<< Naspäť na ponuku zájazdov
flagslovenský sprievodca
Afrika

Rwanda a Burundi, kedysi "RUANDA-URUNDI"

Nezabudnuteľný poznávací zájazd síce malou, ale o to rozmanitejšou krajinou východnej Afriky - Rwandou. "Krajina tisícich vrchov"a Burundi. Kedysi tieto dve krajiny boli ako naše Československo a volali sa Ruanda-Urundi. V zájazde vidieť obrovský kontras medzi dvoma krajinami. Vyspelá a rozvinutá Rwanda a jedna z najchudobnejších krajín Afriky - Burundi. V obidvoch krajinách navštívime slovenské humanitárne projekty, ktoré sme viedli a vedieme dodnes my, tvorcovia CK BALOO. Garantujeme kvalitné spoznanie krajiny a nezvyčajné a neopakovateľné zážitky zo skutočnej Afriky.

TRVANIE ZÁJAZDU
15 dní
KRAJINY
Rwanda, Burundi
NÁROČNOSŤ
Stredná
CENA ZA OSOBU
Na vyžiadanie
VYBERTE TERMÍN
Vyberte si z ponuky termínov ...
POČET OSÔB
Počet osôb ...
ZOBRAZIŤ VŠETKY TERMÍNY

Galéria

12 ďalších
v galérii

Plán zájazdu

Kliknite na bod na mape alebo do zoznamu napravo
1. Kigali
2. Akagera NP
3. Volcano NP
4. Jazero Kivu
5. Gisovu Tea Factory
6. NP Prales Nyungwe
7. Butare
8. Bujumbura
9. Zdravotné stredisko Buraniro
10. Pygmejská kuchyňa Songa
11. Sirotinec Condi
12. Najjužnejší prameň Nílu
13. Vodopády Karera
14. Zdravotné stredisko Gasura
author
"Baloo nie je standardna cestovka. Je vynimocna. Na letisku vas nebude cakat delegat, ktory vam povie, aky program vas caka a ktoremu sa musite prisposobit. Krajinou vas sprevadza uprimny a zabavny clovek, ktory sa stane vasim skutocnym priatelom a ktory sa vam snazi splnit vase sny. Zolo je vzdy ochotny operativne zmenit program, ak sa vam zrazu zapaci nieco ine, vybavit casto nevybavitelne, pozna sa s lokalnymi a ludia ho maju radi. A vzdy s vami naplno prezije vase zazitky a vyrozprava vam popri nich kopec dalsich historiek, ktore zazil. Navyse, ludia z Baloo v Afrike dlhe roky sami zili a dokazu k turizmu na tomto kontinente pristupovat s uctou a respektom. Dbaju na to, aby ste nemali predsudky a vysvetlia vam lokalny kontext, vdaka comu sa zzijete s krajinou, pochopite ludi a nenarusate svojim pristupom miestnu kulturu. To v dnesnej dobe povazujem za velmi dolezite a na Baloo to mimoriadne ocenujem. Necestujem s cestovkami, ale s Baloo pojdem s doverou aj na kraj sveta. Navyse, Baloo je po financnej stranke velmi ferova cestovka vo vztahu k vam aj k lokalnej komunite. Urcite sa vam nestane, ze za vase peniaze poleti sprievodca prvou triedou ???? Ak zvazujete cestu s Baloo, rozhodne nemate preco vahat."

Janka Fedáková

Doplnkové služby

Letiskový transfer
25,00 € /OS.
Víza "Rwanda"
50,00 € /OS.
COVID garancia
6,30 € /OS./DEŇ

Vyberte si termín

8.12.2021
-
22.12.2021
termín v minulosti
2 390,00 €

Ďalšie informácie

ITINERÁR ZÁJAZDU:

1. deň: Odlet z Viedne

Odlet z Viedne, prípadne z iného letiska v závislosti od Vašich preferencií.

2.deň: Kigali

Prílet do Kigali, hlavného mesta Rwandy. Po ubytovaní sa v hoteli a malom oddychu nás čaká celý deň v meste, ktoré bolo v minulosti poznačené krutou genocídou. Pri prehliadke mesta nevynecháme tie najvýznamnejšie historické miesta, hlavný memoriál genocídy, či pamätník vojakov z OSN. Na večeru si dáme nejakú z miestnych špecialít. Vyberiete si žabacie stehienka na cesnaku, tradičné brochety alebo hovädzí steak?

3. deň: NP Akagera

Skoro ráno opustíme Kigali a pôjdeme na západ, smerom k tanzánskym hraniciam do NP Akagera. Brány parku prekročíme s prvými lúčmi slnka a vychutnáme si skvelé celodenné safari v 4x4 džípe s otvorenou strechou. Svoj domov tu majú zebry, žirafy, levy, nosorožce, slony, hrochy a mnohé ďalšie živočíchy.

4. deň: Kigali, NP Volcanoes

Ráno začneme skvelou miestnou kávou v príjemnej kaviarni na streche jednej z najvyšších budov v meste s perfektným výhľadom na okolie. Vidieť odtiaľto aj slávny "Hôtel des Milles Collines", v ktorom sa odohrával dej filmu "Hotel Rwanda" natočeného podľa skutočného príbehu. Po obede sa presunieme na severozápad krajiny, k čarokrásnemu NP Volcanoes, ktorému dominujú štyri sopky. Ubytujeme sa na okraji parku

5.deň: NP Volcanoes

Celý deň k dispozícii na rôzne aktivity. Podľa Vášho výberu môžete ísť stopovať legendárne vysokohorské gorily, zdolať najvyššiu zo sopiek - Bisoke, ktorá presahuje nadmorskú výšku 3,000m, preskúmať okolité jaskyne, či navštíviť pamätník Diane Fossey, výskumníčke, ktorá zasvätila svoj život výskumu a ochrane vysokohorských goríl, tragicky tu zahynula a jej smrť je dodnes opradená tajomstvom. Samozrejme, môžete aj relaxovať, či nasávať atmosféru afrického vidieka

6. deň: Kibuye

Ráno sa presunieme do mestečka Kibuye ležiaceho na brehu čarokrásneho jazera Kivu, ktoré tvorí hranicu medzi Rwandou a Konžskou demokratickou republikou. Jazero Kivu je jedným z najkrásnejších miest v Rwande a je dôležitým nielen pre miestny rybolov a turizmus, no pod jazerom sa nachádzajú veľké ložiská metánu. My sa spolu prevezieme loďkou medzi malé ostrovčeky, z ktorých je každý niečím výnimočný. Prekvapenia ale neprezrýdzame vopred :-).

7. deň: Čajovníky Gisovu, NP Prales Nyungwe

Nebolo by to africké dobrodružstvo, keby sme vynechali zablatené napoly neschodné vidiecke cesty. Od jazera Kivu sa vyšplháme do okolitých kopcov, ktoré sú ideálnym miestom na pestovanie čaju, keďže tu je optimálny vlhkosť aj nadmorská výška. Čajové plantáže pri Gisovu sú asi tými najscénickejšími a žiarivozelené úpätia obrastené drobnými kríčkami Vám doslova zoberú dych. Po prehliadke čajovej továrne pokračujeme do ešte mystickejších kopcov - vysokohorského pralesa Nyungwe. Prechádzka po lanovom moste v korunách tisícročných stromov rozhodne nie je iba pre dobrodruhov, no svoje čaro má aj "kantýna" s výhľadom na prales.

8. deň: Butare

V tento deň preskúmame Butare, kedysi hlavné mesto Rwandy, dnes univerzitné mestečko, v ktorom sídli Národné múzeum, ktoré návštevníkom priblíži predkoloniálnu éru rwandských kráľov. Navštívime aj miestnu katedrálu, memoriál v Murambi a vydáme sa späť do Kigali.

9. deň: Kigali, Burundi

Presun do Burundi. Letecky, prípadne, ak sa otvorí pozemná hranica, tak pozemnou hranicou.

10. deň: Bujumbura

Prejdeme si celé mesto, porovnáme bohaté mestké časti s chudobnými. Kúpime lieky a potrebné zásoby na projekt. Večer si dáme takzvané "brošety" a pripravíme sa na ranný odchod.

11. deň: Buraniro, Rutovu, Ndago, Condi

Ráno vyrazíte do kopcov a pokračujete do asi 1,5h vzdialeného zdravotného strediska v dedinke Buraniro. Absolvujete prehliadku strediska a skontrolujete neďaleký antimalnutričný program. Nachádza sa tu aj malá knižnica pre miestnu komunitu. Ďalej pokračujeme na juh Burundi do Rutovu, malého mestečka v centrálnej časti krajiny, kde si zložíte veci a pokračujete na miestny trh, kde budete zjednávať ceny za potraviny pre antimalnutričné projekty. Navštívite pygmejskú kuchyňu, ochutnáte miestne jedlo a vyberiete sa do sirotinca, kde budú podvečerné aktivity s deťmi. 

12. deň: Karera, Gasura

Po neskorších raňajkách navštívite najjužnejší (a najvzdialenejší) prameň Nílu a pôjdete späť do sirotinca pomáhať s prípravou jedla pre takmer 200 detí z okolia. Program Vám spestria miestni umelci tradičným bubnovaním v krojoch. Opustíme Rutovu a vydáme sa smerom k severným hraniciam krajiny s Rwandou. Cestou sa zastavíme pri známych vodopádoch na rieke Karera, ktoré sú jedným z turistami najnavštevovanejších miest v krajine a patria do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Podvečer príchod do Gasury, kde sú ďalší členovia tímu. V Gasure sa nachádza druhé zdravotné stredisko, odovzdáte lieky a slovenská lekárka Vám podrobne ukáže kliniku, stretnete sa so zaujímavými prípadmi pacientov a vysvetlí Vám, ako funguje africké zdravotníctvo.

13. deň: Gasura, Bujumbura

Presun do hlavného mesta Bujumbury a odlet domov

14. deň: Prílet do Viedne

Prilet do Viedne, resp. na iné letisko podľa výberu.

CENA ZAHŔŇA:

  • Spiatočnú letenku z Viedne v ekonomickej triede
  • Letiskové poplatky
  • Privátny transport 4x4 vozidlom v rámci celého zájazdu
  • Ubytovanie v dvojlôžkovej izbe v 3* hoteloch s raňajkami (na vyžiadanie a s príplatkom možná aj vyššia kategória)
  • Vstup a safari v NP Akagera, loďku na jazere Kivu, návšteva Národného múzea, memoriálov, katedrály
  • Turistika v NP Nyungwe Forest, prehliadku čajovej továrne v Gisovu
  • Návšteva slovenských misíjnych projektov
  • Slovenského sprievodcu
  • Aisstenčné služby CK BALOO
  • 2x PCR test v Rwande (po príchode a pred odchodom)
  • 2x PCR test v Burundi (po príchode a pred odchodom)
  • Víza do Burundi, vybavenie víz

CENA NEZAHŔŇA:

  • PANDEMIC poistenie (možnosť priobjednať si - 88,20 EUR/zájazd/os.)
  • Víza do Rwandy (50 USD)
  • Stopovanie goríl (1500 USD), výstup na sopku Bisoke (70 USD)
  • Sprepitné
  • Nápoje a stravu (okrem uvedeného)
  • PCR test na COVID - 19 (36,90 - 70 EUR)

_________________________________________________

Poradie programu zájazdu sa môže meniť! Obsah sa nemení!

N.B.: Pri návšteve Rwandy a Zanzibaru nie je povinné očkovanie proti žltej zimnici. Odporúčame preventívne užívanie antimalarík počas zájazdu.

Zájazdy do Rwandy a Burundi organizujeme už takmer dekádu. Vybavili sme vyše 70 spokojných zákazníkov zo Slovenska, Českej republiky a Maďarska. V tejto krajine sme žili, pracovali, zbierali zážitky a skúsenosti takmer dekádu. Stále tu máme svoje srdce a zájazdy do Rwandy sú tým pádom dobrodružne okúzľujúcim zážitkom na celý zvyšok života!

Ubytovacie zariadenia v základnej cene sú jednoduché, čisté s teplou vodou. Ubytovanie vyššej úrovne nájdete v doplnkových službách.

Na vyžiadanie sú možnosti odletu z: Praha/Budapešť

Fakultatícne aktivity k tomuto zájazdu nájdete v "Doplnkových službách".

Máte otázky? Spýtajte sa nás.

Podobné zájazdy

flagslovenský sprievodca
Izrael
Izrael, Palestína a Mŕtve more
flagslovenský sprievodca
Rwanda, Zanzibar
Čarovná Rwanda a Zanzibar
flagslovenský sprievodca
Tanzánia, Zanzibar
Dobrodružné safari v Serengeti - Ngorongoro - Tarangire + Zanzibar
OD 2 590,00 € /OS.
flagslovenský sprievodca
Island
Island
OD 1 450,00 € /OS.

Prečítajte si

Niekoľko dôvodov prečo navštíviť Namíbiu

Vidieť v jednej krajine piesočné duny a more, to nie je až také výnimočné. Avšak, vidieť duny hneď vedľa oceánu a k tomu o pár metrov krásnu rozľahlú savanu s pobehujúcou divkou zverou – to už nenájdete hocikde. Práve takáto nádherná je Namíbia. Namíbia sľubuje dobrodružstvo a až gýčové výhľady. Táto obrovská a očarujúca krajina ponúka nezabudnuteľné zážitky. Jediné riziko, ktoré nastáva je, že sa sem budete chcieť ešte vrátiť. Určujúcou črtou krajiny je Namib, najstaršia púšť na svete, ktorá vedie celých 1.500 km vedľa pobrežia Atlantiku. Niektoré z najdramatickejších a napínavo vzdialených miest na planéte sa nachádzajú práve tu. Oslnivé duny Sossusvlei (najväčšie duny na svete), Fish River Canyon – najhlbší kaňon v Afrike a druhý najväčší na svete hneď po Grand Canyon. Jedinečný Namib Sand Sea a najviac výnimočná hviezdna nočná obloha nerušená žiadnym umelým svetlom. NP EtoshaNamíbia je tiež jedným z najlepších miest na svete, kde sa dá vidieť divoká zver. Krajina je domovom najväčšej populácie voľne žijúcich čiernych nosorožcov na svete, čo je ohrozený druh. Môžete tiež natrafiť na tmavovlasé, púšti prispôsobené levy, cválajúce stáda Hartmannovej horskej zebry, strakaté a hnedé hyeny, žirafy, slona prispôsobeného púšti, striebristých oryxov (Namíbske národné zviera). Namib Sand SeaNachádza sa na južnom pobreží Atlantiku. V národnom parku Namib-Naukluft, čo je najväčší park v Afrike. Namib Sand Sea, ktoré pokrýva viac ako 3 milióny hektárov, je jedinou pobrežnou púšťou na svete s krásnym červeným pieskom padajúcim až k skutočným vlnám oceánu. Púšť je miestom, kde sa rozprestiera prírodná krása zložená z dvoch dunových systémov, starobylé duny prekrývajú mladšie aktívnejšie duny. Pozorovať západ slnka na tomto prekrásnom mieste vo vás vyvolá nádherné emócie. Skalnaté kopce, pobrežné plochy, vyprchané rieky a lagúny, ktoré dotvárajú atmosféru krajiny počas dňa a v noci dokreslí nočná obloha južnej pologule dokonalý obraz. Viac ako polovica zvierat žijúcich v tejto púšti (300 druhov celkovo), nežije nikde inde na svete. Dá sa tu nájsť aj rastlina Welwitschia a dunná kôra. Namib Sand Sea je neuveriteľne suchá a jej primárnym zdrojom vody je hmla. Sossusvlei dunySossuvlei je najznámejším turistickým miestom v Namíbii, ktoré sa nachádza v národnom parku Namib-Naukluft. Veľká, biela, soľná a ílovitá pláň, lemovaná desiatkami prekrásnymi hrdzavo sfarbenými dunami. Tieto duny sú jedny z najvyšších na svete a sú súčasťou jedného z najstarších a najsuchších ekosystémov na zemi. Príroda neustále vytesáva túto krajinu. Vietor formuje kontúry dún, pričom sa ich farba mení z okrovej na leštenú pomarančovú až ohnivú červenú v priebehu dňa a dosahuje vrchol svojej brilancie tesne po východe slnka. Pláň zostáva suchá najviac v dôsledku púšte Namib. Sossusvlei, znamená „dead-end march“ alebo „posledný pochod" a je miestom, kde sa duny stretávajú a bránia ďalšiemu toku rieky Tsauchab. Počas očakávaného obdobia dažďov rieka napĺňa planinu a vytvára éterické sklovité jazero, v ktorom sú odrazy okolitých dún – krásne divadlo. Najvyššia duna sa nazýva Big Daddy (Veľký otec) a meria 325 metrov od spodu na vrchol. Pešia turistika je výzva, ale určite stojí za to! Fotografie z tejto prechádzky nepotrebujú žiadne filtre a predsa sú prenádherné. V krajine sa nachádza ešte mnoho ďalších zaujímavostí a aktivít. Tulene v Cape Cross, niekoľko tisícročné maľby v Twyfelfontein, plavba loďou po atlantiku za pelikánmi, v niektorých mesiacoch sa dajú pozorovať veľryby, jazdiť v púšti na ťave alebo na štvorkolkách. A čerešnička na torte je počas celého tripu skvelá gastronómia, kde môžeme ochutnať steaky z rôznych antilop, zebry a krokodíla. Neváhajte a vydajte sa s nami spoznať túto africkú rozmanitú krajinu – Namíbu. Autor. Zoltán Komlósi

Singapur

Singapur je mesto, ktoré ja osobne veľmi rád navštevujem. Ak by som si musel vybrať veľké mesto, kde by som mal žiť, určite by to bol Singapur. Samozrejme, nikdy by som nechcel žiť vo veľkom a rušnom meste, preferujem menšie mestá, kde nie sú zápchy, príroda je dostupnejšia a žije tam menej ľudí. V tomto blogu by som chcel predovšetkým opísať niektoré vlastnosti mesta, ktoré však vnímam veľmi pozitívne. Na úvod aspoň v rýchlosti trochu histórie. Moderný Singapur bol založený v roku 1819 a bol považovaný za obchodnú pobočku Východoindickej spoločnosti. Briti získali suverenitu nad ostrovmi v roku 1824. Počas 2. svetovej vojny bol okupovaný Japonskom a zároveň sa stal nezávislým od Spojeného kráľovstva. V roku 1963 sa spojil s inými bývalými britskými územiami s cieľom vytvoriť Malajziu. Tento pokus ale trval iba 2 roky a od r. 1965 sa úplne osamostatnil a začal si raziť vlastnú cestu k získaniu uznania ako jeden zo štyroch Ázijských tigrov. Singapur patrí medzi najdôležitejšie obchodné centrá na svete, je štvrtým najväčším finančným centrom sveta. Singapurský prístav je najvyťaženejší a druhý najväčší na svete. Celkovo sa Singapur nachádza vysoko v medzinárodných rebríčkoch pokiaľ ide o životnú úroveň, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a ekonomiku. Ale naspäť k téme. Medzi prvé pozitívne veci by som zaradil dopravu v meste, ktorá naozaj funguje hladko. Prečo? Lebo je cielene plánovaná na veľkosť mesta a práve tu je dôkaz, že sa to dá. V Singapure žije na 710,3 km2 približne 5,5 milióna obyvateľov, to znamená, že na 69 x menšom území ako je Slovensko žije porovnateľný počet obyvateľov. Teraz sa človek zamyslí, prečo sú vôbec v Bratislave zápchy? V prvom rade, Singapur má výbornú infraštruktúru metra, s ktorým je celé mesto dostupné a ľudia sa nemusia obávať, že niekde budú meškať. Podotknem, celý Singapur sa skladá z 63 ostrovov a vedeli vybudovať metro :) Ďalší dôvod je, že nie sú povolené staré autá, limitované sú kontrolami emisií, to znamená, že v Singapure nemá každý dve-tri autá, ale áut je menej a sú kvalitnejšie. Iba dodám, že po Japonsku je Singapur druhým najväčším vývozcom ojazdených áut. No a asi ďalším rozhodujúcim faktorom je aj vysoká cestná daň. Približne 3x drahšia ako v iným veľkomestách. Zámerom bolo donútiť ľudí naučiť sa používať efektívnejší a lacnejší dopravný prostriedok (podzemné metro) a samozrejme tým súčasne aj chrániť životné prostredie. V celku sa im týmto smerom darí a za to naozaj palec hore! Ďalšia kapitola, z ktorej by sa dalo zo Singapuru ponaučiť, je práve o životnom prostredí. V meste je neskutočne čisto, všade sú smetné koše a fajčiarske koše s popolníkmi. Ľudia musia dodržiavať zákony, inak sa udeľujú vysoké pokuty. Bavíme sa o pokutách v stovkách až tisíckach eur, napríklad, za fajčenie v metre je pokuta S$ 1000 (cca 644 EUR), konzumácia jedla/pitia v metre ich môže stáť S$ 500 (cca 322 EUR). Na všetko sú vyhradené miesta a všetko sa tým musí riadiť, aj keďvby to mohlo vyvolať obmedzujúci pocit, nie je to tak. Fajčiari môžu fajčiť len na vyhradených miestach. Keď sa na to pozrieme v teréne, v konečnom dôsledku tak vidíme špaky len v smetných popolníkoch a metro je neuveriteľne čisté. Žiadne mesto som nevidel s toľkou zeleňou, čo je v Singapure, niektoré mrakodrapy sú celé obrastené zeleňou. A práve kvôli tej zeleni by som videl obrovské rozdiely medzi, napríklad, Dubajom a Singapurom. Singapur má veľké šťastie na svoju geografickú polohu, kde často prší. V tomto meste krásne vidieť, že nie je všetko riešené umelým zavlažovacím systémom, ale prírodným dažďom. Dubaju sa ale musí nechať, že na to, že leží uprostred suchej púšte je tam aspoň snaha o pestovanie zelene. Ale atmosféra mesta je vždy o ľuďoch, ktorí v ňom žijú. Čo by bolo teda typické pre "People of Singapore"? Žijú tam ľudia, ktorí majú vo svojej kultúrnej mentalite neustále usmievanie sa, čo budí dojem, že sú skutočne šťastní. A čo my vieme? Možno aj naouzaj sú. Po celý čas som sa nestretol s agresivitou, neochotou, ľudia sú milí a problémy riešia v kľude. Domáci sú veľmi pohostinní a pozitívne otvorení k turistom. A toto je presne vec, ktorú na tomto mieste milujem. U nás na Slovensku chodia ľudia do práce s nechuťou (česť k výnimkám, akou je napríklad moja manželka :-)). Aby sme sa chápali správne, nejde o konkrétny druh práce, ale o prístup prídem, rýchlo urobím (napoly odfláknem) a idem domov. Niesom na mieste, aby som hodnotil kvalitu urobenej práce v Singapure, ale necítiť tu ten negativizmus z bežne pracujúcich domácich ľudí. Bezpečnosť. Málo si tu na Slovensku uvedomujeme jej cenu, no ten, kto precestoval kus sveta, vie, o čom píšem. Aj napriek tomu, že v uliciach Singapuru takmer nevidieť policajtov ani iné bezpečnostné zložky (v tomto by bola na porovnanie skvelá napríklad Rwanda, kde na každých 50 metrov chodníka v metropole Kigali stojí aspoň jeden policajt alebo vojak s Kalašnikovom), je tu úplne bezpečne. Nikde som nenatrafil na opitých machrov, ktorí vykrikovali a zavíjali na celú ulicu. Samozrejme, sa aj tu nájdu ojedinelé prípady, prípadne nejaká britská skupina mladých chalanov na rozlúčke so slobodou :). Gastronómia, ďalšia vynikajúca vec. Singapurská multikultúra sa odráža v rozmanitosti miestnej kuchyne, nájdete tu všetko od čínskej po malajskú, od indickej až po peranakanovú kuchyňu. Singapurská kuchyňa sa štylizovala celé stáročia. Ak navštívite Singapur, mali by ste vyskúšať niektoré z miestnych lahôdok, spomeniem iba zopár, ktoré učarovali mne, “Bat Kut Teh” (polievka z bravčových rebierok), „Chilli Crab”, „Fried Carrot Cake”, či “Laksa”. No a aká je najdôležitejšia vec pre turistu? Predsa úroveň turizmu. Niektorým cestovateľom vyhovuje čo najnižšia, aby mali zážitky čo najautentickejšie, iným aby doslova všetko naservírovali pred prah hotelovej izby. V Singapure je turizmus na vysokej úrovni, o všetko sa starajú a všetko majú do bodky naplánované a vybudované. Samozrejme, pocítiť to na cenách v porovnaní s inými štátmi juhovýchodnej Ázie, ale sú adekvátne ku kvalitným službám a servisu. Zaujal Vás tento článok a chceli by ste sa pozrieť do Singapuru? Od roku 2019 organizujeme zážitkové zájazdy aj tam (aj v kombinácii s ďalšími krajinami juhovýchodnej Ázie). Pri návšteve Singapuru nebude v programe chýbať Marina Bay Sands (kde sa na vyžiadanie môžeme aj ubytovať), Merlion, Gardens by the Bay, Singapore Flyer, Chinatown, Little India, botanická záhrada, nekonečne vysoké budovy v centre mesta a ďalšie vychytávky. Autor: Zoltán Komlósi

O živote Burunďanov

Veľa ľudí sa ma pýta na zážitky, pikošky, trápne aj nezabudnuteľné chvíle, ktoré som prežil v Afrike, ale musím uznať, že čím som dlhšie medzi týmito pre nás netradičnými ľuďmi, tým viac a viac mi z pamäte unikajú práve takéto okamihy. Preto som sa konečne dokopal k tomu, aby som ich zvečnil aspoň týmto spôsobom. Pochopiteľne, začnem s krajinou Burundi, keďže som tu s manželkou žil niekoľko rokov a doteraz sa tam pravidelne vraciam, mám tu priateľov aj srdce, a preto by som o živote Burunďanov veľmi rád niečo prezradil. Človek z rozvinutej krajiny zvyknutý na zlatý život by si mohol myslieť, že ich život je v podstate veľmi jednoduchý a prázdny. Burundi patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta a to sa odzrkadľuje aj na ich prioritách, kde je číslo jedna pravidlo „prežiť“. V momentálne zlej politickej situácii sa tento „pud“ ešte prehlbuje v porovnaní s obdobím pred poslednými prezidentskými voľbami, ktoré sa konali v roku 2015. V krajine je nedostatok všetkého, čo k životu a chodu krajiny treba. Či už ide o pohonné hmoty (nielen pre pohodlie, ako sme zvyknutí my, ale čuduj sa svete, naftu tankujú aj sanitky, hromadná doprava, využívajú ju generátory v nemocniciach, keď nie je elektrika – čo býva dosť často), jedlo, niekedy nie je už ani pitná voda, plynové bomby a čo je najhoršie, že občas nie je ani pivo a to už je, spomedzi všetkého doteraz menovaného, pre drvivú väčšinu dospelej populácie naozaj krízová situácia. Burunďania žijú z jedného dňa na druhý bez toho, aby niečo plánovali (aby som im ale teraz nekrivdil, toto je typické celkovo pre subsaharskú Afriku), málokedy riešia, čo bude zajtra a nieto ešte mesiace dopredu. No úsmev na tvári im nechýba asi nikdy :-). Azda tu platí pravidlo „sladkej nevedomosti“, že keď nevieš, aký by život mohol byť so všetkými vymoženosťami našej doby, si spokojný s tým málom, čo máš. Väčšina Burunďanov nemá stále zamestnanie, vyše 90% obyvateľov (z celkového počtu vyše 12 miliónov) sa živí tým, čo si dopestuje. No a tých menej ako 10% sú úradníci, učitelia, zdravotníci, policajti, vojaci, obchodníci, ktorých príjem sa počíta v desiatkach eur mesačne. Tak, napríklad, učiteľ na základnej škole zarobí za mesiac asi 40 EUR, diplomovaná zdravotná sestra s nočnými službami sa blíži k stovke. Väčšina Burunďanov je ale závislá na milosrdenstve počasia a slúžiacom zdraví, keďže ich obživou je samodopestovaná ryža, fazuľa, zemiaky, kasava a zopár sliepok, či kôz. Kozy, len tak mimochodom, neslúžia na dávanie mlieka, z ktorých si potom robia syry (je to iný druh kôz, ako sú naše), ale na mäso. V každej dedinke sa ale nájdu aj malí biznismeni, ľudia, ktorí majú malý obchodík na markete so zmiešaným tovarom, kde nájdete hocičo od lízatka, cez školské zošity, náhradné baterky do mobilov, až po Baygon – efektívny sprej proti všetkému druhu hmyzu (a podľa mňa aj malým cicavcom). Iní sa zadlžili, požičali si peniaze a kúpili si motorku a teraz si zarábajú s moto-taxi – na splátky aj na prežitie. Ďalší pestujú kávu, alebo zbierajú čajové listy (radšej im ani nehovoríme, koľko stojí jedno malé preso v Bratislave), ich odmena za zbieranie kávových zŕn alebo čajových lístkov je veľmi mizerná a ešte aj regulovaná štátom (rozumej ako žiadna šanca na fair trade, ale štátny monopol). Deti sa väčšinou zapodievajú pasením kôz, ak nejaký v rodine je. Školská dochádzka je síce zo zákona povinná, no keď nie je čo do úst, väčšinou nie je ani na školské poplatky a pomôcky a pud prežitia ide na prvé miesto. Ženy zvyknú na trhu predávať avokádo, banány, paradajky a čo im ostane nazvyš a pokazilo by sa skôr, než skonzumovalo. Pre oko a srdce Európana stojí za zmienku asi aj štandard bývania. Žiť v takých podmienkach by asi dokázal málokto. Domček z blata, žiadna podlaha iba zem. V stene domu sú samé diery, strecha ak nie je slamená, tak je plechová, tiež deravá, počas slnečného dňa cez ňu vidieť presvitať lúče slnka. V tom domčeku majú všetko, čo k svojmu životu potrebujú. Bambusovú rohož na spanie (tí lepšie žijúci majú nejakú alternatívnu posteľ). Varia buď vnútri domu (ktorý nemá komín a všetok dym ostáva vnútri, čo síce nie je veľmi tdravé, ale odháňa to z interiéru komáre, ktoré môžu prenášať maláriu) na zemi, na ohni sú postavené tri kamene, na ktoré položia hliníkový hrniec. Zvonka domu (alebo aj vnútri, ak prší) sušia fazuľu, na noc dovnútra zatvárajú aj kozy, sliepku s kuriatkami, zajaca a všeličo iné živé. Hlodavce vo vnútri ich príbytku sú bežná vec, občas majú aj mačky. V jednej až dvoch miestnostiach malého domčeku ich kľudne spáva aj 8 a viac. Počas dňa sú všetci vonku a domček využívajú predovšetkým v noci na spanie. Svoje každodenné vydrané oblečenie si perú v lavóroch alebo v najbližšom potôčiku s lokálne vyrobeným mydlom z palmového oleja. Vodu do príbytku donášajú z najbližšej studne v notoricky známych žltých bandaskách (väčšinou ženy a deti na hlave). Okrem každodenného oblečenia majú aj nedeľné, v ktorom chodia do kostola, to je vždy dokonale vydrhnuté dočista a čím gýčovejšie a farebnejšie vyzerá a čím viac má volánov, krajek, a čipiek, tým je to samozrejme považované za krajšie :-). V tejto krajine je ale jedna zvláštnosť, je jednoduchá, chudobná, ale nie je špinavá, naozaj málokde vidieť odpadky (na rozdiel od Ázie). Tu sa nesmie plastová fľaša z minerálky pokrčiť a vyhodiť do odpadkov, tu sa pre použité plastové fľašky ľudia idú pobiť a častokrát si ju musia aj kúpiť. A keď nejakú majú, používajú až do rozpadnutia. Staré použité sáčky používajú na uschovanie dôležitých dokumentov, zdravotnej karty, dokladov a keď sú už úplne roztrhané, použijú ich na zapaľovanie dreveného uhlia. V podstate všetky použité veci skladujú a na niečo využívajú. Napríklad náš kuchár, ak po mne nájde vyhodený starý diár s prázdnymi stranami, tak si ho odloží a každú jednu stranu na niečo využije. Takisto, ak som vyhodil starú dotrhanú tašku alebo topánku, tak som ju o pár dní videl po domácky opravenú a opäť sa používala. Ak sa mi pokazila autobatéria, tak som ju daroval niekomu, kto z nej spravil elektriku vo svojom domčeku (baterku chodia týždenne nabíjať hore do dedinky) a niekoľko rokov s tou starou vyflákanou autobatériou si ešte nabíja svoj čínsky mobil. Najlepšia vec je, keď si na aute mením zjazdené pneumatiky. Vyrábajú si z nich papuče a predávajú ich na trhu, alebo gumené laná, na zafixovanie tovaru na bicykli. Bicykel je inak univerzálny dopravný prostriedok. Vedia na ňom prevážať ľudí, dobytok, niekoľko sto kilové vrecia a prejdú s tým aj desiatky kilometrov. A akí sú vlastne Burunďania? Sú to veľmi kontaktní ľudia (často sa pri zvítaní objímajú, každú chvíľu si podávajú ruky alebo sa za ruky prechádzajú po ulici, kľudne aj dvaja muži, je to znak dobrého priateľstva. Aj napriek tomu v akej chudobe žijú, neprevláda tu vysoká kriminalita. V Burundi sa ľudia tešia všetkému a všetko má svoju hodnotu. Ak si niekto niečo nové kúpi, príde sa na to pozrieť celá ulica a všetci sa s ním tešia. Takisto sa veľmi radi zabávajú, spievajú a tancujú a majú extrémne radi dlhé príhovory a radi sa počúvajú. Preto je burundská svadba vlastne celá o príhovoroch a nie veľmi o tanci. Samozrejme, ich každodenná zábava a rozptýlenie po ťažkom a horúcom dni je pitie banánového piva, ktoré ich našťastie nestojí veľa . Autor: Zoltán Komlósi