<< Naspäť na ponuku zájazdov
flagslovenský sprievodca
Afrika

Dobrodružné safari v Serengeti - Ngorongoro - Lake Manyara + Zanzibar

Štvordňové safari dobrodružstvo v národných parkoch Tanzánie pod úpätím Kilimadžára zakončené relaxom na pláži na Zanzibare, ostrove korenia a vanilky. Zatajený dych pri sledovaní krás divokej prírody a poznávanie kultúry srdečných Zanzibarčanov.

TRVANIE ZÁJAZDU
13 dní
KRAJINY
Tanzánia, Zanzibar
NÁROČNOSŤ
Stredná
akcia
-11%
2 690,00 €
CENA ZA OSOBU
od 2 390,00 €
VYBERTE TERMÍN
Vyberte si z ponuky termínov ...
POČET OSÔB
Počet osôb ...
ZOBRAZIŤ VŠETKY TERMÍNY

Galéria

14 ďalších
v galérii

Plán zájazdu

Kliknite na bod na mape alebo do zoznamu napravo
1. Letisko Kilimandžáro
2. Arusha
3. NP Lake Manyara
4. NP Serengeti
5. Ngorongoro
6. Letisko Zanzibar
7. Zanzibar

Doplnkové služby

Letiskový transfer Bratislava - Viedeň - Bratislava
20,00 € /OS.
Vyššie storno A3 poistenie zájazdu
4,20 € /OS./DEŇ
Lodge v safari
390,00 € /OS.
Základne A1 storno poistenie
2,90 € /OS./DEŇ
Profesionálne fotky
45,00 € /OS.
PANDEMIC poistenie
5,00 € /OS./DEŇ
E - VISA - Tanzánia, Zanzibar
50,00 € /OS.

Vyberte si termín

17.2.2021
-
01.3.2021
termín v minulosti
akcia
-12 %
2 790,00 €
2 450,00 €
17.3.2021
-
29.3.2021
0 / 12
akcia
-12 %
2 790,00 €
2 440,00 €
19.4.2021
-
01.5.2021
akcia
-7 %
2 850,00 €
2 650,00 €
4.6.2021
-
16.6.2021
2 690,00 €
3.9.2021
-
15.9.2021
2 790,00 €
11.10.2021
-
23.10.2021
0 / 12
Predĺžený termín o 2 dni. 11.10.2021 - 25.10.2021!
akcia
-11 %
2 690,00 €
2 390,00 €
Na vyžiadanie
Na vyžiadanie

Ďalšie informácie

ITINERÁR ZÁJAZDU:

1. deň: Odlet z Viedne

Odlet z medzinárodného letiska Schwechat (Viedeň), prípadne iného, podľa možností..

2. deň: Prílet na letisko Kilimanjaro

Prílet do Tanzánie, transport do mesta Arusha (cca 1 hodina), ubytovanie v hoteli, oddych po dlhej ceste, čas na prehliadku mestečka Arusha.

3. deň: NP Lake Manyara

Skoro ráno odchod z hotela v Arushi do NP Lake Manyara, ktorý je známy svojimi levmi, ktoré trávia čas počas horúceho dňa v korunách figovníkov. Obed bude piknik uprostred divočiny. Stanovanie v kempe priamo v parku.

4. deň: NP Lake Manyara, NP Serengeti

Ráno odchod z NP Lake Manyara a presun do NP Serengeti. Hľadáme dravce, ale aj plaché kopytníky pasúce sa na nekonečných savanách. Piknik v nádhernej prírode a stanovanie v pravej divočine.

5. deň: NP Serengeti, Ngorongoro

Celý deň strávený jazdou po najznámejšom tanzánskom parku. Antilopy, zebry, žirafy, slony, hrochy, levy, leopardy, hrochy, krokodíly, stovky druhov vtákov a mnoho, mnoho ďalších voľne žijúcich zvierat. Neskoro poobede presun do Ngorongoro, kde stanujeme.

6. deň: Ngorongoro, Arusha, Stone Town

Ráno vyrážame do krátera Ngorongoro, jedinečného ekosystému oddeleného od okolitej krajiny. Kráter je útočiskom nosorožcov, ale aj levov, byvolov, mnohých ďalších kopytníkov, či menších cicavcov. Jedinečná je aj scenéria krajiny, zelené údolie vyhasnutého krátera. Podvečer presun späť do mestečka Arusha a prelet na Zanzibar, noc v Stone Towne.

7.-10. deň: Zanzibar

Či budete oddychovať na bielej pláži s kokosovými palmami v štýlovom hoteli, alebo sa vydáte preskúmať ostrov, pôjdete šnorchlovať počas výletu na lodi, či sa budete prechádzať po džungli alebo spoznávať korenia, to je už len a len na Vás. 

11. deň: Zanzibar, Stone Town

Posledný deň navštívite centrum Zanzibar City – mestečko Stone Town, nakúpite si suveníry a dáme si poslednú večeru v hlavnom meste a ubytujeme sa v našom oblúbenom hoteli koloniálneho štýlu. 

12. deň: Odlet zo Zanzibaru

Transport z hotela na zanzibarské letisko a cesta späť do Viedne. 

13. deň: Prílet do Viedne

Prílet na Schwechat (Viedeň). 

CENA ZAHŔŇA:

  • Spiatočnú letenku z Viedne v ekonomickej triede
  • Letiskové poplatky
  • Ubytovanie v hoteli v Arushi pred safari v dvojlôžkovej izbe s raňajkami
  • Safari v NP Lake Manyara, NP Serengeti, NP Ngorongoro v 4x4 safari Landcruiseri s otvorenou strechou počas safari
  • Stanovanie a plná penzia počas safari
  • Prelet z letiska Kilimanjaro na Zanzibar
  • 4x ubytovanie na Zanzibare v dvojlôžkovej izbe s raňajkami (Moonshine Boutique Hotel, Uroa)
  • 2x ubytovanie v Stone Towne (Mizingani Seafront Hotel, alebo Antonio Garden Hotel)
  • 4x letiskový transport počas zájazdu
  • 3x fakultatívny výlet na Zanzibare (City Tour - Stone Town, Prison Island, Spice Tour)
  • Slovenský sprievodca počas safari v Tanzánii a na Zanzibare
  • Asistenčné služby CK BALOO

CENA NEZAHŔŇA:

  • Cestovné poistenie (možnosť priobjednať si)
  • Víza (50 USD)
  • Sprepitné
  • Nápoje a stravu (okrem uvedeného)

___________________________________________________

Pri návšteve Tanzánie a Zanzibaru nie je povinné očkovanie proti žltej zimnici. 

Odporúčame preventívne užívanie antimalarík počas zájazdu. 

Víza do Tanzánie (a na Zanzibar) sa platia na mieste vstupu do krajiny (cena 50 USD) 

Cena pre deti do 12 rokov je na vyžiadanie.

V prípade záujmu Vám môžeme zabezpečiť Mid-Range, alebo luxusnú lodge v safari, informujte sa na e-mailovej adrese: info@baloo.sk

Ubytovanie je v dvojlôžkových izbách, v prípade, ak by ste sa chceli ubytovať samostatne, napíšte nám na info@baloo.sk

Máte otázky? Spýtajte sa nás.

Podobné zájazdy

flagslovenský sprievodca
Rwanda, Zanzibar
Čarovná Rwanda a Zanzibar
OD 2 750,00 € /OS.
flagslovenský sprievodca
Sierra Leone, Libéria
Sierra Leone a Libéria
OD 3 890,00 € /OS.
flagslovenský sprievodca
Tanzánia
Výstup na Kilimandžáro
OD 2 390,00 € /OS.
flagmiestny sprievodca
Seychely
Medové týždne na Seycheloch
OD 1 890,00 € /OS.

Prečítajte si

Ako sa žije v Demokratickej republike Kongo počas koronakrízy? Rozhovor s našim Barackom.

Ako sa žije v Demokratickej republike Kongo počas koronakrízy? Položili sme niekoľko otázok nášmu priateľovi a biznis partnerovi Barackovi, ktorý žije v meste Goma a sprevádza nás po Kongu. Barack je náš dlhoročný partner a priateľ z DR Kongo (spriatelili sme sa ešte z čias pred vznikom BALOO), ktorý nás roky bezpečne sprevádza a zabezpečuje plynulosť našich zájazdov v Kongu. Jeho život je extrémne zasiahnutý súčasnou koronakrízou, keďže jediným zdrojom jeho príjmu je turizmus. S Barackom v Gome. Ako vyzerá tvoj život v týchto dňoch počas koronakrízy? Ako ťa to zasiahlo?Zúfalo. Náš život a moju rodinu koronavírus zasiahol asi najviac. Keďže roky žijeme z turizmu, v súčasnej situácii, kedy sú zatvorené hranice a celosvetovo obmedzené cestovanie, máme od začiatku pandémie doslova nulový príjem. Celý svet sa uzavrel, všetky turistické atrakcie boli do septembra neprístupné. Štát ako DR Kongo svojim občanom nepomôže, je to každodenný boj o prežitie do ďalšieho dňa, až pokiaľ sa turisti nevrátia späť. Od septembra je opäť otvorené letisko a máme vo výhľade prvých klientov. Dúfam, že sa to pomaly bude vracať do normálu. Ako to vyzerá v Gome v súčasnosti?V Gome to už vyzerá rovnako ako pred vypuknutím pandémie. Vírus tu stále je, ale ľudia sa skôr starajú o svoj každodenný život a prežitie. Väčšina ľudí v Gome žije z ruky do úst, zo dňa na deň, nemajú žiadne rezervy, dnes majú čo jesť, zajtra nemusia mať. Od rána do večera sa snažia niečo zarobiť, aby mohli nakúpiť jedlo na ďalší deň a prežiť. A takto to ide stále dookola. Čo si lokálni ľudia v Gome myslia o koronavíruse? Ako to celé vnímajú?Ľudia v Gome veľmi neveria, že je vírus reálny, majú voči celej situácii skôr negatívny postoj. Vírus nám oslabuje už aj tak slabú ekonomiku, zároveň, však, máme pred vírusom rešpekt. Všetci máme zmiešané pocity, pretože vírus nám zatiaľ viac škodí z ekonomického hľadiska, ako zo zdravotného. Možno je to aj preto, lebo sme tu pravidelne zvyknutí na ebolu, ktorá sa s COVID-19 nedá porovnávať. Aké máte v Gome reštrikcie? Zo začiatku sme mali zákaz vychádzania a rôzne „lockdowny“, čo nám spôsobovalo veľké utrpenie. Väčšina ľudí totiž nemá veľké zásoby jedla, ani financie. Našťastie, to netrvalo dlho a život sa vrátil do akého-takého normálu. V súčasnosti sú naše nariadenia používanie rúšok, „social distancing“ – 1 metrový odstup, umývanie a dezinfekcia rúk takmer všade. Koľko PCR testov sa vykonáva v Gome denne?Neviem, nie je presná evidencia. Podľa mňa nikto nevie, koľko je v skutočnosti testovaných, koľko z nich je pozitívnych. Goma je dvojmiliónové husto zaľudnené mesto, ak by sme chceli mať relevantné štatistiky, tak by sme museli testovať masovo. Ako zasiahol COVID-19 obyvateľstvo v Gome?Po uvoľnení reštrikcií je to pre nás všetkých o niečo lepšie, môžeme sa postupne vrátiť do života a zarobiť nejaké drobné na jedlo, či už vo svojich malých obchodíkoch, na poliach, ale zďaleka to nie je to, čo to bývalo predtým. Na začiatku bol najhorší asi zákaz vychádzania, „lockdown“, to bolo najväčšie utrpenie. Hranice so susedným štátmi sú uzavreté a to nám spôsobuje ďalší problém, pretože veľa ľudí má svoje malé obchodíky prepojené s Rwandou, či s Ugandou, prípadne dochádzajú za prácou a príbuznými za hranice. Zákaz pendlovania medzi susednými krajinami je dodnes veľkou prekážkou našej ešte slabšej ekonomiky počas koronavírusu. Prežívajú ľudia počas koronavírusu horšie časy ako bežne v minulosti?Samozrejme, ľudia majú ešte menej peňazí, ako mali pred koronakrízou a začínajú pociťovať beznádej a zúfalstvo, čo príde s každým novým dňom. Takisto, ľudia žijú v strachu, aj keď realite vírusu nechcú veriť, aj tak sa ho boja a myslia si, že ak existuje, tak je nebezpečný. Aká je v súčasnosti v Gome bezpečnosť?V Gome je bezpečnostná situácia dobrá a pomerne stabilná. Počas noci, v podstate už po 19:00, sa neodporúča prechádzať sa po uliciac. Je lepšie presúvať sa autom, ale toto bolo v podstate rovnaké aj pred pandémiou. S dreveným bicyklom "chukudu" v Gome. Môžu sa v súčasnosti dostať do Gomy turisti? Áno, 1. septembra sa otvorilo medzinárodné letisko v Gome a napr. Ethiopian Airlines sem lieta 3x do týždňa. V septembri k nám prídu prví turisti z Izraelu a dúfame, že to bude čím ďalej, tým lepšie a postupne sa vrátime do normálneho života. Aké sú požiadavky pre turistov po prílete do Gomy?Pri prílete sa vyžaduje negatívny PCR test. Ktoré turistické aktivity sú momentálne v DR Kongo sprístupnené?Je možné navštíviť gorily, ale iba v NP Kahuzi Biega, kde žijú nížinné gorily. NP Virunga, kde sa nachádzajú vysokohorské gorily, je ešte uzavretý. Keďže gorily sú veľmi podobné ľuďom, existuje riziko, že by sa teoreticky mohli od ľudí nakaziť koronavírusom. Sopka Nyiragongo je tiež sprístupnená, plavba na jazere Kivu a prehliadka Gomy je takisto možná. Rovnako je možná aj návšteva šimpanzov Bonobo, ale to je turistická atrakcia z Kinshasy. Vulkán NYIRAGONGO Ochorel si počas pandémie na COVID-19, prípadne iné ochorenie počas koronakrízy? A tvoja rodina?Nie, našťastie, ja aj moja rodina sme a aj sme boli zdraví od začiatku pandémie. Pevne dúfame, že to tak aj zostane. Barackove deti v DR Kongu Barackove slová na záver. „DR Kongo je nádherná a rozmanitá krajina s exotickou prírodou a jedinečnou kultúrou. Ako turistická destinácia sa Vám s istotou bude páčiť. Viem, že naša krajina je neslávne známa aj z rôznych negatívnych správ zo zahraničnej tlače, ale turizmu sa to viac-menej netýka. Naše turistické atrakcie sú bezpečné a kladieme na bezpečnosť návštevníkov extrémne vysokú pozornosť a opatrnosť. V prvom rade nám ide vždy o Vašu bezpečnosť. Tí, ktorí nás už opakovane tu v Kongu navštívili, ako napríklad aj Zoltán a BALOO, Vám môžu potvrdiť, že turisti sú u nás vždy vítaní. Sme veľmi vďační návštevníkom z celého sveta, ktorí nás prídu podporiť svojou návštevou a pomáhajú nám budovať turizmus. DR Kongo má totiž extrémne vysoký turistický potenciál.“ Autor: Zoltán Komlósi ------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- English version How does the life go in the Democratic Republic of Congo during the corona crisis? We asked a few questions from our friend and business partner Barack, who lives in Goma and is guiding us around the DR Congo. Barack is our long-term partner and friend from DR Congo (we became friends from the time before the establishment of BALOO), who guiding us safely for years and ensures the continuity of our tours in DR Congo. His life is extremely affected by the current corona crisis, as the only source of income is tourism. What does your life look like these days during the corona crisis? How did it affect you?It is desperate. The coronavirus probably affected my life and that of my family the most. As we live from tourism for years, in the current situation of closed borders and globally limited travel, we have literally zero income since the beginning of the pandemic. The whole world shut and all tourist attractions were inaccessible until September. A country like the DR Congo will not help its citizens, it is a daily struggle to survive until the next day, until the tourists return. The airport has been opened again since September and we have the first clients in view. I hope it will slowly get back to normal. What does it look like in Goma at the moment?Here in Goma, it already looks the same as it had before the outbreak of the pandemic. The virus is still here, but people care about their daily lives and their survival. Most people in Goma live from hand to mouth, from day to day, they have no reserves, today they have something to eat, but not necessarily for tomorrow. From morning till night, they try to earn something so they can buy food for the next day and survive. And that is how it keeps going. What do local people in Goma think about coronavirus? How do they perceive it all?People in Goma do not believe that the virus is real, they have rather negative attitude towards the whole situation. The virus weakens our already weak economy, but at the same time, however, we have respect for the virus. We all have mixed feelings, because so far, the virus is harming us more economically than it is in terms of health. Maybe it's because we're used to Ebola outbreaks, which can't be compared to COVID-19. What are the restrictions in Goma?From the beginning we had a curfew and various "lockdowns", which caused us big suffering. Most people do not have large food supplies or finances. Fortunately, it didn't take long for life to return to normal. At present our regulations are the use of face masks, social distancing - 1 meter distance, handwashing and hand sanitizing almost everywhere. How many PCR tests are performed in Goma per day?I don't know, there is no accurate record. In my opinion, no one knows how many people are actually tested, and how many of them are positive. Goma is a city of two million people, it is extremely densely populated, if we wanted to have relevant statistics, we would have to test very massively. How did COVID-19 affect the population in Goma?After the restrictions are released, it is a bit better for all of us, we can gradually return to life and earn some small money for food, either in our small shops, or in the fields, but it is far from what it used to be. In the beginning, the worst was probably the curfew, which was the greatest suffering. The borders with neighbouring countries are closed, and it causes us another problem, because many people have their small businesses connected to Rwanda or Uganda, or they come to work and relatives abroad. The ban on crossing the border to neighbouring countries is still a major obstacle to our even more weakened economy due to coronavirus. Do people experience worse times during coronavirus than in the past?Of course, people have even less money than they used to have before the corona crisis and are getting to feel the hopelessness and despair that comes with each new day. Also, people live in fear, even if they do not want to believe the reality of the virus, they are still afraid of it and think that if it exists, it is dangerous. How is the security in Goma right now?In Goma, the security situation is good and relatively stable. During the night, basically after 19:00, it is not recommended to walk the street. It is better to move by car, but this was almost the same before the pandemic. Can tourists currently get to Goma?Yes, on 1st of September, the international airport in Goma opened and e.g. Ethiopian Airlines has 3 flights per week here. The first tourists from Israel will come to visit us in September, and we hope that the further it goes, the better, and gradually we will return to normal life. What are the requirements for tourists after arriving in Goma?A negative PCR test is required on arrival. Which tourist activities are currently available in DR Congo?It is possible to visit gorillas, but only in the Kahuzi Biega National Park where lowland gorillas live. The Virunga National Park, where the mountain gorillas are located, is still closed. Because gorillas are very similar to humans, there is a risk that they could theoretically attract coronavirus from humans. Nyiragongo Volcano is also accessible, boating on Lake Kivu and a city tour of Goma is also possible. It is possible to visit the Bonobo chimpanzees as well, but this tourist attraction is available from Kinshasa. Did you become ill during the pandemic of COVID-19, or any other disease during the coronacrisis? How about your family?No, fortunately, my family and I have been healthy since the beginning of the pandemic. We firmly hope that it will remain so. Barack's words at the end.“DR Congo is a beautiful and diverse land with exotic nature and unique culture. As a tourist destination, you will definitely like it. I know that our country is also infamous for various negative reports from the foreign press, but tourism is more or less not affected. Our tourist attractions are safe and we place extremely high attention and caution on the safety of visitors. First and foremost, we always care about your safety. Those who have visited us repeatedly here in Congo, such as Zoltán and BALOO, can confirm to you that tourists are always welcomed to our country. We are very grateful to visitors from all over the world who come to support us with their visit and help us build tourism. DR Congo has an extremely high tourist potential. "

Zambia a Zimbabwe - Viktóriine vodopády, Veľké Zimbabwe, čarovné jazierko a súkromné safari

Naše kroky tentokrát viedli do bývalej Rodézie, dnes známej ako Zambia a Zimbabwe, dvoch krajín geograficky aj historicky pomerne blízkych, no pre citlivé zmysly cestovateľa značne odlišných. Dobrodružstvo začalo v Lusake, hlavnom meste Zambie. Po vybavení všetkých náležitostí ohľadne spoločných víz pre obe krajiny nás už pred príletovou halou čakal Lion, ktorý nám odovzdal kľúče od nášho verného parťáka na najbližších 10 dní – strieborného terénneho džípu. V Zambii, rovnako ako v Zimbabwe a vo väčšine subsaharských krajín, sa jazdí naľavo. Cesty v Lusake spĺňali africký mestský štandard, poväčšine sme nachádzali zaplátané jamy na riedkom asfalte. Lusaka, aj napriek tomu, že v nej žije vyše milióna obyvateľov, nepôsobí pravým veľkomestským dojmom, pravdepodobne preto, lebo je v nej minimum budov, ktoré presahujú 5 poschodí. O piatej poobede však o sebe dala vedieť miestna doprava a my sme mali dostatok času pozrieť si hlavné lákadlá mesta z pohodlia auta počas toho, ako sme sa slimačím tempom okolo nich posúvali. V meste je niekoľko pekných katedrál, mešít, ale upravene pôsobia aj vládne budovy (najvyšší súd, budovy ministerstiev atď.). Naša cesta viedla do národného múzea, ktoré sa rozhodne nedá veľkosťou porovnávať s našimi menšími múzeami, no akurát v ňom bola zaujímavá výstava k okrúhlemu výročiu dokončenia železnice. Až tu som si naozaj uvedomila, ako systematicky sa (už tesne po osamostatnení afrických krajín od svojich európskych vládcov) do týchto krajín nahrnuli čínski investori. Začalo to výstavbou železnice v minulom storočí, dnes nájdeme čínske nápisy všade od plotu práve rekonštruovaného letiska až po obchody a čínske reštaurácie v centre Lusaky. V múzeu sme sa okrem výstavby železnice oboznámili aj s tradíciami Zambijčanov, so záujmom sme si prezerali krásne hlinené nádoby na použitie od výmyslu sveta, rôzne kopije, luky a harpúny na lov zvierat a mňa špeciálne zaujali exponáty čarodejníctva pripomínajúce woo-doo bábiky zo zdrapov látok, trsu tráv, štice ľudských vlasov obmotané motúzmi a rastliny a odvary ľudového liečiteľstva. Nebolo by to africké národné múzeum, keby nám tu nepripomenuli začiatky ľudstva v predstavení Australopiteka a jeho nasledovníkov a kolonialistickú éru. Toľko z Lusaky, koniec-koncov, zvyšok Zambie vie cestovateľovi ponúknuť väčšiu pasiu ako jej metropola. Z Lusaky sme odišli skoro ráno, aby sme sa vyhli zápcham a šinuli sme si to na našom tátošovi juhozápadne do mestečka Livingstone. Asi v polovici cesty sme sa zastavili v meste Choma, kde sme si okrem výdatného lokálneho obedu nakúpili aj nejaké suveníry a prezreli múzeum kmeňa Tonga, ktorý bol najviac postihnutý vybudovaním priehrady Kariba na južnej hranici Zambie so Zimbabwe. Okrem tradičných výstavných kúskov z každodenného života kmeňa, ich tradícií a kultúry bolo zaujímavé dozvedieť sa, ako ovplyvnila priehrada Kariba a jej výstavba Zambiu ako štát a kmeň Tonga ako obyvateľov práve tohto inkriminovaného územia. Zatiaľ, čo priehrada je zdrojom elektrickej energie a vody pre celú krajinu, miestni obyvatelia prišli o svoje pozemky, úrodnú pôdu, boli vysťahovaní do kopcov a z elektriky, ktorú priehrada produkuje, profitujú iba minimálne. Výstavba bola predmetom rôznych konfliktov, ktoré hrali významnú úlohu vo formovaní modernej zambijskej histórie. Neskôr poobede sme dorazili do Livingstone, turistického mesta ležiaceho na hranici so Zimbabwe a na hornom konci rieky Zambezi, ktorá sa práve tu prepadáva hlboko do údolia a tvorí jedny z najmajestátnejších vodopádov na svete – Viktóriine vodopády. Samotná rieka Zambezi je magická, jej brehy lemuje divočina prekypujúca životom, v noci počuť chrčanie hrochov a po ramenách rieky plávajú krokodíly. Zastavili sme sa na vyhliadkovom bode na rieku a naskytol sa nám netradičný pohľad, kde rieka na obzore končila hustým kúdolom bieleho dymu. Dymu, ktorý vydával ohlušujúci hrmot. Tak takto nejako asi vznikol aj miestny názov pre vodopády „Mosi Oa Tunya“ (Dym, ktorý hrmí). Na druhý deň skoro ráno sme sa vydali na miestny airstrip, z ktorého pravidelne každých 10 minút štartovalo rogalo. Zvedaví turisti, ktorí sa túžili kochať krásou vodopádov z vtáčej perspektívy, sa pomerne rýchlo na rogalách striedali. Miestny umelec hral paličkami na hudobný nástroj, ktorý vzdialene pripomínal obrovský xylofón, rozličné melódie od afrických až po Twinkle, Twinkle Little Star a Happy Birthday. My sme, však, čakali na malú helikoptéru, ktorú ešte rýchlo leštili pri hangári. Prišiel pilot, roztočila sa vrtuľa, nasadli sme a už sme sa vznášali do výšky ponad rieku Zambezi. Počas dokonalého bezoblačného rána sa nám naskytol neopakovateľný výhľad na čarokrásnu scenériu rieky, hrmiaci vodopád, dúhu, ktorú vytvárali ranné lúče slnka na prskajúcej vode a hlboký kaňon, na dne ktorého sa hadila rieka Zambezi pretínajúca rozľahlú savanu Zimbabwe. Po vzdušnom dobrodružstve sme sa vydali k vodopádom aj fyzicky. Najskôr sme zišli strmou cestičkou až ku dnu vodopádov, potom sme sa odvážili priamo k striekajúcemu prúdu vody. V rušnom obchodíku sme si za pár dolárov požičali dvojvrstvové pršiplášte a gumené topánky a z vyhliadkovej terasy nafotili hučiacu vodu. Začiatkom mája, na konci obdobia dažďov, býva rieka najvodnatejšia a vodopády najmohutnejšie. Ako sme napredovali s pršiplášťami a kapucňami na hlave, vodopád nás bičoval litrami vody intenzitou hurikánu. Po chvíli sme napoly poslepiačky prišli k úzkemu mostíku, po ktorom sa prúdom liala voda a ktorý nás doviedol na polostrov s famóznym výhľadom na vodopád a hrdlo rieky. Aj napriek dvojitej vrstve pršiplášťa sme sa vrátili k obchodíku do nitky premočení, no s nezabudnuteľným zážitkom a skvelými fotkami. Na preschnutie sme si dali ešte prechádzku hore riekou ponad vodopády a potom sme prešli hranicu po preslávenom moste (po ktorom môže ísť naraz iba jedno auto) do Zimbabwe, aby sme si tento div prírody vychutnali aj z náprotivnej strany kaňonu a znovu do nitky premokli. Našou ďalšou zastávkou bolo Great Zimbabwe, ruiny stredovekého sídla národa Bantu nachádzajúce sa v centrálnej časti Zimbabwe. Miestny sprievodca nás vyviedol úzkou starovekou cestičkou hadiacou sa pomedzi obrovské žulové vyvreniny na vrchol kopca, kde sa nachádzali zrúcaniny sofistikovaného opevnenia. Nezaostával ani s legendami a poznatkami o kultúre a histórii. Vysvetlil nám, že Zimbabwe nesie svoj názov práve po tomto mieste a v preklade znamená „Veľký kamenný dom“. Postupne sme prechádzali rôznymi časťami kráľovského sídla, labyrintom a sadli sme si pod obrovskú žulovú skalu. Voľný priestor pod niekoľko tonovou skalou slúžil nielen ako priestor na schladenie sa počas horúceho dňa. Z ničoho nič začal náš sprievodca revať z plných pľúc a jeho hlas sa rozliehal celým údolím. Po doznení poslednej ozveny k nám doľahla odpoveď z údolia. „Takto kráľ komunikoval s dedinou a so svojimi 200 manželkami, ktoré bývali v údolí,“ vysvetlil nám. Potom nám ešte ukázal monolit zimbabwianskeho vtáka, ktorý sa stal štátnym symbolom a začali sme pomaly schádzať do dedinky v údolí. Miestni dedinčania v nej dodnes pestujú tradície, vyrábajú hlinené nádoby, opracovávajú kože, vyrábajú zaujímavé suveníry a venujú sa tancu a spevu. Po krátkej prehliadke dedinky nám muži, ženy, starí aj mladí, odetí v tradičných krojoch nadšene zatancovali tanec na privolanie dažďa a vzápätí ďalší na uzdravenie chorého, ktorému už nepomáhala tradičná prírodná medicína. Atmosféra v dedinke bola nabitá radosťou, smiechom, pohostinnosťou a nadšením až tak, že sa nám odtiaľ iba ťažko odchádzalo, aby sme si prezreli poslednú časť opevnenia, tzv. Veľkú ohradu, ktorá slúžila ako výchovné stredisko pre dievčatá a chlapcov kmeňa a ktorá je po egyptských pyramídach najväčším solitárnym monumentom v Afrike. Steny boli postavené tak, že z nich prirodzene vychádzal chlad a úzke chodbičky poskytovali počas horúceho poobedia príjemný chládok. Na dverách bol stále pôvodný trám zo sandalového dreva, ktorý nesie hmotnosť celého kamenného múru už vyše 500 rokov. Prehliadku zrúcanín sme zakončili v malom múzeu a pokračovali sme do hlavného mesta Zimbabwe – Harare. Harare pripomína ostatné africké veľkomestá s chaotickou premávkou, smogom, ošarpanými ulicami, trhoviskami, prašným prostredím a vysokou hustotou populácie. No iba niečo vyše hodiny a pol cesty severne od Harare sa skrýva prírodný klenot, ktorý je turisticky pomerne málo frekventovaný. Týmto klenotom sú jaskyne Chinhoyi so svojím tajomným jazierkom, ktorého hĺbka sa odhaduje na vyše 100 metrov, no žiadny z potápačov ešte nedosiahol jeho dno. Premohli sme sa a zostúpili sme niekoľko desiatok metrov pod úroveň okolitej zeme, aby sme sa dostali k najmodrejšiemu jazierku, aké sme kedy videli. Pri kraji plávali v priezračnej vode ryby a smerom hlbšie pod skalný previs sa jeho kráľovsky modrá hladina menila na čoraz tmavšiu. Obišli sme previs z opačnej strany a zostúpili sme do jaskyne, v ktorej sme pokračovali tmavým tunelom osvetleným niekoľkými slabými lampami až k bodu, kde sa nám opäť naskytol pohľad na čarovné modré jazierko, tentokrát ešte sto násobne modrejšie a magickejšie. Nastal čas ísť ďalej. Tentokrát bol naším cieľom národný park Mana Pools, pokračovanie zambijského parku Lower Zambezi. Po vybavení povolenia nám nie úplne sympatická černoška otvorila rampu a my sme sa vybrali do útrob parku. Asi po troch kilometroch sme za zákrutou zbadali obrovskú levicu, ktorá sa prechádzala po ceste. Keď nás zbadala, skočila do húštiny vedľa cesty a so záujmom v lačných očiach nás sledovala, ako sme pomaly prechádzali našim džípom okolo jej úkrytu. Počas cesty k našej lodge, kde sme mali dohodnutý nocľah, sme prechádzali malebnou scenériou parku, ktorý sa postupne menil z lesnatej krajiny na savanovitú, sem-tam sme prešli po mostíkoch ponad vyschnutými riekami, občas sme obišli močiar, či malé jazierko. Počas cesty na nás zvedavo hľadeli bojazlivé antilopy, mohutné slony, paviány, brodivé vtáky, malé svinky, hyeny, krokodíly, či hrochy. Keď sme dorazili k malému domčeku, slnko akurát zapadalo na obzore do rieky Zambezi a posledné ružové lúče sa odrážali na zrkadlovej hladine, ktorú narúšali ponárajúce a vynárajúce sa hrochy. Z ničoho nič sa zrazu vynoril obrovský samec slona afrického a ťažkopádnym krokom prešiel priamo pred prahom našich dverí a vedľa nášho džípu. Široko-ďaleko nebolo žiadnych iných turistov a my sme mali túto prírodnú nádheru celú iba pre seba. V noci divočina vydávala intenzívne zvuky, ktoré sa znásobovali na vodnej hladine. Skoro ráno, ešte pred východom slnka, sme vyrazili do parku, kde sme stretli rôzne divoké zvieratá, ktoré sa išli napájať ku rieke a malým jazierkam. Celé doobedie sme strávili v najscénickejšom národnom parku v Zimbabwe a okolo obeda sme sa pohli ďalej, späť ku hraniciam so Zambiou, kde leží priehrada Kariba, najväčšie jazero vytvorené ľudskou rukou na svete. Monumentálne steny priehrady zadržiavajú bilióny kubíkov vody rieky Zambezi. My sme sa rozhodli pre oddych v krásnom rezorte priamo na brehu priehrady. Izba s výhľadom na široké jazero, výborné jedlo a oddych boli našou odmenou po dlhej, ale zážitkami nabitej a spomienkami obohacujúcej ceste bývalou Rodéziou. Autor: Mária Komlósi

Naša cesta do Konga za horskými gorilami

Po prebrázdení safari parkov vo východnej Afrike, niekoľkonásobnom splavení Nílu, kúpaní sa v jazerách Veľkej priekopovej prepadliny, preskúmaní vodopádov či po mnohých humanitárnych akciách sme sa rozhodli, že dospel čas na vychýrené stopovanie horských goríl. Táto aktivita je dostupná v troch krajinách Východnej Afriky - v Rwande, v Ugande a v Kongu (KDR). My sme sa rozhodli pre cenovo dostupnú dobrodružnú variantu v Kongu. Gorily tu žijú v pralese Národného parku Virunga, v najstaršom africkom pralese. V konžskom lese žije najväčší počet goríl (aj keď jedna rodina sa nedávno "presťahovala" do Rwandy), čo okolité krajiny ťažšie znášajú a dávajú do sveta vedieť, že Kongo je nebezpečné, turistov napádajú rebeli, zabíjajú strážcov parku atď. Hovorí sa, že bez vetra sa ani lístok nepohne a na týchto tvrdeniach je naozaj čosi pravdy. Nedávno rebeli naozaj zabili 5 rangerov a šoféra, no toto sa stalo vo vzdialenej časti parku (asi 200 km severnejšie od miesta, kde sa chodí za gorilami), ktorá je dlhodobo známa tým, že v divočine nežijú iba zvieratá, ale aj protivládni povstalci. S prvým ranným svetlom prechádzame rwandsko-konžskou hranicou až podozrivo hladko (a za krátku dobu) a pri rampe do Konga sa stretávame s naším dobrým kamarátom Barackom a jeho šoférom, ktorí nás majú brať až k hraniciam pralesa. Barack je super parťák, taký typ Afričana "hakuna matata", nič nie je problém, všetko sa dá vybaviť (čo v Kongu aj do bodky platí, najmä keď máte nejaké tie doláre navyše), so stálym úsmevom na tvári a trefnými poznámkami. Pôvodom je Rwanďan, no srdcom Konžan. Pri príchode do Gomy, mesta hneď za hranicami, ktoré je baštou MONUSCO - najväčšej a najdrahšej mierovej misie OSN na svete, akurát preberáme tému podplácania konžských úradníkov na hraniciach a rôznych situáciách, kedy pýtajú úplatky. Tak napríklad, ak nie ste zaočkovaní proti žltej zimnici (resp. ak nemáte o tom potvrdenie), tak môžete vojsť do krajiny za extra 100 dolárov, ktoré si úradník bez akejkoľvek hanby a snahy utajiť úplatok strčí do vrecka. "Sto dolárov za osobu len kvôli tomu, že si niekto zabudne zdrap papiera o očkovaní?" Pýtam sa, pretože táto suma sa mi zdá dosť vysoká dokonca aj na Kongo. Barack mi s vážnosťou odpovedá: "Yes, hundred dollars. Officers are very funny..." V krátkosti sa zastavujeme v kancelárii správcu parku Virunga, aby sme si vyzdvihli potvrdenie na stopovanie goríl. Zatiaľ sa tu zbierajú aj ďalšie autá s turistami a rangeri. Po asi 20 minútach, keď sa konečne všetci zozbierali, vyráža konvoj 5 terénnych áut s turistami a motorka, na ktorej sedí ranger s puškou na čele aj na chvoste konvoju. Šinieme si to cez rušné ulice Gomy a pri výjazde z mesta je krížom cez cestu postavená prvá home-made drevená rampa urobená z bambusu. Pri nej stojí postarší chlapík vo vyšedivenej šiltovke a pýta prvých 5 dolárov za prejazd. Po pár zdvorilostných frázach, ktoré si vymenil v miestnom jazyku s Barackom nám s krútením hlavy a dlhým nosom otvára "rampu". Keby sme nemali Baracka, tu by sme prišli o prvých 5 dolárov. Za čo? No za nič. Iba preto, že by sme chceli ísť ďalej. Definitívne opúšťame Gomu. Pri ceste stojí tabuľa, kde je farebne vyznačená aktivita neďalekého stále aktívneho vulkánu Nyiragongo, ktorý za posledných 40 rokov dva razy pochoval mesto Goma pod vrstvu lávy, spolu s pokynmi vo francúzštine, ako postupovať pri hroziacej erupcii. Rušné ulice sa pomaly menia na ojedinelé malé obchodíky pri ceste a autá a motorky nahrádzajú unikátne drevené trojkolky. Pod úpätím sopky Nyiragongo sa asfaltová cesta mení na poľnú. S dierami do výšky kolien, blatom, mlákami a ostrými kameňmi. Prejsť nasledujúcich 30 kilometrov nám zaberá vyše hodiny, každých pár kilometrov vidíme malé stany, pred ktorými sedia dvaja - traja vojaci. Pri chaotickej politickej situácii v Kongu možno len ťažko povedať, kto je "zlý a dobrý", pretože svoju pravdu majú aj vláda a vojaci, aj OSN, aj rebeli a povstalci. Pýtame sa teda Baracka, či vojaci nie sú nepríjemní na civilistov, prípadne turistov. "Noooo, they are good. Very stupid," uznanlivo odpovedá Barack. Konečne odbáčame z "hlavnej cesty" smerom do kopcov pokrytých hustým lesným porastom. Po ďalších 20 minútach prichádzame k rangerskej stanici a východziemu bodu na stopovanie goríl. Raňajky sme nestihli, keďže sme z hotela odchádzali pred pol šiestou ráno a na stole sa na mňa usmievajú muffiny a šálky na čaj. Pod nimi cenovka 2 doláre za každé. Uff, pri tej cene za gorily teda mohli aspoň túto pozornosť ponúknuť zadarmo. Nasledovalo krátke poučenie o tom, ako sa správať v pralese (nehádzať odpadky a ak na nás náhodou nečakane príde potreba, treba si vykopať jamu, vykonať potrebu a potom jamu po sebe zakopať). Na tabuli sú rozpísané gorilie rodiny, ktorá má koľko členov a kde sa zhruba nachádza. Dnes nás je 16 turistov, rozdeľujeme sa teda do 3 skupiniek a s každou skupinkou idú dvaja rangeri. Počasie sa zatiaľ ako tak drží. Je apríl, čo je najdaždivejší mesiac veľkého dažďového obdobia a my ideme do najväčšieho dažďového lesa v okolí. Toto veští iba jedno - veľký a silný dážď. Ach, prosím, prosím, nech prší až podvečer, modlím sa. Konečne vyrážame. Slovenský párik, francúzsky párik, čínsky párik, náš sprievodca Boss Jeremy s vysielačkou a ďalší ranger. Po prekročení natiahnutého drôtu, ktorý predpokladám, že slúži na oddelenie malého parkoviska od pralesa, sa blatová cestička rýchlo zužuje a sprava aj zľava hustne krovie. Jeden za druhým (na čele s Bossom Jeremym) kráčame vopred. Sem tam prekročíme korene stromov, či podlezieme liany. Po asi polhodine Boss Jeremy zastane a ukazuje na úzky konár, ktorý zasahuje do cesty. Treba ho rýchlo podliezť, pretože po ňom lezie nespočetne veľa červených lesných mravcov. OK, tak rýchlo idem prvá, za mnou lezie čínsky párik. Mladá Číňanka, ktorá je obutá skôr na aerobik než do dažďového pralesa s členkovými ponožkami a riflami zrazu začne jajkať. O-ou, mravce je vliezli do topánky a pod rifle. A štípu. A asi to bolí. Jej partner s dlhým copíkom pripomínajúci Sandokana jej pomáha rýchlo mravce oprášiť a obuť sa. Rýchlo ešte dve - tri fotky doštípaného lýtka do obrovského smartfónu a ide sa pralesom ďalej. Po ďalšej hodine predierania sa húštinou a presekávania si cesty mačetou sa za pomoci vysielačky dostávame k ďalším dvom rangerom, ktorí stopujú gorily a hovoria, že sú asi 100 metrov za kopcom. Super, konečne sme ich našli! A ani neprší! A v tom mi na čelo spadne prvá obrovská kvapka. Vzápätí ďalšia na krk. Rýchlosťou blesku si dávam dolu ruksak, vyťahujem šušťáčku a na ruksak naťahujem nepremokavý obal. Asi sekundu po tom, ako si natiahnem na hlavu kapucňu sa spúšťa taký lejak, že mám šušťáčku úplne premočenú a bojím sa pomyslieť na to, ako asi vyzerajú pasy v prednom vrecku ruksaku. Nasledujeme rangerov do lesa, kde dážď pomedzi listy stromov dopadá menšou intenzitou. Prechádzame cez kopec, no gorily nikde. Asi sa aj oni išli skryť pred dažďom. Tak ich stopujeme ďalej a naozaj, po asi 15 minútach ich konečne nachádzame. Čas nasadiť si na tvár chirurgickú masku. S gorilami máme spoločných vyše 95% DNA, čo okrem iného znamená aj to, že sme náchylní na rovnaké ochorenia. Aby sme sa teda vzájomne náhodou niečím nenakazili, je povinné v prítomnosti goríl nosiť na tvári masku. My, Francúzi a rangeri máme masky chirurgické, čo sme dostali ešte pred vstupom do lesa, Číňania majú vlastné, čierne, z nejakého čudného materiálu. Obchádzame veľký listnatý krík a za ním sa vo vysokej tráve kŕmi tenkým konárikom s mladými lístočkami malá gorila. Zvedavo na nás pozrie ako vychádzame spoza kríka. Očividne je na turistov zvyknutá, pretože vydáva nejaký priateľsky znejúci zvuk a vôbec sa nedá pri kŕmení rušiť. Úžasné. Čierny hustý premočený kožuch, veľké ploché nozdry, nažltlé zuby s malým konárikom medzi nimi, šikovné tmavé prsty a zvedavo-priateľský výraz tváre. Tesne vedľa Bossa Jeremyho zrazu na zem dopadá prúd vody z koruny veľkého bambusu. Boss Jeremy odskočí a z bambusu vykukne druhá, tentokrát dospelá gorila s malým mláďatkom na chrbte, ktorá práve skoro osprchovala Bossa Jeremyho svojou malou potrebou. Ostatní rangeri to považujú za dosť smiešne. Po chvíli ukazujú do húštiny, kde sa kŕmi ďalšia dospelá gorila. My turisti sa držíme v skupinke a nemo s úžasom pozeráme na tieto neopísateľné tvory z tesnej blízkosti (Číňanka odušu fotí, prihovára sa gorilám v Mandarínčine a natáča videá) a ostatní rangeri sa rozpŕchnu a hľadajú veľkého samca gorily so striebristou srsťou na chrbte, tzv. "Silverback-a". O chvíľu ho nájdu a volajú nás k nemu. Je asi o tretinu väčší ako dospelé samice a má výraz tváre, ktorý vyvoláva rešpekt. Ale asi len v západnej kultúre, pretože Číňanka k nemu nebojácne pristupuje bližšie, aby si ho odfotila. Ranger ju slušne upozorní, aby dodržiavala odstup. Boss Jeremy nám vysvetľuje, že gorilím samcom sa vo veku 15 rokov srsť na chrbte sfarbuje z čiernej na striebornú a podľa nej aj tento druh goríl nesie svoj názov. Gorily takto so zatajeným dychom sledujeme hodinu. Robíme nejaké fotky a zopár videí a potom nám Boss Jeremy oznámi, že je čas sa vrátiť. V nadmorskej výške takmer 2 400 metrov (aj keď tesne pod rovníkom) sa aj tak celá premočená trasiem od zimy, aspoň sa chôdzou naspäť zahrejem. V duchu sa teším, že si prezlečiem suché a čisté tepláky, termo tričko a suché ponožky, ktoré som si prezieravo zobrala so sebou. Cesta späť ide prevažne z kopca, takže napredujeme rýchlejšie. Dážď medzitým ustal, no cestičky sa premenili na bahno a čľapkanicu. Číňanka vo svojich aerobikových topánkach napreduje vopred viac po zadku ako po nohách. Všetci sa už ponáhľame naspäť, je nám zima, sme do nitky premočení a po uši zablatení. Ale zážitok stál za to! Tesne pred parkoviskom sa na nás spúšťa druhý lejak, mne to je už úplne jedno. V oboch topánkach mi čvachtá voda, kedysi biele ponožky sú totálne tmavohnedé, legíny mám na dvoch miestach roztrhané a dá sa zo mňa žmýkať voda. Konečne prichádzame k stanici rangerov, odkiaľ sme vyrazili. Barack stojí vo dverách a náramne sa začne smiať, keď nás zbadá. Podáva mi do ruky pero, aby som sa zapísala do knihy návštev a napísala spätnú väzbu, čo sa nám páčilo a nepáčilo. Gorily boli úchvatné, prales nádherný, nedotknutý, prístup rangerov naozaj profesionálny, zážitok na celý život, hádam aj z fotiek a videí niečo bude. Prsty mám však také skrehnuté, že môj komentár je aj tak nečitateľný. Otváram ruksak, že sa idem prezliecť do suchých vecí. Vyťahujem tepláky, tričko, ponožky. Mokré, úplne mokré... Predstavím si takmer dvojhodinovú cestu späť na hranice, ktorú máme pred sebou. Takmer sa rozplačem od zimy a blata a sadám do auta. Vyťahujem rozmočené pasy, nech sa cestou aspoň trochu vysušia a začína sa natriasačka späť do Gomy. V horúcej sprche už v hoteli si premietam udalosti prežitého dňa, ponožky aj legíny sú už v koši, pasy ako tak vyschnuté (aj tak sú už plné, takže ich nie je veľká škoda). Potom si spomeniem na úžasné gorily, ktoré ako oáza pokoja obhrýzali vetvičky bambusov uprostred nedotknutej húštiny pralesa. A vrátila by som sa tam, aby som ich videla znovu, ale druhýkrát to bude inokedy ako v apríli... Autor: Mária Komlósi