<< Naspäť na ponuku zájazdov
flagmiestny sprievodca
Afrika

Výstup na Kilimandžáro

Medzi horskými turistami obľúbená kombinácia 6 dňového výstupu na strechu Afriky - Mt. Kilimandžáro (5 895 m.n.m.), po trase Machame/Mweka.

TRVANIE ZÁJAZDU
9 dní
KRAJINY
Tanzánia
NÁROČNOSŤ
Vysoká
CENA ZA OSOBU
od 2 990,00 €
VYBERTE TERMÍN
Vyberte si z ponuky termínov ...
POČET OSÔB
Počet osôb ...
ZOBRAZIŤ VŠETKY TERMÍNY

Galéria

1 ďalší
v galérii
author
"Baloo nie je standardna cestovka. Je vynimocna. Na letisku vas nebude cakat delegat, ktory vam povie, aky program vas caka a ktoremu sa musite prisposobit. Krajinou vas sprevadza uprimny a zabavny clovek, ktory sa stane vasim skutocnym priatelom a ktory sa vam snazi splnit vase sny. Zolo je vzdy ochotny operativne zmenit program, ak sa vam zrazu zapaci nieco ine, vybavit casto nevybavitelne, pozna sa s lokalnymi a ludia ho maju radi. A vzdy s vami naplno prezije vase zazitky a vyrozprava vam popri nich kopec dalsich historiek, ktore zazil. Navyse, ludia z Baloo v Afrike dlhe roky sami zili a dokazu k turizmu na tomto kontinente pristupovat s uctou a respektom. Dbaju na to, aby ste nemali predsudky a vysvetlia vam lokalny kontext, vdaka comu sa zzijete s krajinou, pochopite ludi a nenarusate svojim pristupom miestnu kulturu. To v dnesnej dobe povazujem za velmi dolezite a na Baloo to mimoriadne ocenujem. Necestujem s cestovkami, ale s Baloo pojdem s doverou aj na kraj sveta. Navyse, Baloo je po financnej stranke velmi ferova cestovka vo vztahu k vam aj k lokalnej komunite. Urcite sa vam nestane, ze za vase peniaze poleti sprievodca prvou triedou ???? Ak zvazujete cestu s Baloo, rozhodne nemate preco vahat."

Janka Fedáková

Doplnkové služby

5 dní na Zanzibare
590,00 € /OS.
E - VISA - Tanzánia, Zanzibar
51,00 € /OS.
Letiskový transfer
30,00 € /OS.
Poistenie storno zájazdu
na vyžiadanie
Poistenie storno zájazdu
11,30 € /OS./DEŇ

Vyberte si termín

27.1.2023
-
04.2.2023
3 / 10
Len 5 dní dovolenky!
2 990,00 €

Ďalšie informácie

ITINERÁR ZÁJAZDU:

1. deň: Odlet z Viedne  

Odlet z medzinárodného letiska Schwechat (Viedeň), prípadne iného, podľa možností.

2. deň: Prílet pod Kilimandžáro

Prílet na medzinárodné letisko Kilimanjaro a transport do mestečka Arusha, kde je k dispozícii ubytovanie.  

3.-8. deň: Výstup na Kilimandžáro (trasa Machame/Mweka), odlet

6-dňový výstup na najvyššiu horu Afriky. Výstup po trase Machame, zostup po trase Mweka. Odlet domov.

9. deň: Prílet do Viedne

Prílet na medzinárodné letisko Schwechat (Viedeň), prípadne iné, podľa možností.

DETAILY VÝSTUPU

DEŇ 1: Arusha – Machame Gate 1,600 m.n.m. – Machame Camp 3,100 m.n.m.

Čas túry: 7,5 hodiny 

Vzdialenosť: 10 km

Terén: Dažďový les   

Okolo 8:30 Vás v hoteli v Arusha vyzdvihne Váš tím, presuniete sa k bráne Machame, kde sa ešte uzavrú všetky formality ohľadne výstupu (zvyčajne to zaberie 30´ - 1h). Od brány Machame začne nenáročná trasa hustým zalesneným terénom (cca 1h). Trasa pokračuje pozdĺž úpätia s niekoľkými prudšími stúpaniami a hustý les sa postupne mení na vresoviská. Večera a prenocovanie v Machame kempe. 

DEŇ 2: Machame Camp 3,100 m.n.m. – Shira Camp 3,840 m.n.m.

Čas túry: 5-6 hodín 

Vzdialenosť: 6 km 

Terén: Vresovisko 

Skoro ráno po raňajkách budete pokračovať z Machame kempu, pozdĺž západného brehu prameňa, po

trase, ktorá vedie po strmých skalnatých zrázoch – až prídete do Shira kempu pod polkruhovitou skalnatou stenou. Večera a prenocovanie v Shira kempe. 

DEŇ 3: Shira Camp 3,840 m.n.m. – Barranco Camp 3,950 m.n.m.

Čas túry: 5 hodín 

Vzdialenosť: Cca 8 km 

Terén: Polopúšť 

Zo Shira kempu pôjdete východne po rovine Shira až k Lava Tower, nazývanej aj „žraločí zub“ (4,700 m.n.m.), odkiaľ pokračujete nadol smerom k Barranco kempu. Na tejto trase sa Vám naskytnú panoramatické výhľady na vrchol Kibo nad údolím Karanga. Kemp Barranco sa nachádza vo výške 3,950 m.n.m. a aj keď dosiahnuté prevýšenie je iba 110m, tento deň je veľmi dôležitý na aklimatizáciu. Večera a nocľah v Barranco kempe. 

DEŇ 4: Barranco Camp (3,950 m.n.m.) – Karanga Camp (3,930 m.n.m.) – Barafu hut (4,600 m.n.m.)

Čas túry: 4 hodiny

Vzdialenosť: 7 km

Terén: Alpská púšť 

Počas tohto dňa sa ešte viac aklimatizujete a pripravíte sa na pokus zdolať vrchol Uhuru nasledujúce ráno. Večera a nocľah v Barafu kempe. Cestou sem pretnete trasu Mweka, ktorú použijete na zostup počas posledných dvoch dní. Vaším cieľom bude chata Barafu, ktorá je posledným stanovišťom pre nosičov, aby mohli nabrať vodu, pretože vyššie už nie je dostupná. V Svahilčine slovo „barafu“ znamená „ľad“. Kemp je lokalizovaný na skalnatom a veternom hrebeni. Je dôležité sa sem dostať včas, ešte počas denného svetla, aby ste sa

zoznámili s okolitým terénom. Bude sa podávať skorá večera a odporúča sa ísť včas na odpočinok (už okolo 19:00), pretože v nasledujúci deň sa pokúsite o výstup na vrchol Uhuru, ktorý začne už v noci. 

DEŇ 5: Barafu Camp (4,600 m.n.m.) – vrchol Uhuru (5,895 m.n.m.) – Mweka Camp (3,100 m.n.m.)

Čas túry: 8 hodín na vrchol Uhuru, 7 – 8 hodín zostup do kempu Mweka

Vzdialenosť: Cca 7 km výstup a 23 km zostup

Terén: Skalnaté sutiny a zasnežený vrchol 

Pred polnocou Vás zobudí sprievodca na rýchle občerstvenie, po ktorom sa začne pokus

o výstup na vrchol Uhuru. Trasa vedie severozápadne po kamenistom teréne. Spravidla je táto časť výstupu hodnotená ako psychicky aj fyzicky najnáročnejšia. Za zhruba 6 hodín dosiahnete Stella point (5,685 m.n.m.) na okraji krátera. Po sledovaní magického východu slnka pokračujete ešte asi 2 hodiny na snehom pokrytý chodník vedúci na vrchol Uhuru (5,895 m.n.m.). Dosiahnutie vrcholu Uhuru je životným okamihom! Na vrchole hory Kilimandžáro strávite nejaký čas výhľadmi, fotografovaním a krátkym občerstvením a potom sa vydáte

smerom nadol späť ku kempu Barafu (cca 3h). V kempe si oddýchnete, naobedujete sa na slnku a budete pokračovať v zostupe až ku chate Mweka (3,100 m.n.m.). Trasou Mweka sa dostanete cez skalnatý terén späť na lúčiny až k hranici dažďového lesa do kempu Mweka (tu Vás eventuálne môže stretnúť hmla a prípadné zrážky). Navečeriate sa, umyjete a môžete nerušene odpočívať po náročnom dni.  

DEŇ 6: Mweka Camp (3,100 m.n.m.) – Mweka Gate (1,980 m.n.m.) 

Čas túry: 3 hodiny

Vzdialenosť: Cca 15 km

Terén: Dažďový les 

Po zaslúžených raňajkách a oslavách Vás čaká už iba približne 3-hodinový zostup k bráne Mweka. Dostanete certifikát o úspešnom zdolaní hory – tí ktorí sa dostali na Stella point dostanú zelený certifikát, tí, ktorí dosiahli aj Uhuru, zlatý. Po ešte asi hodinovej prechádzke do dedinky Mweka dostanete obed a vyzdvihne Vás šofér, ktorý Vás odvezie späť do Arusha. 

CENA ZAHŔŇA:

  • Spiatočnú letenku z Viedne v ekonomickej triede
  • Letiskové poplatky
  • 2x ubytovanie v Equator hotel *** v dvojlôžkovej izbe s raňajkami (Arusha)
  • 6-dňový výstup na Kilimandžáaro (trasa Machame/Mweka)
  • Profesionálneho anglicky-hovoriaceho sprievodcu, nosičov a kuchára počas výstupu
  • Plnú penziu počas výstupu
  • Kempingové vybavenie na stanovanie počas výstupu
  • 2x letiskový transport počas zájazdu
  • Asistenčné služby CK BALOO

CENA NEZAHŔŇA:

  • Cestovné poistenie - nutné aj pripoistenie v horách (možnosť priobjednať si)
  • Vstupné víza do Tanzánie (platia sa na mieste vstupu do krajiny, cena 50 USD)
  • Sprepitné
  • Transport na letisko vo Viedni
  • Turistickú výbavu (vhodná obuv, oblečenie, čelovka, spacák atď)
  • Nápoje a stravu (okrem uvedeného)

_____________________________________________

Pri návšteve Tanzánie sa nevyžaduje očkovanie proti žltej zimnici.

V prípade záujmu o slovenského sprievodcu k tomuto zájazdu nás, prosím, kontaktujte.

MAPA VÝSTUPU

undefined

6-dňový výstup na Kilimandžáro - trasa Machame/Mweka

COVID – 19: Vzhľadom na rýchlo sa meniacu situáciu ohľadom obmedzení Vás budeme o aktuálnych obmedzeniach informovať 10 - 14 dní pred odletom. Aktuálne opatrenia môžete sledovať na stránke Ministerstva zahraničných vecí: https://www.mzv.sk/cestovanie/covid19/obmedzenia-na-hraniciach

Poistenie

Odporúčame Vám zakúpiť si poistenie storno zájazdu, aby ste si zabezpečili svoj zájazd v prípade ochorenia na COVID-19. Viac info na info@baloo.sk, na vyžiadanie Vám vypočítame cenu poistenia.

Storno poistenie zájazdu (100% krytie) je na vyžiadanie za príplatok.

Máte otázky? Spýtajte sa nás.

Prečítajte si

Ako sa žije v Demokratickej republike Kongo počas koronakrízy? Rozhovor s našim Barackom.

Ako sa žije v Demokratickej republike Kongo počas koronakrízy? Položili sme niekoľko otázok nášmu priateľovi a biznis partnerovi Barackovi, ktorý žije v meste Goma a sprevádza nás po Kongu. Barack je náš dlhoročný partner a priateľ z DR Kongo (spriatelili sme sa ešte z čias pred vznikom BALOO), ktorý nás roky bezpečne sprevádza a zabezpečuje plynulosť našich zájazdov v Kongu. Jeho život je extrémne zasiahnutý súčasnou koronakrízou, keďže jediným zdrojom jeho príjmu je turizmus. S Barackom v Gome. Ako vyzerá tvoj život v týchto dňoch počas koronakrízy? Ako ťa to zasiahlo?Zúfalo. Náš život a moju rodinu koronavírus zasiahol asi najviac. Keďže roky žijeme z turizmu, v súčasnej situácii, kedy sú zatvorené hranice a celosvetovo obmedzené cestovanie, máme od začiatku pandémie doslova nulový príjem. Celý svet sa uzavrel, všetky turistické atrakcie boli do septembra neprístupné. Štát ako DR Kongo svojim občanom nepomôže, je to každodenný boj o prežitie do ďalšieho dňa, až pokiaľ sa turisti nevrátia späť. Od septembra je opäť otvorené letisko a máme vo výhľade prvých klientov. Dúfam, že sa to pomaly bude vracať do normálu. Ako to vyzerá v Gome v súčasnosti?V Gome to už vyzerá rovnako ako pred vypuknutím pandémie. Vírus tu stále je, ale ľudia sa skôr starajú o svoj každodenný život a prežitie. Väčšina ľudí v Gome žije z ruky do úst, zo dňa na deň, nemajú žiadne rezervy, dnes majú čo jesť, zajtra nemusia mať. Od rána do večera sa snažia niečo zarobiť, aby mohli nakúpiť jedlo na ďalší deň a prežiť. A takto to ide stále dookola. Čo si lokálni ľudia v Gome myslia o koronavíruse? Ako to celé vnímajú?Ľudia v Gome veľmi neveria, že je vírus reálny, majú voči celej situácii skôr negatívny postoj. Vírus nám oslabuje už aj tak slabú ekonomiku, zároveň, však, máme pred vírusom rešpekt. Všetci máme zmiešané pocity, pretože vírus nám zatiaľ viac škodí z ekonomického hľadiska, ako zo zdravotného. Možno je to aj preto, lebo sme tu pravidelne zvyknutí na ebolu, ktorá sa s COVID-19 nedá porovnávať. Aké máte v Gome reštrikcie? Zo začiatku sme mali zákaz vychádzania a rôzne „lockdowny“, čo nám spôsobovalo veľké utrpenie. Väčšina ľudí totiž nemá veľké zásoby jedla, ani financie. Našťastie, to netrvalo dlho a život sa vrátil do akého-takého normálu. V súčasnosti sú naše nariadenia používanie rúšok, „social distancing“ – 1 metrový odstup, umývanie a dezinfekcia rúk takmer všade. Koľko PCR testov sa vykonáva v Gome denne?Neviem, nie je presná evidencia. Podľa mňa nikto nevie, koľko je v skutočnosti testovaných, koľko z nich je pozitívnych. Goma je dvojmiliónové husto zaľudnené mesto, ak by sme chceli mať relevantné štatistiky, tak by sme museli testovať masovo. Ako zasiahol COVID-19 obyvateľstvo v Gome?Po uvoľnení reštrikcií je to pre nás všetkých o niečo lepšie, môžeme sa postupne vrátiť do života a zarobiť nejaké drobné na jedlo, či už vo svojich malých obchodíkoch, na poliach, ale zďaleka to nie je to, čo to bývalo predtým. Na začiatku bol najhorší asi zákaz vychádzania, „lockdown“, to bolo najväčšie utrpenie. Hranice so susedným štátmi sú uzavreté a to nám spôsobuje ďalší problém, pretože veľa ľudí má svoje malé obchodíky prepojené s Rwandou, či s Ugandou, prípadne dochádzajú za prácou a príbuznými za hranice. Zákaz pendlovania medzi susednými krajinami je dodnes veľkou prekážkou našej ešte slabšej ekonomiky počas koronavírusu. Prežívajú ľudia počas koronavírusu horšie časy ako bežne v minulosti?Samozrejme, ľudia majú ešte menej peňazí, ako mali pred koronakrízou a začínajú pociťovať beznádej a zúfalstvo, čo príde s každým novým dňom. Takisto, ľudia žijú v strachu, aj keď realite vírusu nechcú veriť, aj tak sa ho boja a myslia si, že ak existuje, tak je nebezpečný. Aká je v súčasnosti v Gome bezpečnosť?V Gome je bezpečnostná situácia dobrá a pomerne stabilná. Počas noci, v podstate už po 19:00, sa neodporúča prechádzať sa po uliciac. Je lepšie presúvať sa autom, ale toto bolo v podstate rovnaké aj pred pandémiou. S dreveným bicyklom "chukudu" v Gome. Môžu sa v súčasnosti dostať do Gomy turisti? Áno, 1. septembra sa otvorilo medzinárodné letisko v Gome a napr. Ethiopian Airlines sem lieta 3x do týždňa. V septembri k nám prídu prví turisti z Izraelu a dúfame, že to bude čím ďalej, tým lepšie a postupne sa vrátime do normálneho života. Aké sú požiadavky pre turistov po prílete do Gomy?Pri prílete sa vyžaduje negatívny PCR test. Ktoré turistické aktivity sú momentálne v DR Kongo sprístupnené?Je možné navštíviť gorily, ale iba v NP Kahuzi Biega, kde žijú nížinné gorily. NP Virunga, kde sa nachádzajú vysokohorské gorily, je ešte uzavretý. Keďže gorily sú veľmi podobné ľuďom, existuje riziko, že by sa teoreticky mohli od ľudí nakaziť koronavírusom. Sopka Nyiragongo je tiež sprístupnená, plavba na jazere Kivu a prehliadka Gomy je takisto možná. Rovnako je možná aj návšteva šimpanzov Bonobo, ale to je turistická atrakcia z Kinshasy. Vulkán NYIRAGONGO Ochorel si počas pandémie na COVID-19, prípadne iné ochorenie počas koronakrízy? A tvoja rodina?Nie, našťastie, ja aj moja rodina sme a aj sme boli zdraví od začiatku pandémie. Pevne dúfame, že to tak aj zostane. Barackove deti v DR Kongu Barackove slová na záver. „DR Kongo je nádherná a rozmanitá krajina s exotickou prírodou a jedinečnou kultúrou. Ako turistická destinácia sa Vám s istotou bude páčiť. Viem, že naša krajina je neslávne známa aj z rôznych negatívnych správ zo zahraničnej tlače, ale turizmu sa to viac-menej netýka. Naše turistické atrakcie sú bezpečné a kladieme na bezpečnosť návštevníkov extrémne vysokú pozornosť a opatrnosť. V prvom rade nám ide vždy o Vašu bezpečnosť. Tí, ktorí nás už opakovane tu v Kongu navštívili, ako napríklad aj Zoltán a BALOO, Vám môžu potvrdiť, že turisti sú u nás vždy vítaní. Sme veľmi vďační návštevníkom z celého sveta, ktorí nás prídu podporiť svojou návštevou a pomáhajú nám budovať turizmus. DR Kongo má totiž extrémne vysoký turistický potenciál.“ Autor: Zoltán Komlósi ------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- English version How does the life go in the Democratic Republic of Congo during the corona crisis? We asked a few questions from our friend and business partner Barack, who lives in Goma and is guiding us around the DR Congo. Barack is our long-term partner and friend from DR Congo (we became friends from the time before the establishment of BALOO), who guiding us safely for years and ensures the continuity of our tours in DR Congo. His life is extremely affected by the current corona crisis, as the only source of income is tourism. What does your life look like these days during the corona crisis? How did it affect you?It is desperate. The coronavirus probably affected my life and that of my family the most. As we live from tourism for years, in the current situation of closed borders and globally limited travel, we have literally zero income since the beginning of the pandemic. The whole world shut and all tourist attractions were inaccessible until September. A country like the DR Congo will not help its citizens, it is a daily struggle to survive until the next day, until the tourists return. The airport has been opened again since September and we have the first clients in view. I hope it will slowly get back to normal. What does it look like in Goma at the moment?Here in Goma, it already looks the same as it had before the outbreak of the pandemic. The virus is still here, but people care about their daily lives and their survival. Most people in Goma live from hand to mouth, from day to day, they have no reserves, today they have something to eat, but not necessarily for tomorrow. From morning till night, they try to earn something so they can buy food for the next day and survive. And that is how it keeps going. What do local people in Goma think about coronavirus? How do they perceive it all?People in Goma do not believe that the virus is real, they have rather negative attitude towards the whole situation. The virus weakens our already weak economy, but at the same time, however, we have respect for the virus. We all have mixed feelings, because so far, the virus is harming us more economically than it is in terms of health. Maybe it's because we're used to Ebola outbreaks, which can't be compared to COVID-19. What are the restrictions in Goma?From the beginning we had a curfew and various "lockdowns", which caused us big suffering. Most people do not have large food supplies or finances. Fortunately, it didn't take long for life to return to normal. At present our regulations are the use of face masks, social distancing - 1 meter distance, handwashing and hand sanitizing almost everywhere. How many PCR tests are performed in Goma per day?I don't know, there is no accurate record. In my opinion, no one knows how many people are actually tested, and how many of them are positive. Goma is a city of two million people, it is extremely densely populated, if we wanted to have relevant statistics, we would have to test very massively. How did COVID-19 affect the population in Goma?After the restrictions are released, it is a bit better for all of us, we can gradually return to life and earn some small money for food, either in our small shops, or in the fields, but it is far from what it used to be. In the beginning, the worst was probably the curfew, which was the greatest suffering. The borders with neighbouring countries are closed, and it causes us another problem, because many people have their small businesses connected to Rwanda or Uganda, or they come to work and relatives abroad. The ban on crossing the border to neighbouring countries is still a major obstacle to our even more weakened economy due to coronavirus. Do people experience worse times during coronavirus than in the past?Of course, people have even less money than they used to have before the corona crisis and are getting to feel the hopelessness and despair that comes with each new day. Also, people live in fear, even if they do not want to believe the reality of the virus, they are still afraid of it and think that if it exists, it is dangerous. How is the security in Goma right now?In Goma, the security situation is good and relatively stable. During the night, basically after 19:00, it is not recommended to walk the street. It is better to move by car, but this was almost the same before the pandemic. Can tourists currently get to Goma?Yes, on 1st of September, the international airport in Goma opened and e.g. Ethiopian Airlines has 3 flights per week here. The first tourists from Israel will come to visit us in September, and we hope that the further it goes, the better, and gradually we will return to normal life. What are the requirements for tourists after arriving in Goma?A negative PCR test is required on arrival. Which tourist activities are currently available in DR Congo?It is possible to visit gorillas, but only in the Kahuzi Biega National Park where lowland gorillas live. The Virunga National Park, where the mountain gorillas are located, is still closed. Because gorillas are very similar to humans, there is a risk that they could theoretically attract coronavirus from humans. Nyiragongo Volcano is also accessible, boating on Lake Kivu and a city tour of Goma is also possible. It is possible to visit the Bonobo chimpanzees as well, but this tourist attraction is available from Kinshasa. Did you become ill during the pandemic of COVID-19, or any other disease during the coronacrisis? How about your family?No, fortunately, my family and I have been healthy since the beginning of the pandemic. We firmly hope that it will remain so. Barack's words at the end.“DR Congo is a beautiful and diverse land with exotic nature and unique culture. As a tourist destination, you will definitely like it. I know that our country is also infamous for various negative reports from the foreign press, but tourism is more or less not affected. Our tourist attractions are safe and we place extremely high attention and caution on the safety of visitors. First and foremost, we always care about your safety. Those who have visited us repeatedly here in Congo, such as Zoltán and BALOO, can confirm to you that tourists are always welcomed to our country. We are very grateful to visitors from all over the world who come to support us with their visit and help us build tourism. DR Congo has an extremely high tourist potential. "

Aká je vlastne Afrika?

Inšpiráciou na tento blog boli otázky, ktoré často dostávame vzhľadom na a na ktoré je, či už ťažšie alebo ľahšie odpovedať. Čo je Afrika pre človeka, ktorý v ozajstnej Afrike (teraz nemám na mysli Hurghadu) nikdy nebol? Bohužiaľ, aj tu platí povestné „kto to nezažil, nepochopí“. Charakterizujú dojímavé kampane a fotky UNICEF-u a US AID dnešnú Afriku? Áno aj nie. Nádherné portréty pomaľovaných a polonahých ľudí z kmeňov, či zvieratá zápasiace o život s prírodou? Áno aj nie. Tak sem zhrniem niektoré moje pozorovania a postrehy. „Ako vyzerá typický Afričan?“ Keby mi niekto povedal, aby som nakreslila typického Afričana, ani neviem, čo by som vlastne na papier dala. Vychudnuté dieťa v otrhaných šatách, obézneho černocha so zlatými prsteňmi, motorkára – taxikára s mobilom v ruke a vo vetrovke aj napriek tomu, že je vonku 30 stupňov? Tehotnú ženu s bandaskou s vodou na hlave alebo ženu s kyprými tvarmi, dokonalým zapletaným príčeskom a vysokými podpätkami prechádzajúcou po prašnej ulici predmestia africkej metropoly? Starca s posledným zubom s palicou, o ktorú sa opiera alebo Masaja, Pygmeja, Krováka, či príslušníka iného exotického etnika? Politika v slnečných okuliaroch v drahom obleku v najdrahšej terénnej Toyote obklopeného ochrankou so samopalmi alebo obchodníka na trhovisku, ktorý k svojmu stánku láka každého, kto prejde okolo? Voľba by bola ťažká, no vzhľadom na môj talent na kreslenie by asi bolo jedno, čo si vyberiem, výsledok by bola tmavohnedá machuľa. Aký je teda typický Afričan? Tak trochu nespokojný s tým, kde žije. Nespokojný, že tí, ktorí majú moc poväčšine všetko hrabú pre seba a svojich blízkych. Dokáže sa, však, tešiť z každodenných maličkostí. Veľmi prispôsobivý a dokáže bezchybne imitovať všetko, o čom si myslí, že to je dobré alebo užitočné. No predovšetkým je hrdý. Hrdý na to, že jeho domovom je Afrika. Hrdý na to, že jeho krajina je nezávislá. Hrdý na svoje tradície, hrdý na akéhokoľvek iného Afričana, ktorý v niečom prerazil, alebo niečo dokázal. Je priateľský a rodinný. „Prečo majú Afričania toľko detí, keď sa o nich nevedia postarať?“ Toto je tiež zložitá téma na diskusiu. A odpoveď, že preto, lebo nemajú elektriku a po večeroch sa nudia, alebo nevedia, čo sú to kondómy, rozhodne nie je správna. Do istej miery by sa dalo skonštatovať, že v období, keď bola klasická medicína v Afrike ešte iba vzácnou komoditou a detská úmrtnosť hádam prevyšovala šancu na prežitie do dospelosti, sa rodičia riadili logikou „čím viac detí budeme mať, tým je vyššia šanca, že aspoň jedno sa dožije dospelosti a postará sa o nás, keď budeme starí“. Medicína však odvtedy značne pokročila dokonca aj v Afrike, a našťastie, už rodiny nemusia bojovať s neblahou štatistikou. No detí je stále veľa. Väčšina afrických štátov podporuje myšlienku mať iba toľko detí, aby ich rodina dokázala uživiť a aj robí osvetu na plánované rodičovstvo, no stretla som sa už aj s výrokom nemenovaného burundského politika, že si treba brať príklad z Indie, ktorá má exponenciálne rastúcu ekonomiku a Indov je najviac na svete a teda úspech ich ekonomiky určite spočíva v ich množstve, čiže čím viac Burunďanov, tým lepšia ekonomika. Jedna chudobná Afričanka mi zas povedala, že v živote toho nemá veľa, z čoho sa môže tešiť, no každé jedno jej dieťa jej prináša veľkú radosť, keď ho vidí rásť, preto ich má osem. Ďalší mi povedal, že čím je rodina väčšia, tým je väčšia šanca, že niekto z nej bude úspešný a budú naňho všetci hrdí. V Afrike je rodina často útočiskom aj záchranou. Spolu žije aj niekoľko generácii. Keď príde problém, doslova zasadne rodinná rada a diskutujú, až pokým sa nenájde riešenie. Keď niekto z rodiny zažíva úspech, vždy sa oň delí s celou rodinou, občas aj so susedmi. Pre nás to znie neuveriteľne, no toto puto pretrváva aj po tom, čo deti dospejú, založia si vlastné rodiny a odídu z domu. Bola u nás jedna slovenská lekárka, ktorá sa pýtala nášho kolegu (Afričana), prečo nikdy nemá dosť peňazí aj napriek tomu, že má slušný plat, nie je ešte ženatý a má nízke náklady na život, prečo si nevie šetriť a peniaze odkladať. Dostala takúto odpoveď: „Pochádzam z ôsmich súrodencov a som druhý najstarší. Moji rodičia neboli bohatí, ale ani najchudobnejší. Vždy sme mali strechu nad hlavou a nejaké tie kozy, občas aj kravy a malé políčko, na ktorom sme pestovali fazuľu. Všetci súrodenci sme vychodili základnú školu. Môj starší brat sa ako prvý oženil a našiel si slušnú prácu v hlavnom meste, tak nám všetkým ostatným súrodencom platil štúdium. Ja som vďaka nemu skončil aj vysokú školu. On ďalej neštudoval, aby sme my ostatní mohli. Pred nejakým časom ale starší brat prišiel o prácu a teraz som na rade ja, aby som podporoval v štúdiu tých mladších. Rovnako, ak sa vyskytne nejaký problém, ak je niekto vážne chorý a treba zaplatiť nemocnicu, ak mu spadne dom, alebo nie je úroda, všetci sa spolupatrične podieľame na riešení problému.“ Je to teda výhoda alebo nevýhoda byť z veľkej rodiny? Je to pre rodičov a deti šťastie alebo nešťastie? Vec pohľadu... „Majú tam elektriku? Vodu? Vedia, čo je mobil?“ Elektrika v Afrike je niečo, čo je síce fajn, keď práve je, ale nie je žiadna pohroma, keď je aj niekoľko dní odpojená. My Európania si život bez elektriky nevieme asi ani predstaviť. Akonáhle dôjde k výpadku napr. počas búrky, okamžite telefonujeme do elektrárne, aby sme zistili, kde je problém a kedy ju zase pripoja. Bežný Afričan žijúci v meste či na vidieku elektriku používa najmä na svietenie a nabíjanie telefónu. Vyššia vrstva má aj televízor, chladničku a iné spotrebiče, no veľa Afričanov svoje domy k elektrike nemá pripojené vôbec, prípadne fungujú na malom solárnom paneli alebo na autobatérii, ku ktorej sú napojené káblami žiarovky alebo nabíjačky. Zdrojom energie sú najčastejšie vodné elektrárne a preto často závisí výroba elektriny na stavoch priehrad, ktoré zas závisia na tom, či boli sezónne dažde dostatočne intenzívne. Zažila som obdobie, kedy bolo v priehrade tak málo vody, že elektriku zapínali vždy iba na šesť hodín denne a to vždy v inej časti krajiny. Kňazi mali rozpis, kedy bude elektrika a na konci omše to vždy oznámili ľuďom. A nikto nehromžil (okrem nás). Nemocnice, hotely, reštaurácie a bohatšie domácnosti mávajú naftový generátor, ktorý im slúži v čase, keď elektrika vypadne. Voda je ale iný problém. Subsaharská Afrika je typická svojimi obdobiami sucha a dažďov, ktoré sa po tisíce rokov pravidelne striedali, príroda aj obyvatelia sa na nich spoliehali, no v dôsledku zmeny globálnej klímy sú čím ďalej, tým viac nevyspytateľnejšie. Príkladom môže byť jazero Čad, zdroj vody pre široké okolie, ktoré sa od 70. rokov minulého storočia zmenšilo takmer o 90%, čo rezultuje do lokálnych aj medzištátnych konfliktov (keďže ide o jazero ležiace na hranici štyroch krajín). Keňa aj Južná Afrika v poslednej dobe zažívajú extrémne suchá a predaj vody sa tu stal dobrým biznisom. Ak však aj prší a vody je v prameňoch, riekach a jazerách dostatok, priviesť ju do domácností býva často poldenná aktivita vybraných členov rodiny. Typickým obrazom pri potulkách Afrikou sú staršie deti alebo ženy, ktoré v žltých bandaskách nosia vodu od prameňa (studne, jazera, rieky...) do domu. Podľa siete vodovodov a vzdialenosti k zdroju to niekedy môže byť práca aj na niekoľko hodín. Existujú však aj oblasti, kde na každých cca 10 – 20 domčekov pripadá jeden vodovod, prípadne majú prívod vody priamo do domu. No a či poznajú mobil? Poznajú. Správny Afričan má aspoň dve až tri telefónne čísla, každé od iného operátora, lebo pokrytie sieťami nie je zďaleka dokonalé. Informačné a telekomunikačné technológie majú v treťom svete veľký úspech. A Afričania, hlavne mladí, sa snažia kráčať s dobou. Majú kontá na Facebooku, Whatsappe, sledujú BBC. Mobilné siete ponúkajú 3G internet, v mestách aj 4G a rôzne zvýhodnené balíčky na sociálne siete. „Behajú tam voľne levy?“ Stretnúť divoké zviera mimo národných parkov je v drvivej väčšine afrických krajín veľkou raritou. Aj keď mnohé parky nie sú oplotené, zvieratá sa prirodzene zdržujú ďaleko od ľudí a ich príbytkov. Aspoň toto sa za tú dlhú dobu života s človekom na jednej planéte tie chúďatá zvieratá už naučili. Aj keď parkov na safari je v Afrike neúrekom, väčšina Afričanov nevidela naživo v prírode (alebo aj v parku) slona, či leva. Za zvieratami sa chodí do parkov a donedávna bola táto zábavka výsadou turistov, no v poslednej dobe sa snažia krajiny promovať svoje prírodné bohatstvo aj pre svojich vlastných obyvateľov a tak je možné počas safari stretnúť napríklad aj školský autobus (zo súkromnej a drahej školy, samozrejme). „Majú všetci samopaly?“ Sú krajiny, kde majú samopaly takmer všetci (od pastierov kráv až po šamana), no sú krajiny, kde sú samopaly vyhradené iba pre policajtov, vojakov a ochrankárov. To je vlastne väčšina krajín. Zbraní je v populácii rozdistribuovaných rozhodne viac než u nás a sú krajiny, kde sa držanie zbraní zákonom ani nijako neupravuje. Čerešničkou na torte je napríklad fakt, že u policajtov v službách v Burundi nie je prísne trestané požívanie alkoholu. Sú však aj krajiny, ktoré si na policajtoch naozaj dajú záležať (susedná Rwanda). „A ako vlastne žijú? Čo jedia? Odkiaľ majú peniaze?“ Doba, keď Afričania bývali v prútených bambusových prístreškoch a okolo bedier nosili kožušinu zo zvierat, oštep v ruke a luk so šípmi na pleci patrí už minulosti. Samozrejme, existujú aj výnimky, no kmeňov, ktoré si do dnešného dňa uchovávajú tradičný život lovcov a zberačov, je už veľmi málo. Klasický dom novodobého Afričana žijúceho na vidieku alebo na predmestí veľkej metropoly je postavený z pálených tehál, nemá veľké rozmery ani pozemok okolo, strecha je najčastejšie plechová, škridle sú dominantou vyššej triedy. Chudobnejší domy stavajú aj z hlinených tehál, prípadne drevenú konštrukciu oblepia blatom zmiešaným s trusom, ktorý to dobre drží pokope. Tieto domy však obývajú najchudobnejší a častokrát ich nájdeme napríklad vo veľkých slumoch (chudobných mestských častiach). Interiér je zvyčajne zariadený striedmo, v spálni sú buď jednoduché postele, no častejšie iba trstinové podložky, na ktorých sú matrace. V obývacej časti je zopár stoličiek a jednoduchý stôl. Kuchyňa býva buď úplne oddelená od domu, no tí chudobnejší si dymia priamo v obývačke. V malom domčeku sa pomestia aj 3 generácie, veď dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Samozrejme, aj v Afrike nájdeme luxusné sídla bohatej vrstvy, rozlohou veľké domy s vysokým krovom, upravenou záhradou, mohutným oplotením s elektrickým drôtom navrchu a veľkou bránou, pri ktorej vo dne v noci hliadkuje strážnik. Veľká väčšina populácie nemá náročné stravovacie návyky. Varenú fazuľu kombinujú najčastejšie s ryžou, zemiakmi, varenými, či smaženými banánmi, cestom s múkou z kukurice či kasavy, k tomu nejaká zelenina a prípadne kúsok kozieho alebo hovädzieho mäsa. Na raňajky mandazi, malé koláčiky, ktoré vzdialene pripomínajú naše šišky a pre deti rôzne kaše. Po ruke je často veľa ovocia a zeleniny (hádam s výnimkou veľmi suchých oblastí) a pri veľkých jazerách zase viacero druhov rýb. Zdroj obživy je predovšetkým poľnohospodárstvo, každý si na svojom políčku dopestuje základné suroviny, ktoré buď s rodinou skonzumuje, alebo predá, čo mu zostane a nakúpi si ďalšie potrebné veci. „Ako to teda zhrnúť?“ Afrika je jedinečná. Svojou rozmanitou a predsa podobnou kultúrou naprieč kontinentom, hrdými obyvateľmi, prenádhernou krajinou a dych-vyrážajúcou prírodou, jednoduchosťou a krásou. A ako raz jeden Uganďan povedal, Afričania vlastne ani nemajú problémy, ale „výzvy“. Autor: Mária Komlósi

Ako sa pripraviť na cestu do Afriky a na nič nezabudnúť? Peniaze, batožina, bezpečnosť... (časť druhá)

1. Hotovosť alebo radšej kreditka? Často kladená otázka, ktorá znie jednoducho, no odpoveď opäť závisí na krajine, do ktorej cestujete. Zatiaľ čo napr. v Maroku alebo v Juhoafrickej republike kreditkou zaplatíte takmer všade, v Burundi by ste terminál našli naozaj výnimočne. Vo všeobecnosti však platí pravidlo, že vo väčších mestách sa dajú nájsť miesta, kde sa dá zaplatiť aj bezhotovostne, najmä obchodné centrá, veľké supermarkety, drahšie hotely atď. Treba však mať na pamäti, že informácie z kreditnej karty sa dajú aj zneužiť, preto nikdy neposielajte odfotenú kartu napr. emailom a svoju kartu pri platení nespúšťajte z očí. Vzhľadom k vyššie uvedeným rizikám je preto jednoduchšie mať so sebou hotovosť, ktorú si pri príchode do krajiny zameníte za domácu menu. Zmenárne bývajú častokrát otvorené sedem dní v týždni a prijímajú eurá aj americké doláre. Pri dolároch si ale treba dať pozor na dátum vydania bankoviek, pretože „staré“ doláre, ktoré boli vydané pred rokom 2006, na väčšine miest nebudú chcieť akceptovať. Taktiež je dobré aspoň orientačne poznať kurz domácej meny k euru, či americkému doláru, pretože tak, ako všade v Afrike, aj v zmenárňach sa dá vyjednávať, najmä ak meníte väčší obnos peňazí. S lokálnymi peniazmi vo vrecku už poľahky nakúpite suveníry, občerstvenie, či niekoho odmeníte. S peňaženkou plnou peňazí si ale treba dávať pozor na vreckových zlodejov, ktorí sú v týchto krajinách naozaj vynaliezaví. Peniaze, doklady, mobilný telefón a ďalšie cennosti sa neodporúča nosiť v malom vrecku v ruksaku na chrbte a kabelky zas možno odstrihnúť, či strhnúť z ramena napr. z motorky. Ideálne majte peniazerozložené po viacerých kôpkach na miestach, kde sa cudzia ruka nepozorovane dostane iba ťažko. No a koľko si so sebou vziať? To opäť závisí na destinácii a druhu zájazdu. Dobre si pozrite, čo všetko zahŕňa, resp. nezahŕňa cena zájazdu, ak idete na luxusnú dovolenku na pláži, konzumácia v hoteli sa pravdepodobne bude dať uhradiť aj kreditkou, no suveníry, fakultatívne zájazdy (ak nie sú zahrnuté v cene), či sprepitné pôjde z hotovosti. Ohľadne cien v tej-ktorej krajine sa neváhajte s nami poradiť, keďže sa značne líšia, nedá sa použiť univerzálny kľúč, podľa ktorého by ste si vedeli vyrátať svoje pravdepodobné náklady. 2. Batožina Čo sa batožiny týka, tá je limitovaná leteckými spoločnosťami. Na letenke býva vo väčšine prípadov napísaná povolená hmotnosť a počet kusov batožiny, ktoré si môžete bezplatne zobrať. Ak cestujete viacerými spoločnosťami, prípadne ak je vo Vašom programe prelet medzi vzdialenejšími miestami, môže sa stať, že táto letecká spoločnosť bezplatne akceptuje iba jeden kus batožiny, zatiaľ čo interkontinentálne lety zoberú dva kusy. V takomto prípade máte dve možnosti. Buď si druhý kus pri prelete doplatíte, alebo sa pobalíte v rámci limitu. Batožinu si zabaľte takú, ktorá Vám je pohodlnejšia. Ak sa Vám lepšie ťahá kufor na kolieskach než nesie veľký ruksak na chrbte, kľudne sa zbaľte do kufra. Do auta sa zmestí aj kufor aj ruksak, preferencie teda záležia na Vás. Pred odovzdaním batožiny do podpalubia sa uistite, že všetky predmety, ktoré máte zabalené v príručnej batožine sú povolené zobrať na palubu lietadla, vyhnete sa tým nepríjemnej situácii, kedy budete musieť zakázané veci bez milosti odhodiť. Ak máte v batožine cenné veci, či taška samotná je drahšia, oplatí sa porozmýšľať aj nad poistením batožiny. 3. Bezpečnosť Pri cestách do cudziny sa oplatí držať sa starého známeho úslovia „aký kraj, taký mrav“. Každá krajina má svoje kultúrne zvyklosti a tým, že sa nimi budete aspoň čiastočne riadiť, preukážete miestnym obyvateľom, že ich kultúru rešpektujete. Či sa už jedná o štýl obliekania sa, stolovania, či požívania alkoholu alebo správania sa medzi sebou, dodržiavaním základných pravidiel sa vyhnete mnohým nepríjemným až trápnym situáciám. a. Urgentné stavy V prípade, že sa vyskytne akýkoľvek problém, je dobré vedieť, na koho sa treba rýchlo obrátiť so žiadosťou o pomoc. V prípade náhle vzniknutých nepokojov v navštívenej oblasti, problémoch so zákonom, či strate alebo odcudzení dokladov sa treba obrátiť na slovenské veľvyslanectvo v danej krajine. Ak sa toto v krajine nenachádza, možno sa obrátiť na akékoľvek iné veľvyslanectvo členského štátu EÚ, ktoré je povinné Vám poskytnúť konzulárnu pomoc, ako keby ste boli jeho občanom. V prípade choroby, úrazu alebo nehody je dobré poznať číslo na záchranku (ak tento systém v danej krajine funguje), zistiť si, ktorá nemocnica alebo klinika dokáže poskytnúť adekvátnu zdravotnú starostlivosť a kontaktovať poisťovňu. Nápomocní Vám nepretržite budú, samozrejme, aj naši sprievodcovia. b. Beriem lieky, trpím chronickým ochorením Chronické ochorenia samotné nie sú prekážkou v cestovaní v prípade, že sú liečené, zdravotný stav je stabilizovaný, lekár súhlasí s cestou a pacient má so sebou potrebné lieky a vybavenie na manažment svojej choroby. Dôležité je dobre si vyrátať dávkovanie liekov (a zobrať si nejaké pre istotu aj navyše) a nechať sa poučiť od lekára, ako postupovať v prípade náhleho zhoršenia stavu. Každopádne je, však, vhodné informovať o indispozícii aj organizátora zájazdu, pretože niektoré aktivity v rámci zájazdu by mohli byť rizikové (namáhavá túra pre diabetikov, prašné alebo vlhké prostredie pre astmatikov atď.). c. Ako sa vyhnúť krádežiam Drobná kriminalita, možno s výnimkou zopár miest, prekvitá všade na svete. Riešiť odcudzenie dokladov, či peňazí alebo mobilného telefónu dokáže poriadne pokaziť dovolenku, preto je fajn, ak sa týmto situáciám predchádza. V prípade, že máte u seba väčší obnos peňazí, nemajte ho na jednom mieste, radšej si peniaze rozdeľte po viacerých taškách, či vreckách. Cennosti (doklady, mobil, foťák, peniaze atď.) nikdy nenechávajte nestrážené a nenoste ich na miestach, na ktoré priamo nevidíte (napr. v ruksaku na chrbte alebo v zadnom vrecku nohavíc), radšej použite náprsné vrecko, či drobnú tašku, ktorú máte zavesenú na krku a vloženú pod tričkom. Nevyvolávajte dojem, že máte veľa peňazí, pri platení ich všetky nevyťahujte z peňaženky, prípadne ich na verejných miestach neprerátavajte. Rovnako v aute na viditeľnom mieste nenechávajte kabelky, mobily alebo fotoaparáty. d. Pred cestou sa nezabudnite zaregistrovať Pred vycestovaním do cudziny je vhodné sa zaregistrovať na stránke ministerstva zahraničných vecí