Prinášame Vám informatívny blog, v ktorom sa dozviete naše tipy pre cestovateľské destinácie na sezónu leto/jeseň 2021, priblížime Vám podmienky cestovania do týchto oblastí a dozviete sa, prečo je byť očkovaný veľkou výhodou. Azory Toto súostrovie v Atlantiku patriace k Portugalsku patrí jednoznačne do topky bezpečných destinácií na skvelú poznávačku na najbližšie obdobie. Navštíviť Azory je možné od mája 2021. Epidemiologická situácia je tu priaznivá a dá sa bezpečne a zdravo cestovať. Ostrovy sú známe svojou jedinečnou zelenou faunou, vlhkým podnebím a nádhernou prírodou. V máji tu kvitnú hortenzie a na geniálne fotky rozhodne nebudete potrebovať žiadny filter. Na našom azorskom zájazde veľa času venujeme turistike a postupne preskúmame celý ostrov São Miguel. Neopakovateľné výhľady, skryté vodopády, sopečné horúce pramene... Na tomto tripe sa určite nudiť nebudete! Naša ponuka Azory a Lisabon Portugalsko Porto, Fatima, Lisabon, Faro a Algerve. Počas akčného 8-dňového poznávacieho zájazdu v malej skupine si dokonale užijeme všetky tieto miesta. Mestá ako Porto a Lisabon žijú nielen cez deň, ale aj v nočných hodinách. Prejdeme spolu celé Portugalsko a výlet zakončíme na juhu krajiny, na neopísateľne krásnych plážach Algerve. Z tejto dovolenky prídete domov plní energie a, samozrejme, s plnou pamäťovou kartou z foťáku. Situácia s koronavírusom v Portugalsku je dlhodobo veľmi dobrá a bezpečná.Naša ponuka Porto, Lisabon a Algerve v ponuke od 15.5.2021 Malta Živá Maltská republika, kde po prílete za 4 dni postupne prejdeme všetky tri ostrovy (Malta, Comino a Gozo) a posledné 3 dni budeme chillovať na (vždy inej) pláži. Reštaurácie, bary a nočný život sú každodennou nepovinnou súčasťou tripu, zatiaľ čo staroveké ruiny, katakomby, spletité uličky, či nádherná krajina sú tou povinnou časťou. Okrem toho, Malta bude od júna ponúkať turistom pri príchode „vreckové“ 200 EUR, aby pritiahli čo najviac dovolenkárov. Ak Maltu plánujete navštíviť už dlhšie, teraz je ten vhodný čas! Naša ponukaMalta Namíbia Púštna krajina v juhozápadnej časti Afriky patrí medzi najkrajšie, najfotogenickejšie a najbezpečnejšie krajiny Afriky (a aj sveta). Namíbia toho turistom ponúka až nečakane veľa. Ubytovanie v domáckom štýle na farmách pri Fish River Canyon, druhom najväčšom kaňone sveta, púšte lemujúce brehy Atlantiku, safari v divočine, kultúrny zážitok pri návšteve kmeňa Himba žijúceho na hranici s Angolou. Tento zájazd je zárukou perfektnej poznávačky, na ktorú budete spomínať do konca života. Ak sa pri vstupe do krajiny preukážete negatívnym PCR testom, ste v krajine viac ako vítaný! Aj napriek blízkosti Juhoafrickej republiky je epidemiologická situácia v súvislosti s ochorením COVID-19 v krajine priaznivá a dlhodobo stabilná. Dôvodom je pravdepodobne nízka hustota obyvateľstva a veľké vzdialenosti medzi mestami, v kontakte s ľuďmi ste tu minimálne. Zájazd organizujeme v malej skupine do 12 cestovateľov, ktorí budú pred odchodom na zájazd otestovaní. K zájazdu si viete prikúpiť aj PANDEMIC poistenie, ktoré Vám zaručí refundáciu alebo prebookovanie zájazdu na iný termín v prípade, ak by ste nemohli odcestovať kvôli ochoreniu COVID-19. Naše ponukyOkruh rozprávkovou Namíbiou To najlepšie z Namíbie Tanzánia a Zanzibar O cestovaní na Zanzibar sa toho omieľalo naozaj veľa. Poväčšine sa Zanzibar spájal s prívlastkom rizikový, nezodpovedný, ignorantský... Do veľkej miery za túto negatívnu reklamu môžu samotní Tanzánčania. Ich popieračský prístup ku COVID-19 im síce zachránil odvetvie služieb v cestovnom ruchu a aj keď počet cestovateľov, ktorí sa ochorením nakazili na dovolenke na ostrove bol skôr zanedbateľný, v novom svete protiepidemických opatrení pôsobil exotický raj, kde sa ochorenie údajne nešíri, až priveľmi ľahkovážne. Pozitívna správa je, že aj Tanzánčania sa poučili a od 4. mája krajina (s novou prezidentkou na čele) zaviedla nové opatrenia. Patrí k nim prílet s negatívnym testom nie starším ako 72 hodín, ďalšie testovanie na letisku pre turistov prichádzajúcich z rizikových krajín a povinná 14-dňová karanténa pre cestovateľov z krajín, v ktorých sa vyskytujú nové varianty koronavírusu (JAR, India, Brazília...). Považujeme to za veľmi dobrý krok od Tanzánskej vlády smerujúci k vylepšeniu svojho renomé. Zanzibar (aj samotná Tanzánia) je teda aj naďalej bezpečný a do tejto skvelej destinácie ponúkame od júna hneď niekoľko zájazdov: Nše ponukyZanzibar so slovenským sprievodcom Zanzibar pre dobrodruhov Dobrodružné safari v Serengeti - Ngorongoro - Lake Manyara + Zanzibar 7 dní v divočine - SAFARI Rwanda Čarovná hornatá Rwanda ležiaca v samotnom srdci Afriky je vďaka svojmu zodpovednému prístupu k šíreniu ochorenia COVID-19 dlhodobo vo veľmi dobrej epidemiologickej situácii. Od začiatku pandémie držia vírus pod kontrolou vďaka pomerne prísnym opatreniam. Tie sú nastavené tak, aby sa znížilo riziko šírenia, zároveň Vás, však, neobmedzujú v cestovaní po krajine a užívaní si skutočnej Afriky. Počas dovolenky budete musieť absolvovať niekoľko PCR testov, ale ten výlet jednoducho stojí za to! Zájazd odporúčame predovšetkým pre tých, ktorí sú už zaočkovaní a šanca, že budú mať pozitívny PCR test sa takmer rovná nule. Rwanda je v súčastnosti turisticky veľmi prázdna, o to viac si ju užijete. Je to krajina, kde uvidíte panenskú prírodu horského pralesa, sympatické safari, nefalšovanú africkú kultúru, žiarivo zelené čajovníky, slovenské humanitárne projekty (do ktorých sa môžete aj aktívne zapojiť) a každodenný život miestnych Rwanďanov s najlepším slovenským sprievodcom pre túto oblasť sveta. Naše ponukyČarovný okruh Rwandou Čarovná Rwanda a Zanzibar Jordánsko História, kultúra a neobyčajná krása tejto krajiny sa Vám vryje hlboko do pamäti. Situácia s koronavírusom sa v krajine stále výrazne zlepšuje. Pri príchode sa treba preukázať negatívnym PCR testom nie starším ako 72 hodín. Túto krajinu odporúčame hlavne pre tých, ktorí túžia navštíviť staroveké mesto Petra bez návalu inak všadeprítomných turistov, pretože takáto možnosť sa už nemusí viac naskytnúť. Na našom zájazde „Po stopách biblie“ sa nudiť určite nebudete. Okrem Petry navštívime aj ďalšie historické pamiatky, vyberieme sa do púšte a aj k brehom Mŕtveho mora. Naša ponukaPo stopách biblie Izrael Ako je už všetkým určite známe, Izrael je v súčastnosti najzaočkovanejšou krajinou (proti koronavírusu) na svete. Za pár týždňov sa im podarilo preočkovať takmer celú populáciu, čo sa bezprostredne odrazilo na epidemiologickej situácii v krajine. V Izraeli sa totiž žije „ako predtým“. O tom, že Izrael je cestovateľská topka, samozrejme, hovoriť nemusíme. Pred niekoľkými dňami krajina oznámila, že sa bude otvárať pre zaočkovaných turistov z celého sveta. Naša ponukaIzrael, Palestína a Mŕtve more Cestovanie je jedna z najúžasnejších vecí na svete, pre niektorých takmer ako droga. Poznávanie, skúsenosti, zážitky, ktoré nadobudnete na cestách nie je možné získať inak. Ak chcete cestovať bez väčších problémov, odporúčame Vám zaočkovať sa registrovanou vakcínou hneď ako to pre Vás bude možné. Zabijete tak tri muchy jednou ranou: chránite seba, ostatných a budete môcť voľne cestovať. Cestovať s PCR testom je, samozrejme, možné, ale vždy je tu riziko, že v poslednej chvíli nebudete môcť na zájazd vycestovať. Pre tieto prípady Vám však radi sprostredkujeme PANDEMIC poistenie, ktoré refunduje Vašu dovolenku. Pre očkovaných a tých, ktorí prekonali COVID–19 za posledných 180 dní, je v rámci EÚ zrušená karanténa po návrate na Slovensko, čo je super! Autor: Zoltán Komlósi

Po prebrázdení safari parkov vo východnej Afrike, niekoľkonásobnom splavení Nílu, kúpaní sa v jazerách Veľkej priekopovej prepadliny, preskúmaní vodopádov či po mnohých humanitárnych akciách sme sa rozhodli, že dospel čas na vychýrené stopovanie horských goríl. Táto aktivita je dostupná v troch krajinách Východnej Afriky - v Rwande, v Ugande a v Kongu (KDR). My sme sa rozhodli pre cenovo dostupnú dobrodružnú variantu v Kongu. Gorily tu žijú v pralese Národného parku Virunga, v najstaršom africkom pralese. V konžskom lese žije najväčší počet goríl (aj keď jedna rodina sa nedávno "presťahovala" do Rwandy), čo okolité krajiny ťažšie znášajú a dávajú do sveta vedieť, že Kongo je nebezpečné, turistov napádajú rebeli, zabíjajú strážcov parku atď. Hovorí sa, že bez vetra sa ani lístok nepohne a na týchto tvrdeniach je naozaj čosi pravdy. Nedávno rebeli naozaj zabili 5 rangerov a šoféra, no toto sa stalo vo vzdialenej časti parku (asi 200 km severnejšie od miesta, kde sa chodí za gorilami), ktorá je dlhodobo známa tým, že v divočine nežijú iba zvieratá, ale aj protivládni povstalci. S prvým ranným svetlom prechádzame rwandsko-konžskou hranicou až podozrivo hladko (a za krátku dobu) a pri rampe do Konga sa stretávame s naším dobrým kamarátom Barackom a jeho šoférom, ktorí nás majú brať až k hraniciam pralesa. Barack je super parťák, taký typ Afričana "hakuna matata", nič nie je problém, všetko sa dá vybaviť (čo v Kongu aj do bodky platí, najmä keď máte nejaké tie doláre navyše), so stálym úsmevom na tvári a trefnými poznámkami. Pôvodom je Rwanďan, no srdcom Konžan. Pri príchode do Gomy, mesta hneď za hranicami, ktoré je baštou MONUSCO - najväčšej a najdrahšej mierovej misie OSN na svete, akurát preberáme tému podplácania konžských úradníkov na hraniciach a rôznych situáciách, kedy pýtajú úplatky. Tak napríklad, ak nie ste zaočkovaní proti žltej zimnici (resp. ak nemáte o tom potvrdenie), tak môžete vojsť do krajiny za extra 100 dolárov, ktoré si úradník bez akejkoľvek hanby a snahy utajiť úplatok strčí do vrecka. "Sto dolárov za osobu len kvôli tomu, že si niekto zabudne zdrap papiera o očkovaní?" Pýtam sa, pretože táto suma sa mi zdá dosť vysoká dokonca aj na Kongo. Barack mi s vážnosťou odpovedá: "Yes, hundred dollars. Officers are very funny..." V krátkosti sa zastavujeme v kancelárii správcu parku Virunga, aby sme si vyzdvihli potvrdenie na stopovanie goríl. Zatiaľ sa tu zbierajú aj ďalšie autá s turistami a rangeri. Po asi 20 minútach, keď sa konečne všetci zozbierali, vyráža konvoj 5 terénnych áut s turistami a motorka, na ktorej sedí ranger s puškou na čele aj na chvoste konvoju. Šinieme si to cez rušné ulice Gomy a pri výjazde z mesta je krížom cez cestu postavená prvá home-made drevená rampa urobená z bambusu. Pri nej stojí postarší chlapík vo vyšedivenej šiltovke a pýta prvých 5 dolárov za prejazd. Po pár zdvorilostných frázach, ktoré si vymenil v miestnom jazyku s Barackom nám s krútením hlavy a dlhým nosom otvára "rampu". Keby sme nemali Baracka, tu by sme prišli o prvých 5 dolárov. Za čo? No za nič. Iba preto, že by sme chceli ísť ďalej. Definitívne opúšťame Gomu. Pri ceste stojí tabuľa, kde je farebne vyznačená aktivita neďalekého stále aktívneho vulkánu Nyiragongo, ktorý za posledných 40 rokov dva razy pochoval mesto Goma pod vrstvu lávy, spolu s pokynmi vo francúzštine, ako postupovať pri hroziacej erupcii. Rušné ulice sa pomaly menia na ojedinelé malé obchodíky pri ceste a autá a motorky nahrádzajú unikátne drevené trojkolky. Pod úpätím sopky Nyiragongo sa asfaltová cesta mení na poľnú. S dierami do výšky kolien, blatom, mlákami a ostrými kameňmi. Prejsť nasledujúcich 30 kilometrov nám zaberá vyše hodiny, každých pár kilometrov vidíme malé stany, pred ktorými sedia dvaja - traja vojaci. Pri chaotickej politickej situácii v Kongu možno len ťažko povedať, kto je "zlý a dobrý", pretože svoju pravdu majú aj vláda a vojaci, aj OSN, aj rebeli a povstalci. Pýtame sa teda Baracka, či vojaci nie sú nepríjemní na civilistov, prípadne turistov. "Noooo, they are good. Very stupid," uznanlivo odpovedá Barack. Konečne odbáčame z "hlavnej cesty" smerom do kopcov pokrytých hustým lesným porastom. Po ďalších 20 minútach prichádzame k rangerskej stanici a východziemu bodu na stopovanie goríl. Raňajky sme nestihli, keďže sme z hotela odchádzali pred pol šiestou ráno a na stole sa na mňa usmievajú muffiny a šálky na čaj. Pod nimi cenovka 2 doláre za každé. Uff, pri tej cene za gorily teda mohli aspoň túto pozornosť ponúknuť zadarmo. Nasledovalo krátke poučenie o tom, ako sa správať v pralese (nehádzať odpadky a ak na nás náhodou nečakane príde potreba, treba si vykopať jamu, vykonať potrebu a potom jamu po sebe zakopať). Na tabuli sú rozpísané gorilie rodiny, ktorá má koľko členov a kde sa zhruba nachádza. Dnes nás je 16 turistov, rozdeľujeme sa teda do 3 skupiniek a s každou skupinkou idú dvaja rangeri. Počasie sa zatiaľ ako tak drží. Je apríl, čo je najdaždivejší mesiac veľkého dažďového obdobia a my ideme do najväčšieho dažďového lesa v okolí. Toto veští iba jedno - veľký a silný dážď. Ach, prosím, prosím, nech prší až podvečer, modlím sa. Konečne vyrážame. Slovenský párik, francúzsky párik, čínsky párik, náš sprievodca Boss Jeremy s vysielačkou a ďalší ranger. Po prekročení natiahnutého drôtu, ktorý predpokladám, že slúži na oddelenie malého parkoviska od pralesa, sa blatová cestička rýchlo zužuje a sprava aj zľava hustne krovie. Jeden za druhým (na čele s Bossom Jeremym) kráčame vopred. Sem tam prekročíme korene stromov, či podlezieme liany. Po asi polhodine Boss Jeremy zastane a ukazuje na úzky konár, ktorý zasahuje do cesty. Treba ho rýchlo podliezť, pretože po ňom lezie nespočetne veľa červených lesných mravcov. OK, tak rýchlo idem prvá, za mnou lezie čínsky párik. Mladá Číňanka, ktorá je obutá skôr na aerobik než do dažďového pralesa s členkovými ponožkami a riflami zrazu začne jajkať. O-ou, mravce je vliezli do topánky a pod rifle. A štípu. A asi to bolí. Jej partner s dlhým copíkom pripomínajúci Sandokana jej pomáha rýchlo mravce oprášiť a obuť sa. Rýchlo ešte dve - tri fotky doštípaného lýtka do obrovského smartfónu a ide sa pralesom ďalej. Po ďalšej hodine predierania sa húštinou a presekávania si cesty mačetou sa za pomoci vysielačky dostávame k ďalším dvom rangerom, ktorí stopujú gorily a hovoria, že sú asi 100 metrov za kopcom. Super, konečne sme ich našli! A ani neprší! A v tom mi na čelo spadne prvá obrovská kvapka. Vzápätí ďalšia na krk. Rýchlosťou blesku si dávam dolu ruksak, vyťahujem šušťáčku a na ruksak naťahujem nepremokavý obal. Asi sekundu po tom, ako si natiahnem na hlavu kapucňu sa spúšťa taký lejak, že mám šušťáčku úplne premočenú a bojím sa pomyslieť na to, ako asi vyzerajú pasy v prednom vrecku ruksaku. Nasledujeme rangerov do lesa, kde dážď pomedzi listy stromov dopadá menšou intenzitou. Prechádzame cez kopec, no gorily nikde. Asi sa aj oni išli skryť pred dažďom. Tak ich stopujeme ďalej a naozaj, po asi 15 minútach ich konečne nachádzame. Čas nasadiť si na tvár chirurgickú masku. S gorilami máme spoločných vyše 95% DNA, čo okrem iného znamená aj to, že sme náchylní na rovnaké ochorenia. Aby sme sa teda vzájomne náhodou niečím nenakazili, je povinné v prítomnosti goríl nosiť na tvári masku. My, Francúzi a rangeri máme masky chirurgické, čo sme dostali ešte pred vstupom do lesa, Číňania majú vlastné, čierne, z nejakého čudného materiálu. Obchádzame veľký listnatý krík a za ním sa vo vysokej tráve kŕmi tenkým konárikom s mladými lístočkami malá gorila. Zvedavo na nás pozrie ako vychádzame spoza kríka. Očividne je na turistov zvyknutá, pretože vydáva nejaký priateľsky znejúci zvuk a vôbec sa nedá pri kŕmení rušiť. Úžasné. Čierny hustý premočený kožuch, veľké ploché nozdry, nažltlé zuby s malým konárikom medzi nimi, šikovné tmavé prsty a zvedavo-priateľský výraz tváre. Tesne vedľa Bossa Jeremyho zrazu na zem dopadá prúd vody z koruny veľkého bambusu. Boss Jeremy odskočí a z bambusu vykukne druhá, tentokrát dospelá gorila s malým mláďatkom na chrbte, ktorá práve skoro osprchovala Bossa Jeremyho svojou malou potrebou. Ostatní rangeri to považujú za dosť smiešne. Po chvíli ukazujú do húštiny, kde sa kŕmi ďalšia dospelá gorila. My turisti sa držíme v skupinke a nemo s úžasom pozeráme na tieto neopísateľné tvory z tesnej blízkosti (Číňanka odušu fotí, prihovára sa gorilám v Mandarínčine a natáča videá) a ostatní rangeri sa rozpŕchnu a hľadajú veľkého samca gorily so striebristou srsťou na chrbte, tzv. "Silverback-a". O chvíľu ho nájdu a volajú nás k nemu. Je asi o tretinu väčší ako dospelé samice a má výraz tváre, ktorý vyvoláva rešpekt. Ale asi len v západnej kultúre, pretože Číňanka k nemu nebojácne pristupuje bližšie, aby si ho odfotila. Ranger ju slušne upozorní, aby dodržiavala odstup. Boss Jeremy nám vysvetľuje, že gorilím samcom sa vo veku 15 rokov srsť na chrbte sfarbuje z čiernej na striebornú a podľa nej aj tento druh goríl nesie svoj názov. Gorily takto so zatajeným dychom sledujeme hodinu. Robíme nejaké fotky a zopár videí a potom nám Boss Jeremy oznámi, že je čas sa vrátiť. V nadmorskej výške takmer 2 400 metrov (aj keď tesne pod rovníkom) sa aj tak celá premočená trasiem od zimy, aspoň sa chôdzou naspäť zahrejem. V duchu sa teším, že si prezlečiem suché a čisté tepláky, termo tričko a suché ponožky, ktoré som si prezieravo zobrala so sebou. Cesta späť ide prevažne z kopca, takže napredujeme rýchlejšie. Dážď medzitým ustal, no cestičky sa premenili na bahno a čľapkanicu. Číňanka vo svojich aerobikových topánkach napreduje vopred viac po zadku ako po nohách. Všetci sa už ponáhľame naspäť, je nám zima, sme do nitky premočení a po uši zablatení. Ale zážitok stál za to! Tesne pred parkoviskom sa na nás spúšťa druhý lejak, mne to je už úplne jedno. V oboch topánkach mi čvachtá voda, kedysi biele ponožky sú totálne tmavohnedé, legíny mám na dvoch miestach roztrhané a dá sa zo mňa žmýkať voda. Konečne prichádzame k stanici rangerov, odkiaľ sme vyrazili. Barack stojí vo dverách a náramne sa začne smiať, keď nás zbadá. Podáva mi do ruky pero, aby som sa zapísala do knihy návštev a napísala spätnú väzbu, čo sa nám páčilo a nepáčilo. Gorily boli úchvatné, prales nádherný, nedotknutý, prístup rangerov naozaj profesionálny, zážitok na celý život, hádam aj z fotiek a videí niečo bude. Prsty mám však také skrehnuté, že môj komentár je aj tak nečitateľný. Otváram ruksak, že sa idem prezliecť do suchých vecí. Vyťahujem tepláky, tričko, ponožky. Mokré, úplne mokré... Predstavím si takmer dvojhodinovú cestu späť na hranice, ktorú máme pred sebou. Takmer sa rozplačem od zimy a blata a sadám do auta. Vyťahujem rozmočené pasy, nech sa cestou aspoň trochu vysušia a začína sa natriasačka späť do Gomy. V horúcej sprche už v hoteli si premietam udalosti prežitého dňa, ponožky aj legíny sú už v koši, pasy ako tak vyschnuté (aj tak sú už plné, takže ich nie je veľká škoda). Potom si spomeniem na úžasné gorily, ktoré ako oáza pokoja obhrýzali vetvičky bambusov uprostred nedotknutej húštiny pralesa. A vrátila by som sa tam, aby som ich videla znovu, ale druhýkrát to bude inokedy ako v apríli... Autor: Mária Komlósi