<< Naspäť na ponuku zájazdov
flagslovenský sprievodca
Európa

Azory a Lisabon

8-dňová kombinácia poznávačky a turistiky. Lisabon je jednou z najobľúbenejších metropol vo svete turizmu a panenská príroda sopečných Azorov, ktoré sú právom nazývané aj "európsky Hawaii" nezanechá chladným srdce ani jedného milovníka prírody.

TRVANIE ZÁJAZDU
8 dní
KRAJINY
Portugalsko
NÁROČNOSŤ
Stredná
akcia
-6%
1 190,00 €
CENA ZA OSOBU
od 1 120,00 €
VYBERTE TERMÍN
Vyberte si z ponuky termínov ...
POČET OSÔB
Počet osôb ...
ZOBRAZIŤ VŠETKY TERMÍNY

Galéria

24 ďalších
v galérii

Plán zájazdu

Kliknite na bod na mape alebo do zoznamu napravo
1. Ponta Delgada
2. Sete CIdades
3. Lagoa do Fogo
4. Lagoa das Furnas
5. Salto do Prego a Salto do Cagarrão
6. Véu da Noiva
7. Chá Gorreana
8. Salto da Farinha
9. Caldeira Velha
author
"V cestovani nie som ziadny novacik, akurat, ze bez cestovky. Rozhodnutie ist cez cestovku bolo velmi rychle a spontanne a hlavne velmi narychlo. Musim uznat, ze absolutne nelutujem toto rozhodnutie a v konecnom dosledku to ani nemohlo byt lepsie. Vsetko sme mali naplanovane, operativne sa riesili zmeny, Zolo nam zariadil vsetko podla nasich poziadaviek. Stretli sme sa particka single ludi a spolocne sme si vytvorili dokonaly tim. Tolko zabavy a zazitkov, co sme pozazivali by som rozhodne v cestovani vo dvojici nezazila a taktiez vsetky vyletiky sme mali zorganizovane privatne. Nestretli sme sa zo ziadnymi plnkami, pretoze Zolo presne vedel, kde sa nam kedy oplati ist a ukazal nam miesta, ktore nam miestami vyrazili dych. Vybrala som si zajazd Zanzibar pre dobrodruhov, precestovali sme cely ostrov. menili sme si aj hotely, podla toho, v ktorej casti sme sa nachadzali. Pre cestovatela srdcom aj dusou zhodnotit, ze neviem, ci by som si dokazala tento trip vybavit lepsie aj sama, je zaroven dobrym odkazom, ze Baloo robi svoju robotu naozaj skvele a mozem ich jednoznacne iba odporucat vsetkymi desiatimi."

Lenka Kodajová

Doplnkové služby

COVID garancia
4,00 € /OS./DEŇ
Letiskový transfer
25,00 € /OS.
Základné poistenie
2,90 € /OS./DEŇ
Batožina na palubu
55,00 € /OS.
Batožina - 10 kg
75,00 € /OS.
Batožina - 20 kg
125,00 € /OS.

Vyberte si termín

16.9.2021
-
23.9.2021
vypredané
990,00 €
13.4.2022
-
20.4.2022
5 / 12
1 190,00 €
10.5.2022
-
17.5.2022
akcia
-5 %
1 190,00 €
1 120,00 €
14.6.2022
-
21.6.2022
1 190,00 €
13.7.2022
-
20.7.2022
1 250,00 €
17.8.2022
-
24.8.2022
1 250,00 €
14.9.2022
-
21.9.2022
1 190,00 €

Ďalšie informácie

1. deň: Odlet z Viedne, prílet do Ponta Delgada

Odlet z Viedne, prestup v Lisabone, neskoro večer príilet na Azory na ostrov São Miguel. Ubytujeme sa v hlavnom meste Ponta Delgada.

2. deň: Sete Cidades

Deň začneme výletom na západný cíp ostrova, kde sa pokocháme rozprávkovými výhľadmi na Sete Cidades. Tam si dáme ľahkú túru, cesta nás prevedie vyhliadkou z Miradouro da Boca do Inferno. Potom sa presunieme do údolia do dedinky Sete Cidades, kde sa občerstvíme, dáme si kávu a chvíľu si oddýchneme. Potom prejdeme k Termas da Ferraria, tí odvážnejší sa tu môžu okúpať v oceáne. Cestou domov si ešte pozrieme mestečko Mosteiros.

3. deň: Salto do Prego, Salto do Cagarrão a Furnas

Ráno sa vyberieme do fotogenickej dedinky Faial da Terra ležiacej na juhovýchodnom pobreží ostrova. Odtiaľ začneme stredne náročnú túru (cca 9 km), ktorej cieľom budú vodopády Prego a Cagarrão. Trasa bude viesť cez nádhernú azorskú horskú prírodu, cez drevené mostíky, horské potoky, okolo machom obrastených skalnatých zrázov, či majestátnych stromov. Cestou domov sa za odmenu okúpeme v prírodnom termálnom kúpalisku a pozrieme si bublajúcu vodu v "dymiacej" dedinke Furnas

4. deň: Farinha, Ribeira dos Caldeirões, Cha Gorreana

Pokračujeme v preskúmavaní ostrova, okrem ďalších nádherných vodopádov nás čaká aj návšteva najstaršej a v súčasnosti aj jedinej čajovej plantáže v Európe. Čaj sa tu pestuje nepretržite od roku 1883 a čajovníky vás dozaista prekvapia svojou žiarivo zelenou farbou. 

5. deň: Lagoa das Fogo, Salto de Cabrito a Caldeira Velha

Vyberieme sa do jednej z najčarovnejších častí ostrova, ku kráterovému jazeru Lagoa do Fogo. Jazero je pomerne často zahalené v hmle, preto musíme mať sťastie na jasné počasie. Zastavíme sa aj pri vodopáde Salto de Cabrito a na záver dňa sa okúpeme v naturálnom termálnom kupalisku Caldeira Velha.

6. deň: Ponta Delgada, Lisabon

Užijeme si posledné chvíle na ostrove San Miguel, potom nás čaká prelet do Lisabonu. Večer spoznáme aj nočný Lisabon.

7. deň: Lisabon

Celý deň budeme mať priestor na potulky po Lisabone.

8. deň: Sintra, Lisabon, odlet z Lisabonu, prílet do Viedne

Doobeda navštívime dedinku Sintra a vo večerných hodinách odletíme naspäť do Viedne.

CENA ZAHŔŇA:

  • Spiatočnú letenku z Viedne v ekonomickej triede
    (Viedeň - Lisabon - Viedeň a Lisabon - Azory - Lisabon)
  • Letiskové poplatky 
  • Príručnú batožinu (40 cm x 30 cm x 20 cm)
  • Ubytovanie: 7x noc s raňajkami
  • Transport v rámci celého zájazdu, letiskové transfery na Azoroch a v Lisabone
  • Slovenského sprievodcu počas celého zájazdu
  • Asistenčné služby CK BALOO

CENA NEZAHŔŇA:

  • Cestovné poistenie (možnosť priobjednať si)
  • Nápoje a stravu
  • Podpalubnú batožinu 20kg (príplatok 90 EUR), alebo 10kg extra príručná batožina (cca 45 EUR)
  • Vstupy do pamiatok (max. do 70 EUR/osoba v závislosti od sprístupnenia)

COVID garancia

Ak si zakúpite PANDEMIC poistenie, môžete si uplatniť COVID garanciu. V prípade poistnej udalosti, si vyžiadate vrátenie peňazí za zájazd do výšky 80% - 100% ceny zájazdu (podľa uzatvorenej zmluvy) a my Vám dorovnáme zvyšok. 

COVID garancia sa vzťahuje iba na samotnú cenu zájazdu. 

Máte otázky? Spýtajte sa nás.

Podobné zájazdy

flagslovenský sprievodca
Tanzánia, Zanzibar
Dobrodružné safari v Serengeti - Ngorongoro - Tarangire + Zanzibar
OD 2 590,00 € /OS.
flagslovenský sprievodca
Rwanda, Zanzibar
Čarovná Rwanda a Zanzibar
flagslovenský sprievodca
Izrael
Izrael, Palestína a Mŕtve more
flagslovenský sprievodca
Juhoafrická republika, Zambia, Zimbabwe, Botswana
To najlepšie z juhu Afriky

Prečítajte si

Predsudky...

Často dostávam od Vás otázky, či sú Afričania rasisti, či majú pred nami rešpekt a ako sa vôbec správajú k bielym. Preto som sa rozhodol o tom napísať svoje názory a odporučania s niekoľkými príkladmi zo života. Samozrejme, filozoficky sa všetko dá vyvrátiť a na všetko existuje nejeden argument. Každý človek vníma svet a jeho problémy rôzne. Názory ľudí sa odvíjajú od viacerých faktorov, napríklad v akej spoločnosti žije, akú výchovu dostal, ako vníma média, aké má znalosti v danej problematike. Veľa ľudí absolútne podlahne médiam a vytvára si úplne iný obraz o danej problematike. Netvrdím, že média nie sú dôležité (bez nich by sa naši politici zbláznili od radosti a kradli by tisíckrát viac). Podané informácie sú síce často správne, ale spôsob ich prevedenia, aby bol obsah zaujímavý, je koniec koncom dezinformácia pre čitateľa. V prvom rade by sme sa mali naučiť čítať s porozumením a hlavne si všetky informácie overiť na dôveryhodných zdrojoch. A to je presne dezinformovanosť u nás na Slovensku o cudzincoch. Napríkld, akí sú Afričania zlí, nebezpeční, kradnú, unášajú atď. Média nikdy nezaujímali a ani nikdy nebudú písať a pozitívnych veciach, lebo to nie je vôbec atraktívne. Ľudí zaujíma iba problém (lebo sa im to teoreticky môže stať a vytvárajú si v hlave zbytočné obavy a predsudky). Nikoho nezaujíma, koľko lietadiel pristane bezpečne v cieľovej destinácii, ale ak príde k nejakému incidentu, obletí to celý svet do niekoľkých hodín. Zo skúseností by som si dovolil povedať, že v Afrike som sa skoro vôbec nestretol s rasisitickými narážkami na moju, alebo blízku osobu našej rasy. (netvrdím, že sa to nestáva). To by som si, ale nemohol dovoliť povedať o Slovensku. Žiaľ som doma málo, ale s rasizmom sa stretávam často. Najzaujímavejšie je to, že veľa ľudí má veľmi negatívne predsudky na ľudí s čiernou pokožkou. Neraz som sa stretol s názormi ľudí (mimochodom nikdy neboli v Afrike a v kontakte s tými ľuďmi), že čierni sú leniví, hlúpi, kradnú, nedá sa im zveriť nič, nebodaj si donesie moja dcéra domov čierneho, moslima, atď. Áno, rozmýšľajú inak, majú inú kultúru, podmienky, podnebie, iné choroby, iné problémy. Ale, položme si úprimne niekoľko férových otázok. U nás sa nekradne? U nás sa neporušujú ľudské práva? Nezabíjajú sa novinári? U nás sa nekradne v školských kuchyniach? U nás sa všetko poctivo zdaňuje a žiadni podnikateľ sa nesnaží oblafnúť daňový systém? U nás sa vôbec nesnažia zamestnanci podvádzať v robote, či už s časom na obede, alebo milión ďalších príkladov ako sa vyhnúť povinnostiam a oblafnúť šéfa šikovnými a podloženými výhovorkami. Je to u nás dokonalé, že si môžeme dovoliť ohovárať iných? Možno, že naše predsudky a názory na inú rasu máme vďaka dezinformáciam, v ktorých žijeme. Žijeme v podmienkach, v ktorých sa k informáciam rýchlejšie dostaneme a skôr súdime, ako tí v Afrike. Nezabúdajme, že ani my nie sme obklopení iba dokonalými genotypmi. Keď niekto dokáže povedať pred celým národom, že mu pes na snowboarde prepol pesničku a zľakol sa, tak to je fakt sila a niečo nie je v poriadku. A takí ľudia sa medzi nami pohybujú bežne a ohrozujú nás, naše deti a rodiny. Afričania k cudzincom sú všeobecne milí a nemajú žiadne rasistické útoky. Skôr sú až moc milí, pretože z nich chcú čo najviac peňazí vytiahnuť a to hlavne z turistov. Samozrejme, peniaze za službu. Na Slovensku, keď idete niečo predať, alebo chcete zarobiť peniaze nie ste milí k tým ľuďom, ktorým chcete predať svoj produkt? Ak nie, tak nemáte čo hľadať v podnikaní… Veci fungujú rovnako či tu na Slovensku, alebo tam v Afrike. Možno to prebieha inak a iné sú spôsoby, ale v svojej podstate sme všetci rovnakí. Ak sa nám pokazilo auto v Afrike (kdekoľvek na safari, či úplne mimo civilizácie), tak sa pri nás vždy zastavili ľudia a bez pýtania sa pustili do práce a pomohli nám aj na úkor ich programu. Napríklad v Čade, tam sú naozaj náročné úseky a auto sa môže pokaziť kedykoľvek. Neexistuje, aby sa pri pokazenom aute niekto v Afrike nezstavil a nepomohol. Podotknem, za posledných osem rokov sa mi to stalo nespočetne veľakrát, vždy mi pomohli a nikdy ma neokradli. Len pre zaujímavosť, niekoľkokrát som počul na Slovensku v rádiu, že na tej a tej ceste je odstavené pokazené auto – koľko iných áut sa zastaví a spýta sa, či nepotrebuje dotyčný pomoc? Netreba kategorizovať a rozdeľovať ľudí podľa farby pokožky, sociálneho postavenia, množstva finančných prostriedkov na účte, majetkov vo vlastníctve. Ľudia sú zlí a dobrí bez ohľadu na farbu pleti. Tých zlých, učte byť dobrými. Naučte sa dívať na svet a ich problémy pozitívne a s nadhľadom. Nehľadajte všade negatívne veci (lebo Vás to dostane, tam kde nechcete byť). Buďte otvorení k ľuďom každej rasy, cestujte, spoznávajte nové miesta, kultúry. Rešpektujte ich a čerpajte z nich skúsenosti, ktoré vás budú v živote posúvať správnym smerom. Nešetrite iba na hmotné veci, ale investujte aj do cestovania a spoznávania samého seba. Len tak sa zamyslite, kde ste boli na dovolenke v roku 2014, vynoria sa vám zážitky? Asi áno… A takisto si pamätáte aké tričko, botasky a iné hmotné veci ste tam mali v kufri zo sebou? Asi nie... Dajte šancu zážitkom s ľuďmi...rôznymi. Autor: Zoltán Komlósi

Aká je vlastne Afrika?

Inšpiráciou na tento blog boli otázky, ktoré často dostávame vzhľadom na a na ktoré je, či už ťažšie alebo ľahšie odpovedať. Čo je Afrika pre človeka, ktorý v ozajstnej Afrike (teraz nemám na mysli Hurghadu) nikdy nebol? Bohužiaľ, aj tu platí povestné „kto to nezažil, nepochopí“. Charakterizujú dojímavé kampane a fotky UNICEF-u a US AID dnešnú Afriku? Áno aj nie. Nádherné portréty pomaľovaných a polonahých ľudí z kmeňov, či zvieratá zápasiace o život s prírodou? Áno aj nie. Tak sem zhrniem niektoré moje pozorovania a postrehy. „Ako vyzerá typický Afričan?“ Keby mi niekto povedal, aby som nakreslila typického Afričana, ani neviem, čo by som vlastne na papier dala. Vychudnuté dieťa v otrhaných šatách, obézneho černocha so zlatými prsteňmi, motorkára – taxikára s mobilom v ruke a vo vetrovke aj napriek tomu, že je vonku 30 stupňov? Tehotnú ženu s bandaskou s vodou na hlave alebo ženu s kyprými tvarmi, dokonalým zapletaným príčeskom a vysokými podpätkami prechádzajúcou po prašnej ulici predmestia africkej metropoly? Starca s posledným zubom s palicou, o ktorú sa opiera alebo Masaja, Pygmeja, Krováka, či príslušníka iného exotického etnika? Politika v slnečných okuliaroch v drahom obleku v najdrahšej terénnej Toyote obklopeného ochrankou so samopalmi alebo obchodníka na trhovisku, ktorý k svojmu stánku láka každého, kto prejde okolo? Voľba by bola ťažká, no vzhľadom na môj talent na kreslenie by asi bolo jedno, čo si vyberiem, výsledok by bola tmavohnedá machuľa. Aký je teda typický Afričan? Tak trochu nespokojný s tým, kde žije. Nespokojný, že tí, ktorí majú moc poväčšine všetko hrabú pre seba a svojich blízkych. Dokáže sa, však, tešiť z každodenných maličkostí. Veľmi prispôsobivý a dokáže bezchybne imitovať všetko, o čom si myslí, že to je dobré alebo užitočné. No predovšetkým je hrdý. Hrdý na to, že jeho domovom je Afrika. Hrdý na to, že jeho krajina je nezávislá. Hrdý na svoje tradície, hrdý na akéhokoľvek iného Afričana, ktorý v niečom prerazil, alebo niečo dokázal. Je priateľský a rodinný. „Prečo majú Afričania toľko detí, keď sa o nich nevedia postarať?“ Toto je tiež zložitá téma na diskusiu. A odpoveď, že preto, lebo nemajú elektriku a po večeroch sa nudia, alebo nevedia, čo sú to kondómy, rozhodne nie je správna. Do istej miery by sa dalo skonštatovať, že v období, keď bola klasická medicína v Afrike ešte iba vzácnou komoditou a detská úmrtnosť hádam prevyšovala šancu na prežitie do dospelosti, sa rodičia riadili logikou „čím viac detí budeme mať, tým je vyššia šanca, že aspoň jedno sa dožije dospelosti a postará sa o nás, keď budeme starí“. Medicína však odvtedy značne pokročila dokonca aj v Afrike, a našťastie, už rodiny nemusia bojovať s neblahou štatistikou. No detí je stále veľa. Väčšina afrických štátov podporuje myšlienku mať iba toľko detí, aby ich rodina dokázala uživiť a aj robí osvetu na plánované rodičovstvo, no stretla som sa už aj s výrokom nemenovaného burundského politika, že si treba brať príklad z Indie, ktorá má exponenciálne rastúcu ekonomiku a Indov je najviac na svete a teda úspech ich ekonomiky určite spočíva v ich množstve, čiže čím viac Burunďanov, tým lepšia ekonomika. Jedna chudobná Afričanka mi zas povedala, že v živote toho nemá veľa, z čoho sa môže tešiť, no každé jedno jej dieťa jej prináša veľkú radosť, keď ho vidí rásť, preto ich má osem. Ďalší mi povedal, že čím je rodina väčšia, tým je väčšia šanca, že niekto z nej bude úspešný a budú naňho všetci hrdí. V Afrike je rodina často útočiskom aj záchranou. Spolu žije aj niekoľko generácii. Keď príde problém, doslova zasadne rodinná rada a diskutujú, až pokým sa nenájde riešenie. Keď niekto z rodiny zažíva úspech, vždy sa oň delí s celou rodinou, občas aj so susedmi. Pre nás to znie neuveriteľne, no toto puto pretrváva aj po tom, čo deti dospejú, založia si vlastné rodiny a odídu z domu. Bola u nás jedna slovenská lekárka, ktorá sa pýtala nášho kolegu (Afričana), prečo nikdy nemá dosť peňazí aj napriek tomu, že má slušný plat, nie je ešte ženatý a má nízke náklady na život, prečo si nevie šetriť a peniaze odkladať. Dostala takúto odpoveď: „Pochádzam z ôsmich súrodencov a som druhý najstarší. Moji rodičia neboli bohatí, ale ani najchudobnejší. Vždy sme mali strechu nad hlavou a nejaké tie kozy, občas aj kravy a malé políčko, na ktorom sme pestovali fazuľu. Všetci súrodenci sme vychodili základnú školu. Môj starší brat sa ako prvý oženil a našiel si slušnú prácu v hlavnom meste, tak nám všetkým ostatným súrodencom platil štúdium. Ja som vďaka nemu skončil aj vysokú školu. On ďalej neštudoval, aby sme my ostatní mohli. Pred nejakým časom ale starší brat prišiel o prácu a teraz som na rade ja, aby som podporoval v štúdiu tých mladších. Rovnako, ak sa vyskytne nejaký problém, ak je niekto vážne chorý a treba zaplatiť nemocnicu, ak mu spadne dom, alebo nie je úroda, všetci sa spolupatrične podieľame na riešení problému.“ Je to teda výhoda alebo nevýhoda byť z veľkej rodiny? Je to pre rodičov a deti šťastie alebo nešťastie? Vec pohľadu... „Majú tam elektriku? Vodu? Vedia, čo je mobil?“ Elektrika v Afrike je niečo, čo je síce fajn, keď práve je, ale nie je žiadna pohroma, keď je aj niekoľko dní odpojená. My Európania si život bez elektriky nevieme asi ani predstaviť. Akonáhle dôjde k výpadku napr. počas búrky, okamžite telefonujeme do elektrárne, aby sme zistili, kde je problém a kedy ju zase pripoja. Bežný Afričan žijúci v meste či na vidieku elektriku používa najmä na svietenie a nabíjanie telefónu. Vyššia vrstva má aj televízor, chladničku a iné spotrebiče, no veľa Afričanov svoje domy k elektrike nemá pripojené vôbec, prípadne fungujú na malom solárnom paneli alebo na autobatérii, ku ktorej sú napojené káblami žiarovky alebo nabíjačky. Zdrojom energie sú najčastejšie vodné elektrárne a preto často závisí výroba elektriny na stavoch priehrad, ktoré zas závisia na tom, či boli sezónne dažde dostatočne intenzívne. Zažila som obdobie, kedy bolo v priehrade tak málo vody, že elektriku zapínali vždy iba na šesť hodín denne a to vždy v inej časti krajiny. Kňazi mali rozpis, kedy bude elektrika a na konci omše to vždy oznámili ľuďom. A nikto nehromžil (okrem nás). Nemocnice, hotely, reštaurácie a bohatšie domácnosti mávajú naftový generátor, ktorý im slúži v čase, keď elektrika vypadne. Voda je ale iný problém. Subsaharská Afrika je typická svojimi obdobiami sucha a dažďov, ktoré sa po tisíce rokov pravidelne striedali, príroda aj obyvatelia sa na nich spoliehali, no v dôsledku zmeny globálnej klímy sú čím ďalej, tým viac nevyspytateľnejšie. Príkladom môže byť jazero Čad, zdroj vody pre široké okolie, ktoré sa od 70. rokov minulého storočia zmenšilo takmer o 90%, čo rezultuje do lokálnych aj medzištátnych konfliktov (keďže ide o jazero ležiace na hranici štyroch krajín). Keňa aj Južná Afrika v poslednej dobe zažívajú extrémne suchá a predaj vody sa tu stal dobrým biznisom. Ak však aj prší a vody je v prameňoch, riekach a jazerách dostatok, priviesť ju do domácností býva často poldenná aktivita vybraných členov rodiny. Typickým obrazom pri potulkách Afrikou sú staršie deti alebo ženy, ktoré v žltých bandaskách nosia vodu od prameňa (studne, jazera, rieky...) do domu. Podľa siete vodovodov a vzdialenosti k zdroju to niekedy môže byť práca aj na niekoľko hodín. Existujú však aj oblasti, kde na každých cca 10 – 20 domčekov pripadá jeden vodovod, prípadne majú prívod vody priamo do domu. No a či poznajú mobil? Poznajú. Správny Afričan má aspoň dve až tri telefónne čísla, každé od iného operátora, lebo pokrytie sieťami nie je zďaleka dokonalé. Informačné a telekomunikačné technológie majú v treťom svete veľký úspech. A Afričania, hlavne mladí, sa snažia kráčať s dobou. Majú kontá na Facebooku, Whatsappe, sledujú BBC. Mobilné siete ponúkajú 3G internet, v mestách aj 4G a rôzne zvýhodnené balíčky na sociálne siete. „Behajú tam voľne levy?“ Stretnúť divoké zviera mimo národných parkov je v drvivej väčšine afrických krajín veľkou raritou. Aj keď mnohé parky nie sú oplotené, zvieratá sa prirodzene zdržujú ďaleko od ľudí a ich príbytkov. Aspoň toto sa za tú dlhú dobu života s človekom na jednej planéte tie chúďatá zvieratá už naučili. Aj keď parkov na safari je v Afrike neúrekom, väčšina Afričanov nevidela naživo v prírode (alebo aj v parku) slona, či leva. Za zvieratami sa chodí do parkov a donedávna bola táto zábavka výsadou turistov, no v poslednej dobe sa snažia krajiny promovať svoje prírodné bohatstvo aj pre svojich vlastných obyvateľov a tak je možné počas safari stretnúť napríklad aj školský autobus (zo súkromnej a drahej školy, samozrejme). „Majú všetci samopaly?“ Sú krajiny, kde majú samopaly takmer všetci (od pastierov kráv až po šamana), no sú krajiny, kde sú samopaly vyhradené iba pre policajtov, vojakov a ochrankárov. To je vlastne väčšina krajín. Zbraní je v populácii rozdistribuovaných rozhodne viac než u nás a sú krajiny, kde sa držanie zbraní zákonom ani nijako neupravuje. Čerešničkou na torte je napríklad fakt, že u policajtov v službách v Burundi nie je prísne trestané požívanie alkoholu. Sú však aj krajiny, ktoré si na policajtoch naozaj dajú záležať (susedná Rwanda). „A ako vlastne žijú? Čo jedia? Odkiaľ majú peniaze?“ Doba, keď Afričania bývali v prútených bambusových prístreškoch a okolo bedier nosili kožušinu zo zvierat, oštep v ruke a luk so šípmi na pleci patrí už minulosti. Samozrejme, existujú aj výnimky, no kmeňov, ktoré si do dnešného dňa uchovávajú tradičný život lovcov a zberačov, je už veľmi málo. Klasický dom novodobého Afričana žijúceho na vidieku alebo na predmestí veľkej metropoly je postavený z pálených tehál, nemá veľké rozmery ani pozemok okolo, strecha je najčastejšie plechová, škridle sú dominantou vyššej triedy. Chudobnejší domy stavajú aj z hlinených tehál, prípadne drevenú konštrukciu oblepia blatom zmiešaným s trusom, ktorý to dobre drží pokope. Tieto domy však obývajú najchudobnejší a častokrát ich nájdeme napríklad vo veľkých slumoch (chudobných mestských častiach). Interiér je zvyčajne zariadený striedmo, v spálni sú buď jednoduché postele, no častejšie iba trstinové podložky, na ktorých sú matrace. V obývacej časti je zopár stoličiek a jednoduchý stôl. Kuchyňa býva buď úplne oddelená od domu, no tí chudobnejší si dymia priamo v obývačke. V malom domčeku sa pomestia aj 3 generácie, veď dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Samozrejme, aj v Afrike nájdeme luxusné sídla bohatej vrstvy, rozlohou veľké domy s vysokým krovom, upravenou záhradou, mohutným oplotením s elektrickým drôtom navrchu a veľkou bránou, pri ktorej vo dne v noci hliadkuje strážnik. Veľká väčšina populácie nemá náročné stravovacie návyky. Varenú fazuľu kombinujú najčastejšie s ryžou, zemiakmi, varenými, či smaženými banánmi, cestom s múkou z kukurice či kasavy, k tomu nejaká zelenina a prípadne kúsok kozieho alebo hovädzieho mäsa. Na raňajky mandazi, malé koláčiky, ktoré vzdialene pripomínajú naše šišky a pre deti rôzne kaše. Po ruke je často veľa ovocia a zeleniny (hádam s výnimkou veľmi suchých oblastí) a pri veľkých jazerách zase viacero druhov rýb. Zdroj obživy je predovšetkým poľnohospodárstvo, každý si na svojom políčku dopestuje základné suroviny, ktoré buď s rodinou skonzumuje, alebo predá, čo mu zostane a nakúpi si ďalšie potrebné veci. „Ako to teda zhrnúť?“ Afrika je jedinečná. Svojou rozmanitou a predsa podobnou kultúrou naprieč kontinentom, hrdými obyvateľmi, prenádhernou krajinou a dych-vyrážajúcou prírodou, jednoduchosťou a krásou. A ako raz jeden Uganďan povedal, Afričania vlastne ani nemajú problémy, ale „výzvy“. Autor: Mária Komlósi

Prečo ísť na Cyprus cez cestovku ako na vlastnú päsť?

Už dávno neplatí, že cez cestovku chodia iba tí, ktorí nevedia jazyk a sú leniví si niečo vybaviť. Doba covidová zamiešala karty asi najviac v cestovnom ruchu. A tak sa stále viac a viac stáva, že aj dlhoroční a skúsení cestovatelia začínajú chodiť viac cez cestovky. Už to nebaví každého stále sledovať, čo sa smie a čo nie, aké sú pravidlá, ako sa dopraviť na letisko, aké papiere vyplniť. Každý potrebuje vypnúť, oddýchnuť si, zregenerovať a načerpať sily a nie ešte venovať hodiny času tomu, aby zistil, čo je potrebné. Veľmi veľa ľudí, nešlo minulý rok na dovolenku s tým, že veď o rok situácia bude lepšia. Ale stále prichádzajú nové a nové zmeny, ktoré už všetkých unavujú a načerpať sily niekde pri mori nás vyčerpá ešte viac pred tým, než vôbec vycestujeme. Poďme sa teda pozrieť na výhody, prečo ísť na dovolenku na Cyprus s BALOO a nie na vlastnú päsť. Nie je to klasická dovolenka v rezorte, ale príjemná spoznávačka s oddychom na tých naj top plážach. Ukážeme vám overené miesta, ktoré stoja za to Netreba rozmýšlať, kam treba ísť, všetko je zabezpečené Netreba si tvoriť itinerár, ktorý zaberá vždy najviac času Netreba šoférovať, hľadať trasu a mať zmätok, či idete správne. Šoféruje sa na ľavej strane, takže nemusíte mať stres zo šoférovania a samozrejme vám odpadá aj starosť, kde odparkovať auto – áno, aj toto spôsobuje ľuďom stres Všade sa chodí vlastnými transfermi, ktoré máme neustále k dispozícii Chodíme v menších skupinkách Vždy vieme prispôsobiť program podľa záujmu účastníkov a veľa krát vždy pridávame veci navyše, ktoré v pôvodnom programe nie sú Máme zabezpečené transfery z letiska a aj na letisko na Cypre Máme dobré rozvrhnutie programu po letoch tak, aby dovolenka vyšla čo najlepšie Skúsenosti našich klientov sú také, že niekedy po 2 dňoch majú pocit ako keby boli na dovolenke už aj týždeň, po týždni majú také množstvo zážitkov a spomienok, ako by boli preč minimálne dva týždne s absolútnym psychickým relaxom Flexibilita a celková prispôsobivosť programu je niečo, čo veľa našich klientov vysoko oceňuje Ak nemáš parťáka na cestovanie, nevadí. Máme veľmi veľa ľudí, ktorí cestujú sami a my niekoho vždy nájdeme kto sa pridá. Nemáme doplatky pre osoby, ktoré cestujú sami, takže nie je žiadne navýšenie cien. Umiestnime ich vždy do izieb pre 2. Muži sú spolu a ženy sú spolu Stretnete vždy milých ľudí, vysmiatych, ktorí majú rovnakú chuť si užiť dovolenku ako vy a sú rovnako naladení Po dovolenke máte množstvo nových priateľstiev, ktoré vás obohatia a pretrvávajú aj po dovolenke Pomáhame aj s check inom a všetkymi papiermi či dokumentami, ktoré sú potrebné pri cestovaní A BONUS: bude vás sprevádzať milá, ústretová, obetavá, ochotná, trpezlivá, znalá, výrečná, príjemná a krásna sprievodkyňa Sanny – (tieto prívlastky sú od našich klientov, ktorí už mali možnosť ju zažiť) Autor: Lenka Kodajová