<< Naspäť na ponuku zájazdov
flagslovenský sprievodca
Afrika

Výstup na Kilimandžáro

Medzi horskými turistami obľúbená kombinácia 6 dňového výstupu na strechu Afriky - Mt. Kilimandžáro (5 895 m.n.m.), po trase Machame/Mweka.

TRVANIE ZÁJAZDU
9 dní
KRAJINY
Tanzánia
NÁROČNOSŤ
Vysoká
CENA ZA OSOBU
Na vyžiadanie
VYBERTE TERMÍN
Vyberte si z ponuky termínov ...
POČET OSÔB
Počet osôb ...
ZOBRAZIŤ VŠETKY TERMÍNY

Galéria

1 ďalší
v galérii

Plán zájazdu

Kliknite na bod na mape alebo do zoznamu napravo
1. Arusha
2. Kilimandžáro
3. NP Lake Manyara
4. International Airport Kilimandžáro
author
"Baloo nie je standardna cestovka. Je vynimocna. Na letisku vas nebude cakat delegat, ktory vam povie, aky program vas caka a ktoremu sa musite prisposobit. Krajinou vas sprevadza uprimny a zabavny clovek, ktory sa stane vasim skutocnym priatelom a ktory sa vam snazi splnit vase sny. Zolo je vzdy ochotny operativne zmenit program, ak sa vam zrazu zapaci nieco ine, vybavit casto nevybavitelne, pozna sa s lokalnymi a ludia ho maju radi. A vzdy s vami naplno prezije vase zazitky a vyrozprava vam popri nich kopec dalsich historiek, ktore zazil. Navyse, ludia z Baloo v Afrike dlhe roky sami zili a dokazu k turizmu na tomto kontinente pristupovat s uctou a respektom. Dbaju na to, aby ste nemali predsudky a vysvetlia vam lokalny kontext, vdaka comu sa zzijete s krajinou, pochopite ludi a nenarusate svojim pristupom miestnu kulturu. To v dnesnej dobe povazujem za velmi dolezite a na Baloo to mimoriadne ocenujem. Necestujem s cestovkami, ale s Baloo pojdem s doverou aj na kraj sveta. Navyse, Baloo je po financnej stranke velmi ferova cestovka vo vztahu k vam aj k lokalnej komunite. Urcite sa vam nestane, ze za vase peniaze poleti sprievodca prvou triedou ???? Ak zvazujete cestu s Baloo, rozhodne nemate preco vahat."

Janka Fedáková

Doplnkové služby

Základné poistenie
2,90 € /OS./DEŇ
5 dní na Zanzibare
660,00 € /OS.
Trasa Lemosho
580,00 € /OS.

Vyberte si termín

Na vyžiadanie
Na vyžiadanie

Ďalšie informácie

ITINERÁR ZÁJAZDU:

1. deň: Odlet z Viedne  

Odlet z medzinárodného letiska Schwechat (Viedeň), prípadne iného, podľa možností.

2. deň: Prílet pod Kilimandžáro

Prílet na medzinárodné letisko Kilimanjaro a transport do mestečka Arusha, kde je k dispozícii ubytovanie.  

3.-8. deň: Výstup na Kilimandžáro (trasa Machame/Mweka), odlet

6-dňový výstup na najvyššiu horu Afriky. Výstup po trase Machame, zostup po trase Mweka. Odlet domov.

9. deň: Prílet do Viedne

Prílet na medzinárodné letisko Schwechat (Viedeň), prípadne iné, podľa možností.

DETAILY VÝSTUPU

DEŇ 1: Arusha – Machame Gate 1,600 m.n.m. – Machame Camp 3,100 m.n.m.

Čas túry: 7,5 hodiny 

Vzdialenosť: 10 km

Terén: Dažďový les   

Okolo 8:30 Vás v hoteli v Arusha vyzdvihne Váš tím, presuniete sa k bráne Machame, kde sa ešte uzavrú všetky formality ohľadne výstupu (zvyčajne to zaberie 30´ - 1h). Od brány Machame začne nenáročná trasa hustým zalesneným terénom (cca 1h). Trasa pokračuje pozdĺž úpätia s niekoľkými prudšími stúpaniami a hustý les sa postupne mení na vresoviská. Večera a prenocovanie v Machame kempe. 

DEŇ 2: Machame Camp 3,100 m.n.m. – Shira Camp 3,840 m.n.m.

Čas túry: 5-6 hodín 

Vzdialenosť: 6 km 

Terén: Vresovisko 

Skoro ráno po raňajkách budete pokračovať z Machame kempu, pozdĺž západného brehu prameňa, po

trase, ktorá vedie po strmých skalnatých zrázoch – až prídete do Shira kempu pod polkruhovitou skalnatou stenou. Večera a prenocovanie v Shira kempe. 

DEŇ 3: Shira Camp 3,840 m.n.m. – Barranco Camp 3,950 m.n.m.

Čas túry: 5 hodín 

Vzdialenosť: Cca 8 km 

Terén: Polopúšť 

Zo Shira kempu pôjdete východne po rovine Shira až k Lava Tower, nazývanej aj „žraločí zub“ (4,700 m.n.m.), odkiaľ pokračujete nadol smerom k Barranco kempu. Na tejto trase sa Vám naskytnú panoramatické výhľady na vrchol Kibo nad údolím Karanga. Kemp Barranco sa nachádza vo výške 3,950 m.n.m. a aj keď dosiahnuté prevýšenie je iba 110m, tento deň je veľmi dôležitý na aklimatizáciu. Večera a nocľah v Barranco kempe. 

DEŇ 4: Barranco Camp (3,950 m.n.m.) – Karanga Camp (3,930 m.n.m.) – Barafu hut (4,600 m.n.m.)

Čas túry: 4 hodiny

Vzdialenosť: 7 km

Terén: Alpská púšť 

Počas tohto dňa sa ešte viac aklimatizujete a pripravíte sa na pokus zdolať vrchol Uhuru nasledujúce ráno. Večera a nocľah v Barafu kempe. Cestou sem pretnete trasu Mweka, ktorú použijete na zostup počas posledných dvoch dní. Vaším cieľom bude chata Barafu, ktorá je posledným stanovišťom pre nosičov, aby mohli nabrať vodu, pretože vyššie už nie je dostupná. V Svahilčine slovo „barafu“ znamená „ľad“. Kemp je lokalizovaný na skalnatom a veternom hrebeni. Je dôležité sa sem dostať včas, ešte počas denného svetla, aby ste sa

zoznámili s okolitým terénom. Bude sa podávať skorá večera a odporúča sa ísť včas na odpočinok (už okolo 19:00), pretože v nasledujúci deň sa pokúsite o výstup na vrchol Uhuru, ktorý začne už v noci. 

DEŇ 5: Barafu Camp (4,600 m.n.m.) – vrchol Uhuru (5,895 m.n.m.) – Mweka (3,100 m.n.m.)

Čas túry: 8 hodín na vrchol Uhuru, 7 – 8 hodín zostup do kempu Mweka

Vzdialenosť: Cca 7 km výstup a 23 km zostup

Terén: Skalnaté sutiny a zasnežený vrchol 

Pred polnocou Vás zobudí sprievodca na rýchle občerstvenie, po ktorom sa začne pokus

o výstup na vrchol Uhuru. Trasa vedie severozápadne po kamenistom teréne. Spravidla je táto časť výstupu hodnotená ako psychicky aj fyzicky najnáročnejšia. Za zhruba 6 hodín dosiahnete Stella point (5,685 m.n.m.) na okraji krátera. Po sledovaní magického východu slnka pokračujete ešte asi 2 hodiny na snehom pokrytý chodník vedúci na vrchol Uhuru (5,895 m.n.m.). Dosiahnutie vrcholu Uhuru je životným okamihom! Na vrchole hory Kilimandžáro strávite nejaký čas výhľadmi, fotografovaním a krátkym občerstvením a potom sa vydáte

smerom nadol späť ku kempu Barafu (cca 3h). V kempe si oddýchnete, naobedujete sa na slnku a budete pokračovať v zostupe až ku chate Mweka (3,100 m.n.m.). Trasou Mweka sa dostanete cez skalnatý terén späť na lúčiny až k hranici dažďového lesa do kempu Mweka (tu Vás eventuálne môže stretnúť hmla a prípadné zrážky). Navečeriate sa, umyjete a môžete nerušene odpočívať po náročnom dni.  

DEŇ 6: Mweka Camp (3,100 m.n.m.) – Mweka Gate (1,980 m.n.m.) 

Čas túry: 3 hodiny

Vzdialenosť: Cca 15 km

Terén: Dažďový les 

Po zaslúžených raňajkách a oslavách Vás čaká už iba približne 3-hodinový zostup k bráne Mweka. Dostanete certifikát o úspešnom zdolaní hory – tí ktorí sa dostali na Stella point dostanú zelený certifikát, tí, ktorí dosiahli aj Uhuru, zlatý. Po ešte asi hodinovej prechádzke do dedinky Mweka dostanete obed a vyzdvihne Vás šofér, ktorý Vás odvezie späť do Arusha. 

CENA ZAHŔŇA:

  • Spiatočnú letenku z Viedne v ekonomickej triede
  • Letiskové poplatky
  • 2x ubytovanie v Equator hotel *** v dvojlôžkovej izbe s raňajkami (Arusha)
  • 6-dňový výstup na Kilimandžáaro (trasa Machame/Mweka)
  • Profesionálneho anglicky-hovoriaceho sprievodcu, nosičov a kuchára počas výstupu
  • Plnú penzu počas výstupu
  • Kempingové vybavenie na stanovanie počas výstupu
  • 2x letiskový transport počas zájazdu
  • Asistenčné služby CK BALOO

CENA NEZAHŔŇA:

  • Cestovné poistenie - nutné aj pripoistenie v horách (možnosť priobjednať si)
  • Vstupné víza do Tanzánie (platia sa na mieste vstupu do krajiny, cena 50 USD)
  • Sprepitné
  • Transport na letisko vo Viedni
  • Turistickú výbavu (vhodná obuv, oblečenie, čelovka, spacák atď)
  • Nápoje a stravu (okrem uvedeného)

_____________________________________________

Pri návšteve Tanzánie sa nevyžaduje očkovanie proti žltej zimnici.

V prípade záujmu o slovenského sprievodcu k tomuto zájazdu nás, prosím, kontaktujte.

MAPA VÝSTUPU

undefined

6-dňový výstup na Kilimandžáro - trasa Machame/Mweka

Máte otázky? Spýtajte sa nás.

Podobné zájazdy

flagslovenský sprievodca
Spojené arabské emiráty
Spojené arabské emiráty
OD 1 090,00 € /OS.
flagslovenský sprievodca
Rwanda, Burundi
Rwanda a Burundi, kedysi "RUANDA-URUNDI"
flagslovenský sprievodca
Namíbia
To najlepšie z Namíbie
OD 2 790,00 € /OS.
flagslovenský sprievodca
Keňa, Tanzánia, Zanzibar
Exkluzívne safari a Zanzibar

Prečítajte si

Rozhovor - letenkyzababku.sk

Prečítajte si super rozhovor, tentokrát nás vyspovedali z www.letenkyzababku.sk :) Klik sem dole https://www.letenkyzababku.sk/robi-sprievodcu-po-rwande-turisticky-poznam-rwandu-lepsie-ako-slovensko/

Ako sa pripraviť na cestu do Afriky a na nič nezabudnúť? Peniaze, batožina, bezpečnosť... (časť druhá)

1. Hotovosť alebo radšej kreditka? Často kladená otázka, ktorá znie jednoducho, no odpoveď opäť závisí na krajine, do ktorej cestujete. Zatiaľ čo napr. v Maroku alebo v Juhoafrickej republike kreditkou zaplatíte takmer všade, v Burundi by ste terminál našli naozaj výnimočne. Vo všeobecnosti však platí pravidlo, že vo väčších mestách sa dajú nájsť miesta, kde sa dá zaplatiť aj bezhotovostne, najmä obchodné centrá, veľké supermarkety, drahšie hotely atď. Treba však mať na pamäti, že informácie z kreditnej karty sa dajú aj zneužiť, preto nikdy neposielajte odfotenú kartu napr. emailom a svoju kartu pri platení nespúšťajte z očí. Vzhľadom k vyššie uvedeným rizikám je preto jednoduchšie mať so sebou hotovosť, ktorú si pri príchode do krajiny zameníte za domácu menu. Zmenárne bývajú častokrát otvorené sedem dní v týždni a prijímajú eurá aj americké doláre. Pri dolároch si ale treba dať pozor na dátum vydania bankoviek, pretože „staré“ doláre, ktoré boli vydané pred rokom 2006, na väčšine miest nebudú chcieť akceptovať. Taktiež je dobré aspoň orientačne poznať kurz domácej meny k euru, či americkému doláru, pretože tak, ako všade v Afrike, aj v zmenárňach sa dá vyjednávať, najmä ak meníte väčší obnos peňazí. S lokálnymi peniazmi vo vrecku už poľahky nakúpite suveníry, občerstvenie, či niekoho odmeníte. S peňaženkou plnou peňazí si ale treba dávať pozor na vreckových zlodejov, ktorí sú v týchto krajinách naozaj vynaliezaví. Peniaze, doklady, mobilný telefón a ďalšie cennosti sa neodporúča nosiť v malom vrecku v ruksaku na chrbte a kabelky zas možno odstrihnúť, či strhnúť z ramena napr. z motorky. Ideálne majte peniazerozložené po viacerých kôpkach na miestach, kde sa cudzia ruka nepozorovane dostane iba ťažko. No a koľko si so sebou vziať? To opäť závisí na destinácii a druhu zájazdu. Dobre si pozrite, čo všetko zahŕňa, resp. nezahŕňa cena zájazdu, ak idete na luxusnú dovolenku na pláži, konzumácia v hoteli sa pravdepodobne bude dať uhradiť aj kreditkou, no suveníry, fakultatívne zájazdy (ak nie sú zahrnuté v cene), či sprepitné pôjde z hotovosti. Ohľadne cien v tej-ktorej krajine sa neváhajte s nami poradiť, keďže sa značne líšia, nedá sa použiť univerzálny kľúč, podľa ktorého by ste si vedeli vyrátať svoje pravdepodobné náklady. 2. Batožina Čo sa batožiny týka, tá je limitovaná leteckými spoločnosťami. Na letenke býva vo väčšine prípadov napísaná povolená hmotnosť a počet kusov batožiny, ktoré si môžete bezplatne zobrať. Ak cestujete viacerými spoločnosťami, prípadne ak je vo Vašom programe prelet medzi vzdialenejšími miestami, môže sa stať, že táto letecká spoločnosť bezplatne akceptuje iba jeden kus batožiny, zatiaľ čo interkontinentálne lety zoberú dva kusy. V takomto prípade máte dve možnosti. Buď si druhý kus pri prelete doplatíte, alebo sa pobalíte v rámci limitu. Batožinu si zabaľte takú, ktorá Vám je pohodlnejšia. Ak sa Vám lepšie ťahá kufor na kolieskach než nesie veľký ruksak na chrbte, kľudne sa zbaľte do kufra. Do auta sa zmestí aj kufor aj ruksak, preferencie teda záležia na Vás. Pred odovzdaním batožiny do podpalubia sa uistite, že všetky predmety, ktoré máte zabalené v príručnej batožine sú povolené zobrať na palubu lietadla, vyhnete sa tým nepríjemnej situácii, kedy budete musieť zakázané veci bez milosti odhodiť. Ak máte v batožine cenné veci, či taška samotná je drahšia, oplatí sa porozmýšľať aj nad poistením batožiny. 3. Bezpečnosť Pri cestách do cudziny sa oplatí držať sa starého známeho úslovia „aký kraj, taký mrav“. Každá krajina má svoje kultúrne zvyklosti a tým, že sa nimi budete aspoň čiastočne riadiť, preukážete miestnym obyvateľom, že ich kultúru rešpektujete. Či sa už jedná o štýl obliekania sa, stolovania, či požívania alkoholu alebo správania sa medzi sebou, dodržiavaním základných pravidiel sa vyhnete mnohým nepríjemným až trápnym situáciám. a. Urgentné stavy V prípade, že sa vyskytne akýkoľvek problém, je dobré vedieť, na koho sa treba rýchlo obrátiť so žiadosťou o pomoc. V prípade náhle vzniknutých nepokojov v navštívenej oblasti, problémoch so zákonom, či strate alebo odcudzení dokladov sa treba obrátiť na slovenské veľvyslanectvo v danej krajine. Ak sa toto v krajine nenachádza, možno sa obrátiť na akékoľvek iné veľvyslanectvo členského štátu EÚ, ktoré je povinné Vám poskytnúť konzulárnu pomoc, ako keby ste boli jeho občanom. V prípade choroby, úrazu alebo nehody je dobré poznať číslo na záchranku (ak tento systém v danej krajine funguje), zistiť si, ktorá nemocnica alebo klinika dokáže poskytnúť adekvátnu zdravotnú starostlivosť a kontaktovať poisťovňu. Nápomocní Vám nepretržite budú, samozrejme, aj naši sprievodcovia. b. Beriem lieky, trpím chronickým ochorením Chronické ochorenia samotné nie sú prekážkou v cestovaní v prípade, že sú liečené, zdravotný stav je stabilizovaný, lekár súhlasí s cestou a pacient má so sebou potrebné lieky a vybavenie na manažment svojej choroby. Dôležité je dobre si vyrátať dávkovanie liekov (a zobrať si nejaké pre istotu aj navyše) a nechať sa poučiť od lekára, ako postupovať v prípade náhleho zhoršenia stavu. Každopádne je, však, vhodné informovať o indispozícii aj organizátora zájazdu, pretože niektoré aktivity v rámci zájazdu by mohli byť rizikové (namáhavá túra pre diabetikov, prašné alebo vlhké prostredie pre astmatikov atď.). c. Ako sa vyhnúť krádežiam Drobná kriminalita, možno s výnimkou zopár miest, prekvitá všade na svete. Riešiť odcudzenie dokladov, či peňazí alebo mobilného telefónu dokáže poriadne pokaziť dovolenku, preto je fajn, ak sa týmto situáciám predchádza. V prípade, že máte u seba väčší obnos peňazí, nemajte ho na jednom mieste, radšej si peniaze rozdeľte po viacerých taškách, či vreckách. Cennosti (doklady, mobil, foťák, peniaze atď.) nikdy nenechávajte nestrážené a nenoste ich na miestach, na ktoré priamo nevidíte (napr. v ruksaku na chrbte alebo v zadnom vrecku nohavíc), radšej použite náprsné vrecko, či drobnú tašku, ktorú máte zavesenú na krku a vloženú pod tričkom. Nevyvolávajte dojem, že máte veľa peňazí, pri platení ich všetky nevyťahujte z peňaženky, prípadne ich na verejných miestach neprerátavajte. Rovnako v aute na viditeľnom mieste nenechávajte kabelky, mobily alebo fotoaparáty. d. Pred cestou sa nezabudnite zaregistrovať Pred vycestovaním do cudziny je vhodné sa zaregistrovať na stránke ministerstva zahraničných vecí

O živote Burunďanov

Veľa ľudí sa ma pýta na zážitky, pikošky, trápne aj nezabudnuteľné chvíle, ktoré som prežil v Afrike, ale musím uznať, že čím som dlhšie medzi týmito pre nás netradičnými ľuďmi, tým viac a viac mi z pamäte unikajú práve takéto okamihy. Preto som sa konečne dokopal k tomu, aby som ich zvečnil aspoň týmto spôsobom. Pochopiteľne, začnem s krajinou Burundi, keďže som tu s manželkou žil niekoľko rokov a doteraz sa tam pravidelne vraciam, mám tu priateľov aj srdce, a preto by som o živote Burunďanov veľmi rád niečo prezradil. Človek z rozvinutej krajiny zvyknutý na zlatý život by si mohol myslieť, že ich život je v podstate veľmi jednoduchý a prázdny. Burundi patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta a to sa odzrkadľuje aj na ich prioritách, kde je číslo jedna pravidlo „prežiť“. V momentálne zlej politickej situácii sa tento „pud“ ešte prehlbuje v porovnaní s obdobím pred poslednými prezidentskými voľbami, ktoré sa konali v roku 2015. V krajine je nedostatok všetkého, čo k životu a chodu krajiny treba. Či už ide o pohonné hmoty (nielen pre pohodlie, ako sme zvyknutí my, ale čuduj sa svete, naftu tankujú aj sanitky, hromadná doprava, využívajú ju generátory v nemocniciach, keď nie je elektrika – čo býva dosť často), jedlo, niekedy nie je už ani pitná voda, plynové bomby a čo je najhoršie, že občas nie je ani pivo a to už je, spomedzi všetkého doteraz menovaného, pre drvivú väčšinu dospelej populácie naozaj krízová situácia. Burunďania žijú z jedného dňa na druhý bez toho, aby niečo plánovali (aby som im ale teraz nekrivdil, toto je typické celkovo pre subsaharskú Afriku), málokedy riešia, čo bude zajtra a nieto ešte mesiace dopredu. No úsmev na tvári im nechýba asi nikdy :-). Azda tu platí pravidlo „sladkej nevedomosti“, že keď nevieš, aký by život mohol byť so všetkými vymoženosťami našej doby, si spokojný s tým málom, čo máš. Väčšina Burunďanov nemá stále zamestnanie, vyše 90% obyvateľov (z celkového počtu vyše 12 miliónov) sa živí tým, čo si dopestuje. No a tých menej ako 10% sú úradníci, učitelia, zdravotníci, policajti, vojaci, obchodníci, ktorých príjem sa počíta v desiatkach eur mesačne. Tak, napríklad, učiteľ na základnej škole zarobí za mesiac asi 40 EUR, diplomovaná zdravotná sestra s nočnými službami sa blíži k stovke. Väčšina Burunďanov je ale závislá na milosrdenstve počasia a slúžiacom zdraví, keďže ich obživou je samodopestovaná ryža, fazuľa, zemiaky, kasava a zopár sliepok, či kôz. Kozy, len tak mimochodom, neslúžia na dávanie mlieka, z ktorých si potom robia syry (je to iný druh kôz, ako sú naše), ale na mäso. V každej dedinke sa ale nájdu aj malí biznismeni, ľudia, ktorí majú malý obchodík na markete so zmiešaným tovarom, kde nájdete hocičo od lízatka, cez školské zošity, náhradné baterky do mobilov, až po Baygon – efektívny sprej proti všetkému druhu hmyzu (a podľa mňa aj malým cicavcom). Iní sa zadlžili, požičali si peniaze a kúpili si motorku a teraz si zarábajú s moto-taxi – na splátky aj na prežitie. Ďalší pestujú kávu, alebo zbierajú čajové listy (radšej im ani nehovoríme, koľko stojí jedno malé preso v Bratislave), ich odmena za zbieranie kávových zŕn alebo čajových lístkov je veľmi mizerná a ešte aj regulovaná štátom (rozumej ako žiadna šanca na fair trade, ale štátny monopol). Deti sa väčšinou zapodievajú pasením kôz, ak nejaký v rodine je. Školská dochádzka je síce zo zákona povinná, no keď nie je čo do úst, väčšinou nie je ani na školské poplatky a pomôcky a pud prežitia ide na prvé miesto. Ženy zvyknú na trhu predávať avokádo, banány, paradajky a čo im ostane nazvyš a pokazilo by sa skôr, než skonzumovalo. Pre oko a srdce Európana stojí za zmienku asi aj štandard bývania. Žiť v takých podmienkach by asi dokázal málokto. Domček z blata, žiadna podlaha iba zem. V stene domu sú samé diery, strecha ak nie je slamená, tak je plechová, tiež deravá, počas slnečného dňa cez ňu vidieť presvitať lúče slnka. V tom domčeku majú všetko, čo k svojmu životu potrebujú. Bambusovú rohož na spanie (tí lepšie žijúci majú nejakú alternatívnu posteľ). Varia buď vnútri domu (ktorý nemá komín a všetok dym ostáva vnútri, čo síce nie je veľmi tdravé, ale odháňa to z interiéru komáre, ktoré môžu prenášať maláriu) na zemi, na ohni sú postavené tri kamene, na ktoré položia hliníkový hrniec. Zvonka domu (alebo aj vnútri, ak prší) sušia fazuľu, na noc dovnútra zatvárajú aj kozy, sliepku s kuriatkami, zajaca a všeličo iné živé. Hlodavce vo vnútri ich príbytku sú bežná vec, občas majú aj mačky. V jednej až dvoch miestnostiach malého domčeku ich kľudne spáva aj 8 a viac. Počas dňa sú všetci vonku a domček využívajú predovšetkým v noci na spanie. Svoje každodenné vydrané oblečenie si perú v lavóroch alebo v najbližšom potôčiku s lokálne vyrobeným mydlom z palmového oleja. Vodu do príbytku donášajú z najbližšej studne v notoricky známych žltých bandaskách (väčšinou ženy a deti na hlave). Okrem každodenného oblečenia majú aj nedeľné, v ktorom chodia do kostola, to je vždy dokonale vydrhnuté dočista a čím gýčovejšie a farebnejšie vyzerá a čím viac má volánov, krajek, a čipiek, tým je to samozrejme považované za krajšie :-). V tejto krajine je ale jedna zvláštnosť, je jednoduchá, chudobná, ale nie je špinavá, naozaj málokde vidieť odpadky (na rozdiel od Ázie). Tu sa nesmie plastová fľaša z minerálky pokrčiť a vyhodiť do odpadkov, tu sa pre použité plastové fľašky ľudia idú pobiť a častokrát si ju musia aj kúpiť. A keď nejakú majú, používajú až do rozpadnutia. Staré použité sáčky používajú na uschovanie dôležitých dokumentov, zdravotnej karty, dokladov a keď sú už úplne roztrhané, použijú ich na zapaľovanie dreveného uhlia. V podstate všetky použité veci skladujú a na niečo využívajú. Napríklad náš kuchár, ak po mne nájde vyhodený starý diár s prázdnymi stranami, tak si ho odloží a každú jednu stranu na niečo využije. Takisto, ak som vyhodil starú dotrhanú tašku alebo topánku, tak som ju o pár dní videl po domácky opravenú a opäť sa používala. Ak sa mi pokazila autobatéria, tak som ju daroval niekomu, kto z nej spravil elektriku vo svojom domčeku (baterku chodia týždenne nabíjať hore do dedinky) a niekoľko rokov s tou starou vyflákanou autobatériou si ešte nabíja svoj čínsky mobil. Najlepšia vec je, keď si na aute mením zjazdené pneumatiky. Vyrábajú si z nich papuče a predávajú ich na trhu, alebo gumené laná, na zafixovanie tovaru na bicykli. Bicykel je inak univerzálny dopravný prostriedok. Vedia na ňom prevážať ľudí, dobytok, niekoľko sto kilové vrecia a prejdú s tým aj desiatky kilometrov. A akí sú vlastne Burunďania? Sú to veľmi kontaktní ľudia (často sa pri zvítaní objímajú, každú chvíľu si podávajú ruky alebo sa za ruky prechádzajú po ulici, kľudne aj dvaja muži, je to znak dobrého priateľstva. Aj napriek tomu v akej chudobe žijú, neprevláda tu vysoká kriminalita. V Burundi sa ľudia tešia všetkému a všetko má svoju hodnotu. Ak si niekto niečo nové kúpi, príde sa na to pozrieť celá ulica a všetci sa s ním tešia. Takisto sa veľmi radi zabávajú, spievajú a tancujú a majú extrémne radi dlhé príhovory a radi sa počúvajú. Preto je burundská svadba vlastne celá o príhovoroch a nie veľmi o tanci. Samozrejme, ich každodenná zábava a rozptýlenie po ťažkom a horúcom dni je pitie banánového piva, ktoré ich našťastie nestojí veľa . Autor: Zoltán Komlósi