<< Naspäť na ponuku zájazdov
flagslovenský sprievodca
Afrika

Dobrodružné safari v Serengeti - Ngorongoro - Tarangire + Zanzibar

Štvordňové safari dobrodružstvo v národných parkoch Tanzánie pod úpätím Kilimadžára zakončené relaxom na pláži na Zanzibare, ostrove korenia a vanilky. Zatajený dych pri sledovaní krás divokej prírody a poznávanie kultúry srdečných Zanzibarčanov.

TRVANIE ZÁJAZDU
13 dní
KRAJINY
Tanzánia, Zanzibar
NÁROČNOSŤ
Stredná
CENA ZA OSOBU
od 2 490,00 €
VYBERTE TERMÍN
Vyberte si z ponuky termínov ...
POČET OSÔB
Počet osôb ...
ZOBRAZIŤ VŠETKY TERMÍNY

Galéria

14 ďalších
v galérii

Plán zájazdu

Kliknite na bod na mape alebo do zoznamu napravo
1. Letisko Kilimandžáro
2. Arusha
3. NP Tarangire
4. NP Serengeti
5. Ngorongoro
6. Letisko Zanzibar
7. Zanzibar
author
"Bola som s CK Baloo???? prvýkrát na Azory+Lisabon. Je to úplne iný koncept cestovky než som bola doteraz zvyknutá a som veľmi vďačná za túto skúsenosť! Popravde, bolo to ako cestovanie s partiou kamošov, čo bolo super! ???? Pritom som nikoho zo zúčastnených predtým nepoznala. Všetko bolo výborne zorganizované a za týždeň sme toho stihli veľmi veľa. Zoli je super zdatný sprievodca a zároveň je s ním veľká sranda. Určite vrelo odporúčam a rada sa s Baloo zúčastnim nejakej ďalšej akcie! ???? Zdroj: FB"

Barbora

Doplnkové služby

COVID garancia
6,30 € /OS./DEŇ
Letiskový transfer
25,00 € /OS.
Lodge v safari
390,00 € /OS.
Extra 2 dni!
120,00 € /OS.

Vyberte si termín

9.10.2021
-
21.10.2021
vypredané
akcia
-11 %
2 690,00 €
2 390,00 €
7.2.2022
-
19.2.2022
2 / 6
posledné 4 voľné miesta
2 490,00 €

Ďalšie informácie

ITINERÁR ZÁJAZDU:

1. deň: Odlet z Viedne

Odlet z medzinárodného letiska Schwechat (Viedeň), prípadne iného, podľa možností..

2. deň: Prílet na letisko Kilimanjaro

Prílet do Tanzánie, transport do mesta Arusha (cca 1 hodina), ubytovanie v hoteli, oddych po dlhej ceste, čas na prehliadku mestečka Arusha.

3. deň: NP Tarangire

Skoro ráno odchod z hotela v Arushi do NP Tarangire, ktorý je známy aj svojimi baobabmi. V parku budeme mať môžnosť vidieť slony, žirafy, zebry, pakone, byvoly a keď budeme mať šťastie, tak aj levy. 

4. deň: NP Serengeti

Ráno odchod z kempu a presun do NP Serengeti. Hľadáme dravce, ale aj plaché kopytníky pasúce sa na nekonečných savanách. Piknik v nádhernej prírode a stanovanie v pravej divočine.

5. deň: NP Serengeti, Ngorongoro

Celý deň strávený jazdou po najznámejšom tanzánskom parku. Antilopy, zebry, žirafy, slony, hrochy, levy, leopardy, hrochy, krokodíly, stovky druhov vtákov a mnoho, mnoho ďalších voľne žijúcich zvierat. Neskoro poobede presun do Ngorongoro, kde stanujeme.

6. deň: Ngorongoro, Arusha, Stone Town

Ráno vyrážame do krátera Ngorongoro, jedinečného ekosystému oddeleného od okolitej krajiny. Kráter je útočiskom nosorožcov, ale aj levov, byvolov, mnohých ďalších kopytníkov, či menších cicavcov. Jedinečná je aj scenéria krajiny, zelené údolie vyhasnutého krátera. Podvečer presun späť do mestečka Arusha a prelet na Zanzibar.

7.-11. deň: Zanzibar

Či budete oddychovať na bielej pláži s kokosovými palmami v štýlovom hoteli, alebo sa vydáte preskúmať ostrov, pôjdete šnorchlovať počas výletu na lodi, či sa budete prechádzať po džungli alebo spoznávať korenia, to je už len a len na Vás. 

12. deň: Odlet zo Zanzibaru

Transport z hotela na zanzibarské letisko a cesta späť do Viedne. 

13. deň: Prílet do Viedne

Prílet na Schwechat (Viedeň). 

CENA ZAHŔŇA:

  • Spiatočnú letenku z Viedne v ekonomickej triede
  • Letiskové poplatky
  • Ubytovanie v hoteli v Arushi pred safari v dvojlôžkovej izbe s raňajkami (1x noc)
  • Safari v NP Tarangire, NP Serengeti, NP Ngorongoro v 4x4 safari Landcruiseri s otvorenou strechou počas safari
  • Stanovanie (3x noc) a plná penzia počas safari
  • Prelet z letiska Kilimanjaro na Zanzibar
  • 6x ubytovanie na Zanzibare v dvojlôžkovej izbe s raňajkami (Uroa Bay Beach Resort, Uroa)
  • 4x letiskový transport počas zájazdu
  • 3x fakultatívny výlet na Zanzibare (City Tour - Stone Town, Prison Island, Spice Tour)
  • Víza do Tanzánie
  • Slovenský sprievodca počas safari v Tanzánii a na Zanzibare
  • Asistenčné služby CK BALOO

CENA NEZAHŔŇA:

  • Cestovné poistenie (možnosť priobjednať si)
  • Víza (50 USD) (vieme Vám požiadať)
  • Sprepitné
  • Nápoje a stravu (okrem uvedeného)

___________________________________________________

Pri návšteve Tanzánie a Zanzibaru nie je povinné očkovanie proti žltej zimnici. 

Odporúčame preventívne užívanie antimalarík počas zájazdu. 

Víza do Tanzánie (a na Zanzibar) sa platia na mieste vstupu do krajiny (cena 50 USD) 

Odporúčame Vám zakúpiť si "PANDEMIC poistenie", aby ste si zabezpečili svoj zájazd v prípade ochorenia na COVID-19. Viac info na info@baloo.sk

Cena pre deti do 12 rokov je na vyžiadanie.

V prípade záujmu Vám môžeme zabezpečiť Mid-Range, alebo luxusnú lodge v safari, informujte sa na e-mailovej adrese: info@baloo.sk

Ubytovanie je v dvojlôžkových izbách, v prípade, ak by ste sa chceli ubytovať samostatne, napíšte nám na info@baloo.sk

COVID-19

Podmienky vstupu do krajiny

Od 4. mája 2021 sú všetci cestujúci povinní do 24 hodín pred vstupom do krajiny vyplniť online príjazdový formulár, kde dostanú jedinečný kód, ktorý predložia pri príjazdovej kontrole spolu s potvrdením o negatívnom RT-PCR teste na COVID-19 nie starším ako 72 hodín.

Tanzánia zatiaľ neudeľuje výnimky pre zaočkované osoby, alebo osoby ktoré prekonali ochorenie COVID-19.

Máte otázky? Spýtajte sa nás.

Podobné zájazdy

flagslovenský sprievodca
Thajsko
Bangkok, Chiang Mai a thajské ostrovy
flagslovenský sprievodca
Namíbia
To najlepšie z Namíbie
OD 2 790,00 € /OS.
flagslovenský sprievodca
Maroko
Marrákeš, Ait Ben Haddou, Merzouga a Essaouira
OD 1 090,00 € /OS.
flagslovenský sprievodca
Tanzánia
Výstup na Kilimandžáro

Prečítajte si

Singapur

Singapur je mesto, ktoré ja osobne veľmi rád navštevujem. Ak by som si musel vybrať veľké mesto, kde by som mal žiť, určite by to bol Singapur. Samozrejme, nikdy by som nechcel žiť vo veľkom a rušnom meste, preferujem menšie mestá, kde nie sú zápchy, príroda je dostupnejšia a žije tam menej ľudí. V tomto blogu by som chcel predovšetkým opísať niektoré vlastnosti mesta, ktoré však vnímam veľmi pozitívne. Na úvod aspoň v rýchlosti trochu histórie. Moderný Singapur bol založený v roku 1819 a bol považovaný za obchodnú pobočku Východoindickej spoločnosti. Briti získali suverenitu nad ostrovmi v roku 1824. Počas 2. svetovej vojny bol okupovaný Japonskom a zároveň sa stal nezávislým od Spojeného kráľovstva. V roku 1963 sa spojil s inými bývalými britskými územiami s cieľom vytvoriť Malajziu. Tento pokus ale trval iba 2 roky a od r. 1965 sa úplne osamostatnil a začal si raziť vlastnú cestu k získaniu uznania ako jeden zo štyroch Ázijských tigrov. Singapur patrí medzi najdôležitejšie obchodné centrá na svete, je štvrtým najväčším finančným centrom sveta. Singapurský prístav je najvyťaženejší a druhý najväčší na svete. Celkovo sa Singapur nachádza vysoko v medzinárodných rebríčkoch pokiaľ ide o životnú úroveň, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a ekonomiku. Ale naspäť k téme. Medzi prvé pozitívne veci by som zaradil dopravu v meste, ktorá naozaj funguje hladko. Prečo? Lebo je cielene plánovaná na veľkosť mesta a práve tu je dôkaz, že sa to dá. V Singapure žije na 710,3 km2 približne 5,5 milióna obyvateľov, to znamená, že na 69 x menšom území ako je Slovensko žije porovnateľný počet obyvateľov. Teraz sa človek zamyslí, prečo sú vôbec v Bratislave zápchy? V prvom rade, Singapur má výbornú infraštruktúru metra, s ktorým je celé mesto dostupné a ľudia sa nemusia obávať, že niekde budú meškať. Podotknem, celý Singapur sa skladá z 63 ostrovov a vedeli vybudovať metro :) Ďalší dôvod je, že nie sú povolené staré autá, limitované sú kontrolami emisií, to znamená, že v Singapure nemá každý dve-tri autá, ale áut je menej a sú kvalitnejšie. Iba dodám, že po Japonsku je Singapur druhým najväčším vývozcom ojazdených áut. No a asi ďalším rozhodujúcim faktorom je aj vysoká cestná daň. Približne 3x drahšia ako v iným veľkomestách. Zámerom bolo donútiť ľudí naučiť sa používať efektívnejší a lacnejší dopravný prostriedok (podzemné metro) a samozrejme tým súčasne aj chrániť životné prostredie. V celku sa im týmto smerom darí a za to naozaj palec hore! Ďalšia kapitola, z ktorej by sa dalo zo Singapuru ponaučiť, je práve o životnom prostredí. V meste je neskutočne čisto, všade sú smetné koše a fajčiarske koše s popolníkmi. Ľudia musia dodržiavať zákony, inak sa udeľujú vysoké pokuty. Bavíme sa o pokutách v stovkách až tisíckach eur, napríklad, za fajčenie v metre je pokuta S$ 1000 (cca 644 EUR), konzumácia jedla/pitia v metre ich môže stáť S$ 500 (cca 322 EUR). Na všetko sú vyhradené miesta a všetko sa tým musí riadiť, aj keďvby to mohlo vyvolať obmedzujúci pocit, nie je to tak. Fajčiari môžu fajčiť len na vyhradených miestach. Keď sa na to pozrieme v teréne, v konečnom dôsledku tak vidíme špaky len v smetných popolníkoch a metro je neuveriteľne čisté. Žiadne mesto som nevidel s toľkou zeleňou, čo je v Singapure, niektoré mrakodrapy sú celé obrastené zeleňou. A práve kvôli tej zeleni by som videl obrovské rozdiely medzi, napríklad, Dubajom a Singapurom. Singapur má veľké šťastie na svoju geografickú polohu, kde často prší. V tomto meste krásne vidieť, že nie je všetko riešené umelým zavlažovacím systémom, ale prírodným dažďom. Dubaju sa ale musí nechať, že na to, že leží uprostred suchej púšte je tam aspoň snaha o pestovanie zelene. Ale atmosféra mesta je vždy o ľuďoch, ktorí v ňom žijú. Čo by bolo teda typické pre "People of Singapore"? Žijú tam ľudia, ktorí majú vo svojej kultúrnej mentalite neustále usmievanie sa, čo budí dojem, že sú skutočne šťastní. A čo my vieme? Možno aj naouzaj sú. Po celý čas som sa nestretol s agresivitou, neochotou, ľudia sú milí a problémy riešia v kľude. Domáci sú veľmi pohostinní a pozitívne otvorení k turistom. A toto je presne vec, ktorú na tomto mieste milujem. U nás na Slovensku chodia ľudia do práce s nechuťou (česť k výnimkám, akou je napríklad moja manželka :-)). Aby sme sa chápali správne, nejde o konkrétny druh práce, ale o prístup prídem, rýchlo urobím (napoly odfláknem) a idem domov. Niesom na mieste, aby som hodnotil kvalitu urobenej práce v Singapure, ale necítiť tu ten negativizmus z bežne pracujúcich domácich ľudí. Bezpečnosť. Málo si tu na Slovensku uvedomujeme jej cenu, no ten, kto precestoval kus sveta, vie, o čom píšem. Aj napriek tomu, že v uliciach Singapuru takmer nevidieť policajtov ani iné bezpečnostné zložky (v tomto by bola na porovnanie skvelá napríklad Rwanda, kde na každých 50 metrov chodníka v metropole Kigali stojí aspoň jeden policajt alebo vojak s Kalašnikovom), je tu úplne bezpečne. Nikde som nenatrafil na opitých machrov, ktorí vykrikovali a zavíjali na celú ulicu. Samozrejme, sa aj tu nájdu ojedinelé prípady, prípadne nejaká britská skupina mladých chalanov na rozlúčke so slobodou :). Gastronómia, ďalšia vynikajúca vec. Singapurská multikultúra sa odráža v rozmanitosti miestnej kuchyne, nájdete tu všetko od čínskej po malajskú, od indickej až po peranakanovú kuchyňu. Singapurská kuchyňa sa štylizovala celé stáročia. Ak navštívite Singapur, mali by ste vyskúšať niektoré z miestnych lahôdok, spomeniem iba zopár, ktoré učarovali mne, “Bat Kut Teh” (polievka z bravčových rebierok), „Chilli Crab”, „Fried Carrot Cake”, či “Laksa”. No a aká je najdôležitejšia vec pre turistu? Predsa úroveň turizmu. Niektorým cestovateľom vyhovuje čo najnižšia, aby mali zážitky čo najautentickejšie, iným aby doslova všetko naservírovali pred prah hotelovej izby. V Singapure je turizmus na vysokej úrovni, o všetko sa starajú a všetko majú do bodky naplánované a vybudované. Samozrejme, pocítiť to na cenách v porovnaní s inými štátmi juhovýchodnej Ázie, ale sú adekvátne ku kvalitným službám a servisu. Zaujal Vás tento článok a chceli by ste sa pozrieť do Singapuru? Od roku 2019 organizujeme zážitkové zájazdy aj tam (aj v kombinácii s ďalšími krajinami juhovýchodnej Ázie). Pri návšteve Singapuru nebude v programe chýbať Marina Bay Sands (kde sa na vyžiadanie môžeme aj ubytovať), Merlion, Gardens by the Bay, Singapore Flyer, Chinatown, Little India, botanická záhrada, nekonečne vysoké budovy v centre mesta a ďalšie vychytávky. Autor: Zoltán Komlósi

Prečo ísť na Cyprus cez cestovku ako na vlastnú päsť?

Už dávno neplatí, že cez cestovku chodia iba tí, ktorí nevedia jazyk a sú leniví si niečo vybaviť. Doba covidová zamiešala karty asi najviac v cestovnom ruchu. A tak sa stále viac a viac stáva, že aj dlhoroční a skúsení cestovatelia začínajú chodiť viac cez cestovky. Už to nebaví každého stále sledovať, čo sa smie a čo nie, aké sú pravidlá, ako sa dopraviť na letisko, aké papiere vyplniť. Každý potrebuje vypnúť, oddýchnuť si, zregenerovať a načerpať sily a nie ešte venovať hodiny času tomu, aby zistil, čo je potrebné. Veľmi veľa ľudí, nešlo minulý rok na dovolenku s tým, že veď o rok situácia bude lepšia. Ale stále prichádzajú nové a nové zmeny, ktoré už všetkých unavujú a načerpať sily niekde pri mori nás vyčerpá ešte viac pred tým, než vôbec vycestujeme. Poďme sa teda pozrieť na výhody, prečo ísť na dovolenku na Cyprus s BALOO a nie na vlastnú päsť. Nie je to klasická dovolenka v rezorte, ale príjemná spoznávačka s oddychom na tých naj top plážach. Ukážeme vám overené miesta, ktoré stoja za to Netreba rozmýšlať, kam treba ísť, všetko je zabezpečené Netreba si tvoriť itinerár, ktorý zaberá vždy najviac času Netreba šoférovať, hľadať trasu a mať zmätok, či idete správne. Šoféruje sa na ľavej strane, takže nemusíte mať stres zo šoférovania a samozrejme vám odpadá aj starosť, kde odparkovať auto – áno, aj toto spôsobuje ľuďom stres Všade sa chodí vlastnými transfermi, ktoré máme neustále k dispozícii Chodíme v menších skupinkách Vždy vieme prispôsobiť program podľa záujmu účastníkov a veľa krát vždy pridávame veci navyše, ktoré v pôvodnom programe nie sú Máme zabezpečené transfery z letiska a aj na letisko na Cypre Máme dobré rozvrhnutie programu po letoch tak, aby dovolenka vyšla čo najlepšie Skúsenosti našich klientov sú také, že niekedy po 2 dňoch majú pocit ako keby boli na dovolenke už aj týždeň, po týždni majú také množstvo zážitkov a spomienok, ako by boli preč minimálne dva týždne s absolútnym psychickým relaxom Flexibilita a celková prispôsobivosť programu je niečo, čo veľa našich klientov vysoko oceňuje Ak nemáš parťáka na cestovanie, nevadí. Máme veľmi veľa ľudí, ktorí cestujú sami a my niekoho vždy nájdeme kto sa pridá. Nemáme doplatky pre osoby, ktoré cestujú sami, takže nie je žiadne navýšenie cien. Umiestnime ich vždy do izieb pre 2. Muži sú spolu a ženy sú spolu Stretnete vždy milých ľudí, vysmiatych, ktorí majú rovnakú chuť si užiť dovolenku ako vy a sú rovnako naladení Po dovolenke máte množstvo nových priateľstiev, ktoré vás obohatia a pretrvávajú aj po dovolenke Pomáhame aj s check inom a všetkymi papiermi či dokumentami, ktoré sú potrebné pri cestovaní A BONUS: bude vás sprevádzať milá, ústretová, obetavá, ochotná, trpezlivá, znalá, výrečná, príjemná a krásna sprievodkyňa Sanny – (tieto prívlastky sú od našich klientov, ktorí už mali možnosť ju zažiť) Autor: Lenka Kodajová

Aká je vlastne Afrika?

Inšpiráciou na tento blog boli otázky, ktoré často dostávame vzhľadom na a na ktoré je, či už ťažšie alebo ľahšie odpovedať. Čo je Afrika pre človeka, ktorý v ozajstnej Afrike (teraz nemám na mysli Hurghadu) nikdy nebol? Bohužiaľ, aj tu platí povestné „kto to nezažil, nepochopí“. Charakterizujú dojímavé kampane a fotky UNICEF-u a US AID dnešnú Afriku? Áno aj nie. Nádherné portréty pomaľovaných a polonahých ľudí z kmeňov, či zvieratá zápasiace o život s prírodou? Áno aj nie. Tak sem zhrniem niektoré moje pozorovania a postrehy. „Ako vyzerá typický Afričan?“ Keby mi niekto povedal, aby som nakreslila typického Afričana, ani neviem, čo by som vlastne na papier dala. Vychudnuté dieťa v otrhaných šatách, obézneho černocha so zlatými prsteňmi, motorkára – taxikára s mobilom v ruke a vo vetrovke aj napriek tomu, že je vonku 30 stupňov? Tehotnú ženu s bandaskou s vodou na hlave alebo ženu s kyprými tvarmi, dokonalým zapletaným príčeskom a vysokými podpätkami prechádzajúcou po prašnej ulici predmestia africkej metropoly? Starca s posledným zubom s palicou, o ktorú sa opiera alebo Masaja, Pygmeja, Krováka, či príslušníka iného exotického etnika? Politika v slnečných okuliaroch v drahom obleku v najdrahšej terénnej Toyote obklopeného ochrankou so samopalmi alebo obchodníka na trhovisku, ktorý k svojmu stánku láka každého, kto prejde okolo? Voľba by bola ťažká, no vzhľadom na môj talent na kreslenie by asi bolo jedno, čo si vyberiem, výsledok by bola tmavohnedá machuľa. Aký je teda typický Afričan? Tak trochu nespokojný s tým, kde žije. Nespokojný, že tí, ktorí majú moc poväčšine všetko hrabú pre seba a svojich blízkych. Dokáže sa, však, tešiť z každodenných maličkostí. Veľmi prispôsobivý a dokáže bezchybne imitovať všetko, o čom si myslí, že to je dobré alebo užitočné. No predovšetkým je hrdý. Hrdý na to, že jeho domovom je Afrika. Hrdý na to, že jeho krajina je nezávislá. Hrdý na svoje tradície, hrdý na akéhokoľvek iného Afričana, ktorý v niečom prerazil, alebo niečo dokázal. Je priateľský a rodinný. „Prečo majú Afričania toľko detí, keď sa o nich nevedia postarať?“ Toto je tiež zložitá téma na diskusiu. A odpoveď, že preto, lebo nemajú elektriku a po večeroch sa nudia, alebo nevedia, čo sú to kondómy, rozhodne nie je správna. Do istej miery by sa dalo skonštatovať, že v období, keď bola klasická medicína v Afrike ešte iba vzácnou komoditou a detská úmrtnosť hádam prevyšovala šancu na prežitie do dospelosti, sa rodičia riadili logikou „čím viac detí budeme mať, tým je vyššia šanca, že aspoň jedno sa dožije dospelosti a postará sa o nás, keď budeme starí“. Medicína však odvtedy značne pokročila dokonca aj v Afrike, a našťastie, už rodiny nemusia bojovať s neblahou štatistikou. No detí je stále veľa. Väčšina afrických štátov podporuje myšlienku mať iba toľko detí, aby ich rodina dokázala uživiť a aj robí osvetu na plánované rodičovstvo, no stretla som sa už aj s výrokom nemenovaného burundského politika, že si treba brať príklad z Indie, ktorá má exponenciálne rastúcu ekonomiku a Indov je najviac na svete a teda úspech ich ekonomiky určite spočíva v ich množstve, čiže čím viac Burunďanov, tým lepšia ekonomika. Jedna chudobná Afričanka mi zas povedala, že v živote toho nemá veľa, z čoho sa môže tešiť, no každé jedno jej dieťa jej prináša veľkú radosť, keď ho vidí rásť, preto ich má osem. Ďalší mi povedal, že čím je rodina väčšia, tým je väčšia šanca, že niekto z nej bude úspešný a budú naňho všetci hrdí. V Afrike je rodina často útočiskom aj záchranou. Spolu žije aj niekoľko generácii. Keď príde problém, doslova zasadne rodinná rada a diskutujú, až pokým sa nenájde riešenie. Keď niekto z rodiny zažíva úspech, vždy sa oň delí s celou rodinou, občas aj so susedmi. Pre nás to znie neuveriteľne, no toto puto pretrváva aj po tom, čo deti dospejú, založia si vlastné rodiny a odídu z domu. Bola u nás jedna slovenská lekárka, ktorá sa pýtala nášho kolegu (Afričana), prečo nikdy nemá dosť peňazí aj napriek tomu, že má slušný plat, nie je ešte ženatý a má nízke náklady na život, prečo si nevie šetriť a peniaze odkladať. Dostala takúto odpoveď: „Pochádzam z ôsmich súrodencov a som druhý najstarší. Moji rodičia neboli bohatí, ale ani najchudobnejší. Vždy sme mali strechu nad hlavou a nejaké tie kozy, občas aj kravy a malé políčko, na ktorom sme pestovali fazuľu. Všetci súrodenci sme vychodili základnú školu. Môj starší brat sa ako prvý oženil a našiel si slušnú prácu v hlavnom meste, tak nám všetkým ostatným súrodencom platil štúdium. Ja som vďaka nemu skončil aj vysokú školu. On ďalej neštudoval, aby sme my ostatní mohli. Pred nejakým časom ale starší brat prišiel o prácu a teraz som na rade ja, aby som podporoval v štúdiu tých mladších. Rovnako, ak sa vyskytne nejaký problém, ak je niekto vážne chorý a treba zaplatiť nemocnicu, ak mu spadne dom, alebo nie je úroda, všetci sa spolupatrične podieľame na riešení problému.“ Je to teda výhoda alebo nevýhoda byť z veľkej rodiny? Je to pre rodičov a deti šťastie alebo nešťastie? Vec pohľadu... „Majú tam elektriku? Vodu? Vedia, čo je mobil?“ Elektrika v Afrike je niečo, čo je síce fajn, keď práve je, ale nie je žiadna pohroma, keď je aj niekoľko dní odpojená. My Európania si život bez elektriky nevieme asi ani predstaviť. Akonáhle dôjde k výpadku napr. počas búrky, okamžite telefonujeme do elektrárne, aby sme zistili, kde je problém a kedy ju zase pripoja. Bežný Afričan žijúci v meste či na vidieku elektriku používa najmä na svietenie a nabíjanie telefónu. Vyššia vrstva má aj televízor, chladničku a iné spotrebiče, no veľa Afričanov svoje domy k elektrike nemá pripojené vôbec, prípadne fungujú na malom solárnom paneli alebo na autobatérii, ku ktorej sú napojené káblami žiarovky alebo nabíjačky. Zdrojom energie sú najčastejšie vodné elektrárne a preto často závisí výroba elektriny na stavoch priehrad, ktoré zas závisia na tom, či boli sezónne dažde dostatočne intenzívne. Zažila som obdobie, kedy bolo v priehrade tak málo vody, že elektriku zapínali vždy iba na šesť hodín denne a to vždy v inej časti krajiny. Kňazi mali rozpis, kedy bude elektrika a na konci omše to vždy oznámili ľuďom. A nikto nehromžil (okrem nás). Nemocnice, hotely, reštaurácie a bohatšie domácnosti mávajú naftový generátor, ktorý im slúži v čase, keď elektrika vypadne. Voda je ale iný problém. Subsaharská Afrika je typická svojimi obdobiami sucha a dažďov, ktoré sa po tisíce rokov pravidelne striedali, príroda aj obyvatelia sa na nich spoliehali, no v dôsledku zmeny globálnej klímy sú čím ďalej, tým viac nevyspytateľnejšie. Príkladom môže byť jazero Čad, zdroj vody pre široké okolie, ktoré sa od 70. rokov minulého storočia zmenšilo takmer o 90%, čo rezultuje do lokálnych aj medzištátnych konfliktov (keďže ide o jazero ležiace na hranici štyroch krajín). Keňa aj Južná Afrika v poslednej dobe zažívajú extrémne suchá a predaj vody sa tu stal dobrým biznisom. Ak však aj prší a vody je v prameňoch, riekach a jazerách dostatok, priviesť ju do domácností býva často poldenná aktivita vybraných členov rodiny. Typickým obrazom pri potulkách Afrikou sú staršie deti alebo ženy, ktoré v žltých bandaskách nosia vodu od prameňa (studne, jazera, rieky...) do domu. Podľa siete vodovodov a vzdialenosti k zdroju to niekedy môže byť práca aj na niekoľko hodín. Existujú však aj oblasti, kde na každých cca 10 – 20 domčekov pripadá jeden vodovod, prípadne majú prívod vody priamo do domu. No a či poznajú mobil? Poznajú. Správny Afričan má aspoň dve až tri telefónne čísla, každé od iného operátora, lebo pokrytie sieťami nie je zďaleka dokonalé. Informačné a telekomunikačné technológie majú v treťom svete veľký úspech. A Afričania, hlavne mladí, sa snažia kráčať s dobou. Majú kontá na Facebooku, Whatsappe, sledujú BBC. Mobilné siete ponúkajú 3G internet, v mestách aj 4G a rôzne zvýhodnené balíčky na sociálne siete. „Behajú tam voľne levy?“ Stretnúť divoké zviera mimo národných parkov je v drvivej väčšine afrických krajín veľkou raritou. Aj keď mnohé parky nie sú oplotené, zvieratá sa prirodzene zdržujú ďaleko od ľudí a ich príbytkov. Aspoň toto sa za tú dlhú dobu života s človekom na jednej planéte tie chúďatá zvieratá už naučili. Aj keď parkov na safari je v Afrike neúrekom, väčšina Afričanov nevidela naživo v prírode (alebo aj v parku) slona, či leva. Za zvieratami sa chodí do parkov a donedávna bola táto zábavka výsadou turistov, no v poslednej dobe sa snažia krajiny promovať svoje prírodné bohatstvo aj pre svojich vlastných obyvateľov a tak je možné počas safari stretnúť napríklad aj školský autobus (zo súkromnej a drahej školy, samozrejme). „Majú všetci samopaly?“ Sú krajiny, kde majú samopaly takmer všetci (od pastierov kráv až po šamana), no sú krajiny, kde sú samopaly vyhradené iba pre policajtov, vojakov a ochrankárov. To je vlastne väčšina krajín. Zbraní je v populácii rozdistribuovaných rozhodne viac než u nás a sú krajiny, kde sa držanie zbraní zákonom ani nijako neupravuje. Čerešničkou na torte je napríklad fakt, že u policajtov v službách v Burundi nie je prísne trestané požívanie alkoholu. Sú však aj krajiny, ktoré si na policajtoch naozaj dajú záležať (susedná Rwanda). „A ako vlastne žijú? Čo jedia? Odkiaľ majú peniaze?“ Doba, keď Afričania bývali v prútených bambusových prístreškoch a okolo bedier nosili kožušinu zo zvierat, oštep v ruke a luk so šípmi na pleci patrí už minulosti. Samozrejme, existujú aj výnimky, no kmeňov, ktoré si do dnešného dňa uchovávajú tradičný život lovcov a zberačov, je už veľmi málo. Klasický dom novodobého Afričana žijúceho na vidieku alebo na predmestí veľkej metropoly je postavený z pálených tehál, nemá veľké rozmery ani pozemok okolo, strecha je najčastejšie plechová, škridle sú dominantou vyššej triedy. Chudobnejší domy stavajú aj z hlinených tehál, prípadne drevenú konštrukciu oblepia blatom zmiešaným s trusom, ktorý to dobre drží pokope. Tieto domy však obývajú najchudobnejší a častokrát ich nájdeme napríklad vo veľkých slumoch (chudobných mestských častiach). Interiér je zvyčajne zariadený striedmo, v spálni sú buď jednoduché postele, no častejšie iba trstinové podložky, na ktorých sú matrace. V obývacej časti je zopár stoličiek a jednoduchý stôl. Kuchyňa býva buď úplne oddelená od domu, no tí chudobnejší si dymia priamo v obývačke. V malom domčeku sa pomestia aj 3 generácie, veď dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Samozrejme, aj v Afrike nájdeme luxusné sídla bohatej vrstvy, rozlohou veľké domy s vysokým krovom, upravenou záhradou, mohutným oplotením s elektrickým drôtom navrchu a veľkou bránou, pri ktorej vo dne v noci hliadkuje strážnik. Veľká väčšina populácie nemá náročné stravovacie návyky. Varenú fazuľu kombinujú najčastejšie s ryžou, zemiakmi, varenými, či smaženými banánmi, cestom s múkou z kukurice či kasavy, k tomu nejaká zelenina a prípadne kúsok kozieho alebo hovädzieho mäsa. Na raňajky mandazi, malé koláčiky, ktoré vzdialene pripomínajú naše šišky a pre deti rôzne kaše. Po ruke je často veľa ovocia a zeleniny (hádam s výnimkou veľmi suchých oblastí) a pri veľkých jazerách zase viacero druhov rýb. Zdroj obživy je predovšetkým poľnohospodárstvo, každý si na svojom políčku dopestuje základné suroviny, ktoré buď s rodinou skonzumuje, alebo predá, čo mu zostane a nakúpi si ďalšie potrebné veci. „Ako to teda zhrnúť?“ Afrika je jedinečná. Svojou rozmanitou a predsa podobnou kultúrou naprieč kontinentom, hrdými obyvateľmi, prenádhernou krajinou a dych-vyrážajúcou prírodou, jednoduchosťou a krásou. A ako raz jeden Uganďan povedal, Afričania vlastne ani nemajú problémy, ale „výzvy“. Autor: Mária Komlósi