa dá okúpať aj v Karibiku. Počas zájazdu sú aj väčšie presuny autobusom. Zájazd je skôr pre aktívnejších ľudí, ktorým nevadí pohyb, chôdza a flexibilnejšie cestovanie a nerobí im problém premiestňovať sa každý deň na iné miesto. Hotely máme lepší štandard 3-4 hviezdičkové v dvojlôžkových izbách. 

Poistenie

Odporúčame Vám zakúpiť si poistenie storno zájazdu, aby ste si zabezpečili svoj zájazd v prípade ochorenia na COVID-19. Viac info na info@baloo.sk, na vyžiadanie Vám vypočítame cenu poistenia.

Storno poistenie zájazdu (100% krytie) je na vyžiadanie za príplatok.

Máte otázky? Spýtajte sa nás.

Prečítajte si

Botswana, a.k.a. milujeme nedotknutú prírodu!

Botswana. Všetci moji africkí známi mi o tejto krajine hovorili ako o najvyspelejšej a najbezpečnejšej krajine južnej Afriky. Samozrejme, hneď ma to veľmi zaujalo a chcel som sa čím skôr o tom presvedčiť sám. Všetky okolité krajiny sme už navštívili, Botswanu sme si nechávali na koniec ako tú najvyspelejšiu a najbezpečnejšiu čerešničku. Uznávam, každá krajina je iná, všade je niečo lepšie, niečo horšie. O tom sme sa presvedčili hneď po príchode do Botswany. Ľudia sú milí (dobrá stránka), ľudia sú pomalí a dosť leniví (zlá stránka), čo im treba nechať je, že v krajine je naozaj bezpečne a v podstate tu všetko funguje, len nehorázne pomaly (čo väčšinu Európanov znervózňuje). Už hneď na letisku, kde som si po prílete chcel kúpiť lokálnu SIM kartu, to bolo o trpezlivosti. Najprv v stánku nebola predavačka, lebo vraj sedí na záchode. Asi pol hodine konečne prišla so širokým úsmevom na tvári (chvíľu som uvažoval, čomu ten úsmev pripísať). Ako som už spomenul, príjemná baba, ale pomalá. SIMku mi predala a vysvetlila mi, že si ju musím zaregistrovať sám a to tak, že zavolám na číslo, ktoré vytočila. Tam sa ozval týpek, ktorý sa vypytoval na otázky tipu: ako sa volám, kedy som sa narodil, kde som sa narodil a potom som mu musel vysvetliť, že SLOVAKIA je krajina a nie mesto. Najhoršie na tom bolo to, že som mu rozumel každé 3 slovo, lebo hovor sekal, pravdepodobne mal jeden z dobre známych čínskych mobilov, ktorých sú v Afrike medzi miestnymi tony. Po ďalšej kaskáde otázok ma to už fakt vytočilo, a vynadal som mu, že mu nič nerozumieť, nech si zaobstará normálny telefón a čo to má byť za štýl registrácie. Na to sa opýtal, či som turista, ja že áno! On na to „ahaaaa“, tak už nech mu len vysvetlím čo to teda je Slovakia a bude to OK. Nakoniec sa to podarilo a SIM karta bola na svete, zaregistrovaná, a mohol som si kúpiť extrémne drahé megabajty (2GB za 20€) s upozornením, že v parkoch to určite fungovať nebude ????. Ľudia, ktorí mi o Botswane hovorili, neklamali, len zrejme neboli trošku hlbšie v tej prírodnej časti, kam sme mali namierené my... Áno, bolo bezpečne, pekne, ľudia milí, cesty výborné (čo je v Afrike skôr rarita). V severnej časti pri namibsko-zambijsko-zimbabwianskej hranici (táto časť sa inak volá aj „Corner of Africa“ alebo „Roh Afriky“, pretože v jednom bode susedia štyri krajiny) v Kasane všetko fungovalo, nazval by som to priam „masovým turizmom“, lebo tá časť je asi tak všetko z Botswany, čo bežné cestovné kancelárie ponúkajú. Ale našim mottom je: „Keď do novej krajiny, tak poriadne!“, preto sme sa rozhodli ísť hlbšie, prejsť národný park Chobe, časť Linyanti, Savuti, rezervácie Moremi, prejsť do Makgadigadi Pans a nakoniec to najťažšie, divoké a pusté Kalahari. Deň prvý, vybrali sme sa nádhernou asfaltkou z Kasane do Linyanti, kde bol lokalizovaný náš kemp, kde sme plánovali prenocovať. Všetko bolo OK asi 80 km, kde sa zrazu zmenila asfaltka na piesok a hneď po 500 metroch sme aj s našou novou Toyotou Hilux zapadli. Najprv sme si mysleli, že sme museli niekde zísť z cesty, no po tom, ako nás lokálny macher vytiahol z piesku, oznámil nám, že takto to je až po Linyanti, čiže ďalších 78 km. Iba podotknem, zapadli sme na začiatku po cca 500 metroch!!! Haluz, otázka bola, pokračujeme ďalej? Neprešli sme 500m bez toho, aby sme zapadli, ako prejdeme ďalších 78 km? Potľapkali sme po pleci lokálneho machra, aby nám dal rýchlokurz tipov a trikov šoférovanie v hlbokom piesku (aj keď sme mali nejaké teoretické skúsenosti z Čadu, kde sme prešli celou Saharou niekoľko tisíc kilometrov, predsa len, tam sme mali profesionálnych šoférov). Alfa a omega je vypustiť si pneumatiky, no nikde sme nevedeli nájsť tlakomer, tak sme si netrúfali ich vypúšťať. Stále sme nevedeli, či pokračovať, alebo nie. Občas je zábavné, ako ľudia z podobných kútov sveta podobne rozmýšľajú a plánujú. O nejakú tú chvíľu prišli dvaja Poliaci, susedia. Približne rovnako nepripravení ako my, ale že určitú časť cesty pôjdeme spolu, ani oni nemajú spustené kolesa, rovnaký problém, ale ideme na to, Slovania sa spoja proti divočine!!!! Celý čas sme nemohli spomaliť pod 60-70 km/h, inak by sme boli zapadli. Svätoplukovská súdržnosť bola fajn, až kým sa nám nerozdelili cesty. Boli sme na 47. kilometri, to znamená, že nám ostávalo ešte 31 km do kempu, cesta sa zlepšila a my sme si mysleli, že máme vyhraté. Po 20 km naozaj ťažkého, ale ako-tak priechodného pieskového terénu, sme zapadli 11 km pred kempom Linyanti. Prvá snaha podkopať neskutočne zahrabanú vyše dvojtonovú Hiluxku bola márna, slnko na nás pálilo, slony a byvoly chodili okolo, no najviac sme sa báli levov, ktoré nás už mohli dlhší čas sledovať a čakať na tu správnu chvíľku, aby na nás zaútočili... Na hady a ostatnú háveď sme ani nemysleli... Tak sme sa rozhodli, že si sadneme do auta a budeme čakať, až niekto príde a pomôže nám. Povedali sme si, máme vodu, stehná z KFC, konzervy: losos, tuniak, paštéky (ako správni slovenskí turisti), rum, uhorky, papriku, cibuľu, chlieb, tak tu vydržíme aj 6-7 dní a pravdepodobne (asi, dúfam) nás moja žena začne hľadať po 3 dňoch, ak sa jej neozvem z mesta Maun, kde bol náš prvý cieľ. To bola naša jediná nádej. Tak sme prestali hrabať pod autom. Rozhodli sme sa, že o 16:00 si všetko prehodíme z korby do vnútra auta, aby sme nemuseli chodiť von po tme, kedy sú zvieratá v divočine najaktívnejšie. Ako sme si upratali veci, pripravili jedlo, pitie, mikiny, aby nám nebola v aute v noci zima, tak sme sa pousmiali a vytiahli vodku, že toto treba zapiť, sme správni Slováci, historka to bude dobrá, ak sa nám ju podarí niekomu raz rozprávať. Tak sme si uliali každý do svojho kalíšteka a dali si po dva poldeci. V tom momente sme zazreli, že prichádza nejaké auto, netrpezlivo sme čakali, najprv sme dúfali, že to budú nejaký vojaci alebo rangeri, alebo niečo podobné, len nie turisti ako my alebo Poliaci, lebo zapadnú vedľa nás. Samozrejme, boli to turisti, no tentoraz Nemci. Boli super, hneď sa vedľa zastavili a že pred 20 km zapadli aj oni a bojovali, že nám idu pomôcť. Mali lopatu, lyže, tlakomer, proste plnú výbavičku, ako sa na Nemcov patrí. Najprv sme vypustili kolesá z 3 na 1,5 atmosféry, potom vyhrabali cely podvozok a s pomoc lyží sme sa pohli. Sprevádzali nás až do kempu, spoločne sme prešli dokonca aj nepríjemnejšie úseky než tie, kde sme zapadli, no spustené pneumatiky nám poskytli úplne iný pohľad na šoférovanie v piesku. Tesne po západe slnka sme sa dostali do kempu, dali si ešte po poldeci, ponúkli aj našich nemeckých dobrodruhov a v noci v stane za ničím nenahraditeľných zvukov africkej divočiny sme rozmýšľali, čo prinesie nový deň. Naši nemeckí kamaráti nám tentoraz pomohli, aby sme nemuseli nocovať ktovie koľko dní v aute uprostred divočiny a nakoniec sme sa spolu dostali do kempu. Ale toto všetko je len začiatok tripu a nás čakalo ešte ďalších 6 podobných dni. Na druhý deň ráno sme sa vybrali za rangermi, aby nám poradili, aké sú cesty smerom ďalej na juh ku kempu Savuti, kde sme plánovali prenocovať najbližšie. Vďaka bohu, poradili nám inú cestu, než sme predtým pozerali na mape (tá bola tradične pod hlbokým pieskom). Nová cesta bola tiež piesková, ale nie nepriechodná a s vypustenými kolesami sme to bez väčších problémov zvládali. Príroda, ktorú sme míňali cestou, bola rajom pre oči, po močariskách sa potulovalo nespočetne veľa stád slonov, rôzne druhy antilop, žirafy a divé svinky. Cesta dp Savuti teda bola, na rozdiel od predošlého dňa, plná idylky a užívania si divočiny. Keď sme neskôr v ten deň dorazili až do kempu Savuti, hneď nás čakal luxusný pohľad na troch lenivých levov, ktorí sa vyvaľovali hneď vedľa cesty. Keď sme ich z tesnej blízkosti a bezpečia auta fotili, iba ledabolo hodili hlavou a ďalej trávili obsah svojho žalúdka (čokoľvek to už bolo). Tak sme jedným kolesom zišli trochu z cesty, aby sme im neprešli veľké laby. Noc sme prespali už tradične pod stanmi a boli sme zvedaví, čo prinesie ďalší deň. Vyrazili sme hneď ráno, pretože nás čakal pomerne dlhý presun krížom cez rezerváciu Moremi až k ďalšiemu kempu. Ešte v Savuti sme si do auta zobrali dvoch domácich, ktorí potrebovali odvoz do Maunu (náš smer). Klasickí Afričania typu Hakuna matata (prekl. žiadny problém), tvrdili nám, že cestu dobre poznajú a pomôžu nám dostať sa pár kilometrov od nášho cieľa. Len na doplnenie, v Botswane, hlavne v národných parkoch, je akékoľvek značenie ciest absolútne mizerné, GPS veľmi zradné, skôr dopletie, než pomôže, takže sa dosť ťažko orientuje. Prešli sme niekoľko desiatok kilometrov, po ktorých sme si uvedomili, že naši milí spolucestujúci nás síce s úsmevom navigujú, no sami presne nevedia kade. Nakoniec, po niekoľkých zablúdeniach sme sa dostali (aj s pomocou protiidúcich áut) na správny smer. Prišli sme do bodu, kde sa naše cesty rozdvojovali, tu sme si spokojne dali pivo s vedomím, že kemp máme približne 15 kilometrov ďaleko. Keď sme dorazili, musel som skonštatovať, že to je asi najkrajší kemp, kde som kedy na safari nocoval. Plný zvierat naokolo, večer zvuky slonov, levov, hrochov a desiatok ďalších druhov zvierat. To všetko v idylke akácií a západu slnka. Ráno sme sa zobudili do ďalšieho akčného dňa. Keď idete na safari, častokrát pri vstupe do parku dostanete nejaký ten reklamný prospekt, kde je buď mapa, alebo zoznam zvierat, ktoré v parku možno nájsť, niečo o histórii parku či aktivitách, ktoré sa tam dajú robiť. No a každý správny obsedantno-kompulzívny maniak má nutkanie vyčiarkať celý check list zvierat, ktoré v parku žijú (aj keď vôbec netuší, ako drvivá väčšina z nich vlastne naživo vyzerá). Rovnako sme sa teda aj my pustili do stopovania divokej zveri. Predierali sme sa stádami slonov, antilop, sledovali hrochy, žirafy s hlavami v korunách pichľavých akácií, kadejaké opice, prasiatka a pevne sme dúfali, že sa nám podarí zbadať aj niečo vzácne. Asi si teraz poviete, že sme nevďační, že nám „klasická“ africká divočina nestačí, ale uvidieť takého pangolina alebo aj pekného veľkého hada... Nestalo sa, škoda. Postupne sme sa presúvali k mestu Maun, kde sme mali konečne prenocovať v hoteli, dať si poriadnu sprchu a najesť sa v reštaurácii. A vybaviť čerešničku nášho výletu. Hneď po príchode do Maun sme sa vybrali na letisko, aby sme si zabookovali malé lietadielko a preleteli ponad slávnu deltu rieky Okavango. Delta Okavanga je jedinečná tým, že je to jediná vnútrozemská delta rieky na svete (aspoň podľa toho, čo viem). Hektolitre sladkej vody sa strácajú v púšti Kalahari, no ešte predtým za sebou zanechávajú bažiny, močiare a veľmi úrodnú a zelenú krajinu – raj pre zvieratá. A pre nadšených cestovateľov. Podarilo sa nám vybaviť 6 miestny letúň a naše vzdušné dobrodružstvo sa mohlo začať. Pocity z nasledujúcich 2 hodín iba ťažko opísať, bolo niečo úžasné. Už sme leteli ponad Viktóriine vodopády – to bola tiež pecka, no toto bolo niečo celkom iné. Z výšky (občas nie až tak veľkej) sme sledovali stáda slonov, byvolov, zebier a kadejakej ďalšej zveri, ako sa presúvajú v šachorí. Dostali sme sa na miesta, kde sa dostať autom je nemožné, kde majú zvieratká pokoj od turistov, kde je nedotknutá príroda. Stojí za to letieť aj vrtuľníkom, pretože dokáže visieť na jednom mieste a zísť ešte nižšie, prípadne aj pristáť na suchšej zemi v tesnej blízkosti zvierat. Po príchode z letiska sme si šli konečne oddýchnuť do hotela, samozrejme, skončili sme však na lokálnej tancovačke v nejakom ich „kultúrnom dome“ a nakoniec na lokálnej diskotéke až do štvrtej ráno. Ďalší deň (nie moc oddýchnutí) sme sa pokračovali do Soľných plání Makgadikgadi. Cesta opäť začala dobrodružne, nevedeli sme totiž nájsť vchod do parku a vôbec sme netušili aké budú cesty v parku. Nakoniec sme všetko našli a aj cesty boli OK. Soľné pláne by som asi najvierohodnejšie prirovnal k wastelands v hre Fallout, ak ste to niekedy hrali a ak nie, tak si proste predstavte nejaký post-apokalyptický film, do ktorého by bolo Makgadikgadi skvelá kulisa. Sem-tam nám po obzore prešli oryxy a tak, no fascinujúce boli pohľady na absolútnu pustatinu. Doteraz by som neveril, že absolútne nič môže byť také pekné. Ubytovali sme sa v peknom kempe, ktorý mal príznačný názov Tree Island Camp  a užili sme si príjemný večer pri ohni a zázvorovici. Na druhý deň sme sa prevážali krížom-krážom po pláňach Makgadikgadi, síce málo zvierat, ale vzhľadom na to, aké to bolo suché sme ich ani veľa nečakali. Ďalší plánbol presunúť sa sa do púšte Kalahari, no musím s hlbokým zármutkom priznať, že asi zvíťazila naša obrovská únava nad chuťou po ďalšom dobrodružstve (a útrapách) a rozhodli sme sa, že tento bonbónik si užijeme pri našej ďalšej návšteve Botswany. Pomaly sme sa druhou stranou Botswany vracali späť do Gaborone, kde sa náš výlet začal a, žiaľ, aj pomaly končil. Cestou sme ešte skočili do Molodi Naute Rezervácie, kde sme mohli zblízka sledovať gepardy, žirafy, nejaké antilopy, zebry, hrochy a krokodíly. No a ako by som to celé zhodnotil? Celkovo som bol z návštevy Botswany veľmi spokojný, je to absolútne dokonale prírodná krajina, kde radšej nepostavia ani asfaltové cesty, ani plot pre zvieratá, len aby zachovali originalitu prírody. Je to síce náročná cesta, ale mimoriadne dobrodružná (z toho dôvodu do tejto krajiny organizujeme iba jeden zájazd ročne, ktorý musí byť dokonale naplánovaný a na všetko musíme byť do bodky pripravení – samozrejme, zájazd sa dá objednať aj na mieru, keby niekto veľmi chcel). A posledné slová do bitky: Tešíme sa na ďalšiu výpravu a na ďalšie dobrodružstvá z tejto krajiny! Autor: Zoltán Komlósi

Rozhovor - letenkyzababku.sk

Prečítajte si super rozhovor, tentokrát nás vyspovedali z www.letenkyzababku.sk :) Klik sem dole https://www.letenkyzababku.sk/robi-sprievodcu-po-rwande-turisticky-poznam-rwandu-lepsie-ako-slovensko/

Niekoľko dôvodov prečo navštíviť Namíbiu

Vidieť v jednej krajine piesočné duny a more, to nie je až také výnimočné. Avšak, vidieť duny hneď vedľa oceánu a k tomu o pár metrov krásnu rozľahlú savanu s pobehujúcou divkou zverou – to už nenájdete hocikde. Práve takáto nádherná je Namíbia. Namíbia sľubuje dobrodružstvo a až gýčové výhľady. Táto obrovská a očarujúca krajina ponúka nezabudnuteľné zážitky. Jediné riziko, ktoré nastáva je, že sa sem budete chcieť ešte vrátiť. Určujúcou črtou krajiny je Namib, najstaršia púšť na svete, ktorá vedie celých 1.500 km vedľa pobrežia Atlantiku. Niektoré z najdramatickejších a napínavo vzdialených miest na planéte sa nachádzajú práve tu. Oslnivé duny Sossusvlei (najväčšie duny na svete), Fish River Canyon – najhlbší kaňon v Afrike a druhý najväčší na svete hneď po Grand Canyon. Jedinečný Namib Sand Sea a najviac výnimočná hviezdna nočná obloha nerušená žiadnym umelým svetlom. NP EtoshaNamíbia je tiež jedným z najlepších miest na svete, kde sa dá vidieť divoká zver. Krajina je domovom najväčšej populácie voľne žijúcich čiernych nosorožcov na svete, čo je ohrozený druh. Môžete tiež natrafiť na tmavovlasé, púšti prispôsobené levy, cválajúce stáda Hartmannovej horskej zebry, strakaté a hnedé hyeny, žirafy, slona prispôsobeného púšti, striebristých oryxov (Namíbske národné zviera). Namib Sand SeaNachádza sa na južnom pobreží Atlantiku. V národnom parku Namib-Naukluft, čo je najväčší park v Afrike. Namib Sand Sea, ktoré pokrýva viac ako 3 milióny hektárov, je jedinou pobrežnou púšťou na svete s krásnym červeným pieskom padajúcim až k skutočným vlnám oceánu. Púšť je miestom, kde sa rozprestiera prírodná krása zložená z dvoch dunových systémov, starobylé duny prekrývajú mladšie aktívnejšie duny. Pozorovať západ slnka na tomto prekrásnom mieste vo vás vyvolá nádherné emócie. Skalnaté kopce, pobrežné plochy, vyprchané rieky a lagúny, ktoré dotvárajú atmosféru krajiny počas dňa a v noci dokreslí nočná obloha južnej pologule dokonalý obraz. Viac ako polovica zvierat žijúcich v tejto púšti (300 druhov celkovo), nežije nikde inde na svete. Dá sa tu nájsť aj rastlina Welwitschia a dunná kôra. Namib Sand Sea je neuveriteľne suchá a jej primárnym zdrojom vody je hmla. Sossusvlei dunySossuvlei je najznámejším turistickým miestom v Namíbii, ktoré sa nachádza v národnom parku Namib-Naukluft. Veľká, biela, soľná a ílovitá pláň, lemovaná desiatkami prekrásnymi hrdzavo sfarbenými dunami. Tieto duny sú jedny z najvyšších na svete a sú súčasťou jedného z najstarších a najsuchších ekosystémov na zemi. Príroda neustále vytesáva túto krajinu. Vietor formuje kontúry dún, pričom sa ich farba mení z okrovej na leštenú pomarančovú až ohnivú červenú v priebehu dňa a dosahuje vrchol svojej brilancie tesne po východe slnka. Pláň zostáva suchá najviac v dôsledku púšte Namib. Sossusvlei, znamená „dead-end march“ alebo „posledný pochod" a je miestom, kde sa duny stretávajú a bránia ďalšiemu toku rieky Tsauchab. Počas očakávaného obdobia dažďov rieka napĺňa planinu a vytvára éterické sklovité jazero, v ktorom sú odrazy okolitých dún – krásne divadlo. Najvyššia duna sa nazýva Big Daddy (Veľký otec) a meria 325 metrov od spodu na vrchol. Pešia turistika je výzva, ale určite stojí za to! Fotografie z tejto prechádzky nepotrebujú žiadne filtre a predsa sú prenádherné. V krajine sa nachádza ešte mnoho ďalších zaujímavostí a aktivít. Tulene v Cape Cross, niekoľko tisícročné maľby v Twyfelfontein, plavba loďou po atlantiku za pelikánmi, v niektorých mesiacoch sa dajú pozorovať veľryby, jazdiť v púšti na ťave alebo na štvorkolkách. A čerešnička na torte je počas celého tripu skvelá gastronómia, kde môžeme ochutnať steaky z rôznych antilop, zebry a krokodíla. Neváhajte a vydajte sa s nami spoznať túto africkú rozmanitú krajinu – Namíbu. Autor. Zoltán Komlósi