<< Naspäť na ponuku zájazdov
flagslovenský sprievodca
Afrika

To najlepšie z Namíbie

Poznávacia cesta naprieč hlbokými kaňonmi, rozprávkovo farebnými dunami, nehostinnými plážami so stovkami tuleňov, cez mesto duchov, odľahlé dedinky unikátnych domorodcov, či jedno z najlepších afrických safari. Predstavujeme Vám: Namíbiu!

TRVANIE ZÁJAZDU
13 dní
KRAJINY
Namíbia
NÁROČNOSŤ
Stredná
CENA ZA OSOBU
Na vyžiadanie
VYBERTE TERMÍN
Vyberte si z ponuky termínov ...
POČET OSÔB
Počet osôb ...
ZOBRAZIŤ VŠETKY TERMÍNY

Galéria

19 ďalších
v galérii

Plán zájazdu

Kliknite na bod na mape alebo do zoznamu napravo
1. Windhoek
2. Fish Rivar Canyon
3. Kolmanskop - mesto duchov
4. Sossusvlei, Deadvlei
5. Swakopmund a Walvis Bay
6. Cape Cross
7. Twyfelfontein
8. Opuwo - zem kmeňa Himba
9. NP Etosha
10. Otjiwangoro
11. Windhoek

Doplnkové služby

Základné poistenie
2,90 € /OS./DEŇ
Letiskový transfer
25,00 € /OS.
COVID garancia
6,30 € /OS./DEŇ

Vyberte si termín

Na vyžiadanie
2 790,00 €

Ďalšie informácie

ITINERÁR ZÁJAZDU: 

1. deň: Odlet z Viedne

Odlet z medzinárodného letiska Schwechat (Viedeň) vo večerných hodinách, prípadne iného, podľa možností.

2. deň: Prílet Windhoek

Prílet do Windhoek, hlavného mesta Namíbie v skorých poobedných hodinách. Po prílete oddych v hoteli. 

3. deň: Windhoek, NP Fish River Canyon

Ráno vyrazíme z Windhoeku a smerujeme na juh krajiny do NP Fish River Canyon. Fish River Canyon je druhým najväčším kaňonom sveta (po Grand Canyon, USA), na dne kaňonu sa hadí rieka Fish a pri západe slnka sa Vám naskytnú neopakovateľné panoramatické pohľady na okolitú prírodnú scenériu. Prenocujeme na tradičnej namíbskej farme pri mestečku Grunau, ktorá je zrkadlom vidieckeho života v Namíbii.

4. deň: Günau, Luderitz

Dlhší presun z Günau do Luderitzu. Cestou si dáme kvalitný steak zo Zebry a perfektné sušené mäso z antilopy a cestou sa možno stretneme aj s divokými kôňmi. 

5. deň: Kolmanskop – Mesto duchov, Sesriem

Kolmanskop, mestečko, ktoré zažilo svoj nevídaný rozmach, keď sa tam pred vyše sto rokmi našiel prvý diamant, je už vyše polštoročia opustené a cez jeho ulice a budovy sa prevaľujú pieskové duny. Absolvujeme krátku prehliadku mesta pri lúčoch zapadajúceho slnka, počas ktorej nám miestny sprievodca porozpráva históriu mestečka a na svoje si prídu najmä fotografovia, ktorých bude lákať, čo najlepšie zachytiť atmosféru mesta duchov. Obed si dáme v divočine a v poobedných hodinách nás čaká krásna scenerická cesta zo západom slnka do Sesriemu. 

6. deň: Sossusvlei, Deadvlei, Big Daddy Dune

Púšť Namib sa rozprestiera na namibskom pobreží a v jej srdci sa nachádzajú dych-vyrážajúce miesta ako Sossusvlei a Deadvlei a okolité obrovské duny piesku, ktorých farba sa s posúvajúcim sa slnkom po oblohe mení. Na dunách možno zazrieť oryxy (kopytníky s dlhými, rovnými parohmi), ktoré sa prechádzajú po chrbtoch dún. Na tomto čarovnom mieste strávime neskoré poobedie.

7. deň: Sesriem, Walvis Bay, Swakopmund

Prejdeme do Walvis Bay, jediného prístavu na namíbskom pobreží, kde je hlboká voda (až po Luderitz). Po dlhej ceste autom si oddýchneme v príjemnej atmosfére prístavu, na plážach pri atlantiku s pelikánmi na jedej strane a luxusnými vilami na druhej.

Na výber bude viacero aktivít v poobedných hodinách. Môžeme ísť preskúmať okolité duny na štvorkolkách, ochutnáme miestne mušle a pozrieme si prístav. Z Walvis Bay prejdeme do neďalekého mesta Swakopmund, ktoré je oázou v púšti a prekypuje staronemeckou architektúrou, krásnymi plážami s palmami a vynikajúcimi reštauráciami s miestnymi špecialitami, kde môžete ochutnať mäso z miestnych antilop, ako kudu, oryx, či springbok.

8. deň: Swakopmund, vrak lode Zeira, Cape Cross

Zo Swakopmundu pokračujeme pozdĺž pobrežia smerom ku Cape Cross. Cestou sa zastavíme pri vraku lode Zeira, ktorá stroskotala na Pobreží kostier v r. 2008. Cape Cross – mys, kde sa vylodil prvý Európan na území dnešnej Namíbie a na pamiatku tejto udalosti tu postavil kríž. Na tejto pláži sa vyvaľujú stovky tuleňov. Kurz zmeníme smerom do vnútrozemia k Twyfelfontein, ktoré je preslávené svojimi rytinami v červených skalách starými tisíce rokov. Noc strávime v čarovnom kempe usadenom medzi mohutnými pravekými skalami.

9. deň: Twyfelfontein, Opuwo

Ráno absolvujeme prehliadku pravekých nástenných malieb a skalných rytín, miestny sprievodca nám poukazuje okolie a vyrozpráva zaujímavé príbehy. Potom sa vydáme na sever Namíbie do pohraničia s Angolou, kde sa nachádza malé mestečko Opuwo. Svoj domov tu má kmeň Himba, známy svojím unikátnym spôsobom zdobenia sa. Ženy kmeňa Himba až do dnešných čias chodia iba sporo odeté, na pokožku a vlasy si nanášajú okrovú maslovú zmes, aby ich chránila pred slnkom, hmyzom, ale i nečistotami, pretože voda je v tejto časti sveta veľmi vzácnou komoditou. 

10. deň: Opuwo, NP Etosha

Absolvujeme prehliadku dedinky, kde tento vzácny kmeň žije a dozviete sa veľa zaujímavých informácií o ich kultúre a zvykoch, k tomu samozrejme patria aj neopakovateľné fotografie. Dievčatá sa tu vydávajú v extrémne mladom veku, nebýva výnimkou, že tu dostanete ponuky na sobáš so 7-ročným dievčaťom. Poobede sa presúvame do NP Etosha, kde sa ubytujeme v autentickom kempe priamo v divočine. Pri posledných lúčoch zapadajúceho slnka budeme hľadať dravce, ktorými je (okrem iných druhov) tento park preslávený.

11. deň: Etosha, Otjiwarongo

Pri východe slnka vyrážame za zvieratami, budeme sa snažiť zazrieť dravce, ako si hasia smäd po nočnom love, či vzácne nosorožce. S pribúdajúcim časom dravce vystriedajú mierumilovné kopytníky – antilopy, žirafy, zebry a ďalšie divoké zvieratá, ktoré sa zhlukujú v okolí napájadiel. NP Etosha obývajú slony, nosorožce, levy a desiatky ďalších druhov cicavcov a stovky druhov vtákov. Po odchode z parku prejdeme do neďalekého mesta Otjiwarongo, kde sídli centrum na záchranu gepardov (Cheetah Conservation Fund). Navštívime kliniku, múzeum, uvidíme gepardy, ktoré boli zachránené a čakajú na zotavenie, aby sa mohli vrátiť späť do divočiny. Navštívime krokodíliu farmu, kde si môžete objednať jedlo z krokodíla a pozriete si, ako sa tieto plazy chovajú, môžete si tu aj kúpiť výrobky z krokodílej kože.

12. deň: Windhoek, odlet z Windhoek

Doobeda ešte atmosféra afrického mesta, prehliadka centra, nákup suvenírov a prechádzky po okolí. Na obed presun na letisko a odlet domov. 

13. deň: Prílet do Viedne

Prílet na Schwechat v skorých ranných hodinách, prípadne na iné letisko, podľa možností.

CENA ZAHŔŇA:

  • Spiatočnú letenku z Viedne v ekonomickej triede 
  • Letiskové poplatky 
  • Privátny transport v rámci celého zájazdu 
  • 11x ubytovanie v dvojlôžkovej izbe s raňajkami
  • Vstupy do národných parkov (NP Etosha, Twyfefontein, Sossusvlei, Cape Cross, NP Fish River Canyon) a miestnych sprievodcov 
  • Návštevu kmeňa Himba, prehliadku Kolmanskop, plavbu katamaránom, návštevu centra pre záchranu gepardov, návštevu krokodílej farmy
  • Slovenského sprievodcu 
  • Asistenčné služby CK BALOO 

CENA NEZAHŔŇA:

  • Cestovné poistenie (možnosť priobjednať si) 
  • Víza (vybavujú sa vopred na namíbskej ambasáde vo Viedni, cena 80 EUR) 
  • Sprepitné 
  • Nápoje a stravu (okrem uvedeného) 
  • PCR test (COVID - 19)

__________________________________________________

Pri návšteve Namíbie sa nevyžaduje očkovanie proti žltej zimnici, krajina nie je endemická na výskyt malárie. 

Cena pre deti do 12 rokov je na vyžiadanie.

COVID – 19 

Medzinárodné letisko Hosea Kutako (WDH) vo Windhoeku je otvorené pre medzinárodné lety od 1. septembra. Každá osoba vstupujúca do Namíbie musí po príchode do Namíbie predložiť dôkaz o negatívnom teste COVID-19 vykonanom v krajine odletu. Výsledok testu nesmie byť v čase vstupu do Namíbie starší ako 72 hodín. Občania s trvalým pobytom nemusia pri príchode poskytnúť negatívny test, v takom prípade však budú musieť zostať v karanténe po dobu 7 dní. 

Máte otázky? Spýtajte sa nás.

Podobné zájazdy

flagslovenský sprievodca
Sierra Leone, Libéria
Sierra Leone a Libéria
flagslovenský sprievodca
Ukrajina
Černobyľ a Kyjev
flagslovenský sprievodca
Tanzánia
Výstup na Kilimandžáro
flagslovenský sprievodca
Mongolsko
Mongolsko - Gobi a Khuvsgul

Prečítajte si

Prečo ísť na Cyprus cez cestovku ako na vlastnú päsť?

Už dávno neplatí, že cez cestovku chodia iba tí, ktorí nevedia jazyk a sú leniví si niečo vybaviť. Doba covidová zamiešala karty asi najviac v cestovnom ruchu. A tak sa stále viac a viac stáva, že aj dlhoroční a skúsení cestovatelia začínajú chodiť viac cez cestovky. Už to nebaví každého stále sledovať, čo sa smie a čo nie, aké sú pravidlá, ako sa dopraviť na letisko, aké papiere vyplniť. Každý potrebuje vypnúť, oddýchnuť si, zregenerovať a načerpať sily a nie ešte venovať hodiny času tomu, aby zistil, čo je potrebné. Veľmi veľa ľudí, nešlo minulý rok na dovolenku s tým, že veď o rok situácia bude lepšia. Ale stále prichádzajú nové a nové zmeny, ktoré už všetkých unavujú a načerpať sily niekde pri mori nás vyčerpá ešte viac pred tým, než vôbec vycestujeme. Poďme sa teda pozrieť na výhody, prečo ísť na dovolenku na Cyprus s BALOO a nie na vlastnú päsť. Nie je to klasická dovolenka v rezorte, ale príjemná spoznávačka s oddychom na tých naj top plážach. Ukážeme vám overené miesta, ktoré stoja za to Netreba rozmýšlať, kam treba ísť, všetko je zabezpečené Netreba si tvoriť itinerár, ktorý zaberá vždy najviac času Netreba šoférovať, hľadať trasu a mať zmätok, či idete správne. Šoféruje sa na ľavej strane, takže nemusíte mať stres zo šoférovania a samozrejme vám odpadá aj starosť, kde odparkovať auto – áno, aj toto spôsobuje ľuďom stres Všade sa chodí vlastnými transfermi, ktoré máme neustále k dispozícii Chodíme v menších skupinkách Vždy vieme prispôsobiť program podľa záujmu účastníkov a veľa krát vždy pridávame veci navyše, ktoré v pôvodnom programe nie sú Máme zabezpečené transfery z letiska a aj na letisko na Cypre Máme dobré rozvrhnutie programu po letoch tak, aby dovolenka vyšla čo najlepšie Skúsenosti našich klientov sú také, že niekedy po 2 dňoch majú pocit ako keby boli na dovolenke už aj týždeň, po týždni majú také množstvo zážitkov a spomienok, ako by boli preč minimálne dva týždne s absolútnym psychickým relaxom Flexibilita a celková prispôsobivosť programu je niečo, čo veľa našich klientov vysoko oceňuje Ak nemáš parťáka na cestovanie, nevadí. Máme veľmi veľa ľudí, ktorí cestujú sami a my niekoho vždy nájdeme kto sa pridá. Nemáme doplatky pre osoby, ktoré cestujú sami, takže nie je žiadne navýšenie cien. Umiestnime ich vždy do izieb pre 2. Muži sú spolu a ženy sú spolu Stretnete vždy milých ľudí, vysmiatych, ktorí majú rovnakú chuť si užiť dovolenku ako vy a sú rovnako naladení Po dovolenke máte množstvo nových priateľstiev, ktoré vás obohatia a pretrvávajú aj po dovolenke Pomáhame aj s check inom a všetkymi papiermi či dokumentami, ktoré sú potrebné pri cestovaní A BONUS: bude vás sprevádzať milá, ústretová, obetavá, ochotná, trpezlivá, znalá, výrečná, príjemná a krásna sprievodkyňa Sanny – (tieto prívlastky sú od našich klientov, ktorí už mali možnosť ju zažiť) Autor: Lenka Kodajová

Aká je vlastne Afrika?

Inšpiráciou na tento blog boli otázky, ktoré často dostávame vzhľadom na a na ktoré je, či už ťažšie alebo ľahšie odpovedať. Čo je Afrika pre človeka, ktorý v ozajstnej Afrike (teraz nemám na mysli Hurghadu) nikdy nebol? Bohužiaľ, aj tu platí povestné „kto to nezažil, nepochopí“. Charakterizujú dojímavé kampane a fotky UNICEF-u a US AID dnešnú Afriku? Áno aj nie. Nádherné portréty pomaľovaných a polonahých ľudí z kmeňov, či zvieratá zápasiace o život s prírodou? Áno aj nie. Tak sem zhrniem niektoré moje pozorovania a postrehy. „Ako vyzerá typický Afričan?“ Keby mi niekto povedal, aby som nakreslila typického Afričana, ani neviem, čo by som vlastne na papier dala. Vychudnuté dieťa v otrhaných šatách, obézneho černocha so zlatými prsteňmi, motorkára – taxikára s mobilom v ruke a vo vetrovke aj napriek tomu, že je vonku 30 stupňov? Tehotnú ženu s bandaskou s vodou na hlave alebo ženu s kyprými tvarmi, dokonalým zapletaným príčeskom a vysokými podpätkami prechádzajúcou po prašnej ulici predmestia africkej metropoly? Starca s posledným zubom s palicou, o ktorú sa opiera alebo Masaja, Pygmeja, Krováka, či príslušníka iného exotického etnika? Politika v slnečných okuliaroch v drahom obleku v najdrahšej terénnej Toyote obklopeného ochrankou so samopalmi alebo obchodníka na trhovisku, ktorý k svojmu stánku láka každého, kto prejde okolo? Voľba by bola ťažká, no vzhľadom na môj talent na kreslenie by asi bolo jedno, čo si vyberiem, výsledok by bola tmavohnedá machuľa. Aký je teda typický Afričan? Tak trochu nespokojný s tým, kde žije. Nespokojný, že tí, ktorí majú moc poväčšine všetko hrabú pre seba a svojich blízkych. Dokáže sa, však, tešiť z každodenných maličkostí. Veľmi prispôsobivý a dokáže bezchybne imitovať všetko, o čom si myslí, že to je dobré alebo užitočné. No predovšetkým je hrdý. Hrdý na to, že jeho domovom je Afrika. Hrdý na to, že jeho krajina je nezávislá. Hrdý na svoje tradície, hrdý na akéhokoľvek iného Afričana, ktorý v niečom prerazil, alebo niečo dokázal. Je priateľský a rodinný. „Prečo majú Afričania toľko detí, keď sa o nich nevedia postarať?“ Toto je tiež zložitá téma na diskusiu. A odpoveď, že preto, lebo nemajú elektriku a po večeroch sa nudia, alebo nevedia, čo sú to kondómy, rozhodne nie je správna. Do istej miery by sa dalo skonštatovať, že v období, keď bola klasická medicína v Afrike ešte iba vzácnou komoditou a detská úmrtnosť hádam prevyšovala šancu na prežitie do dospelosti, sa rodičia riadili logikou „čím viac detí budeme mať, tým je vyššia šanca, že aspoň jedno sa dožije dospelosti a postará sa o nás, keď budeme starí“. Medicína však odvtedy značne pokročila dokonca aj v Afrike, a našťastie, už rodiny nemusia bojovať s neblahou štatistikou. No detí je stále veľa. Väčšina afrických štátov podporuje myšlienku mať iba toľko detí, aby ich rodina dokázala uživiť a aj robí osvetu na plánované rodičovstvo, no stretla som sa už aj s výrokom nemenovaného burundského politika, že si treba brať príklad z Indie, ktorá má exponenciálne rastúcu ekonomiku a Indov je najviac na svete a teda úspech ich ekonomiky určite spočíva v ich množstve, čiže čím viac Burunďanov, tým lepšia ekonomika. Jedna chudobná Afričanka mi zas povedala, že v živote toho nemá veľa, z čoho sa môže tešiť, no každé jedno jej dieťa jej prináša veľkú radosť, keď ho vidí rásť, preto ich má osem. Ďalší mi povedal, že čím je rodina väčšia, tým je väčšia šanca, že niekto z nej bude úspešný a budú naňho všetci hrdí. V Afrike je rodina často útočiskom aj záchranou. Spolu žije aj niekoľko generácii. Keď príde problém, doslova zasadne rodinná rada a diskutujú, až pokým sa nenájde riešenie. Keď niekto z rodiny zažíva úspech, vždy sa oň delí s celou rodinou, občas aj so susedmi. Pre nás to znie neuveriteľne, no toto puto pretrváva aj po tom, čo deti dospejú, založia si vlastné rodiny a odídu z domu. Bola u nás jedna slovenská lekárka, ktorá sa pýtala nášho kolegu (Afričana), prečo nikdy nemá dosť peňazí aj napriek tomu, že má slušný plat, nie je ešte ženatý a má nízke náklady na život, prečo si nevie šetriť a peniaze odkladať. Dostala takúto odpoveď: „Pochádzam z ôsmich súrodencov a som druhý najstarší. Moji rodičia neboli bohatí, ale ani najchudobnejší. Vždy sme mali strechu nad hlavou a nejaké tie kozy, občas aj kravy a malé políčko, na ktorom sme pestovali fazuľu. Všetci súrodenci sme vychodili základnú školu. Môj starší brat sa ako prvý oženil a našiel si slušnú prácu v hlavnom meste, tak nám všetkým ostatným súrodencom platil štúdium. Ja som vďaka nemu skončil aj vysokú školu. On ďalej neštudoval, aby sme my ostatní mohli. Pred nejakým časom ale starší brat prišiel o prácu a teraz som na rade ja, aby som podporoval v štúdiu tých mladších. Rovnako, ak sa vyskytne nejaký problém, ak je niekto vážne chorý a treba zaplatiť nemocnicu, ak mu spadne dom, alebo nie je úroda, všetci sa spolupatrične podieľame na riešení problému.“ Je to teda výhoda alebo nevýhoda byť z veľkej rodiny? Je to pre rodičov a deti šťastie alebo nešťastie? Vec pohľadu... „Majú tam elektriku? Vodu? Vedia, čo je mobil?“ Elektrika v Afrike je niečo, čo je síce fajn, keď práve je, ale nie je žiadna pohroma, keď je aj niekoľko dní odpojená. My Európania si život bez elektriky nevieme asi ani predstaviť. Akonáhle dôjde k výpadku napr. počas búrky, okamžite telefonujeme do elektrárne, aby sme zistili, kde je problém a kedy ju zase pripoja. Bežný Afričan žijúci v meste či na vidieku elektriku používa najmä na svietenie a nabíjanie telefónu. Vyššia vrstva má aj televízor, chladničku a iné spotrebiče, no veľa Afričanov svoje domy k elektrike nemá pripojené vôbec, prípadne fungujú na malom solárnom paneli alebo na autobatérii, ku ktorej sú napojené káblami žiarovky alebo nabíjačky. Zdrojom energie sú najčastejšie vodné elektrárne a preto často závisí výroba elektriny na stavoch priehrad, ktoré zas závisia na tom, či boli sezónne dažde dostatočne intenzívne. Zažila som obdobie, kedy bolo v priehrade tak málo vody, že elektriku zapínali vždy iba na šesť hodín denne a to vždy v inej časti krajiny. Kňazi mali rozpis, kedy bude elektrika a na konci omše to vždy oznámili ľuďom. A nikto nehromžil (okrem nás). Nemocnice, hotely, reštaurácie a bohatšie domácnosti mávajú naftový generátor, ktorý im slúži v čase, keď elektrika vypadne. Voda je ale iný problém. Subsaharská Afrika je typická svojimi obdobiami sucha a dažďov, ktoré sa po tisíce rokov pravidelne striedali, príroda aj obyvatelia sa na nich spoliehali, no v dôsledku zmeny globálnej klímy sú čím ďalej, tým viac nevyspytateľnejšie. Príkladom môže byť jazero Čad, zdroj vody pre široké okolie, ktoré sa od 70. rokov minulého storočia zmenšilo takmer o 90%, čo rezultuje do lokálnych aj medzištátnych konfliktov (keďže ide o jazero ležiace na hranici štyroch krajín). Keňa aj Južná Afrika v poslednej dobe zažívajú extrémne suchá a predaj vody sa tu stal dobrým biznisom. Ak však aj prší a vody je v prameňoch, riekach a jazerách dostatok, priviesť ju do domácností býva často poldenná aktivita vybraných členov rodiny. Typickým obrazom pri potulkách Afrikou sú staršie deti alebo ženy, ktoré v žltých bandaskách nosia vodu od prameňa (studne, jazera, rieky...) do domu. Podľa siete vodovodov a vzdialenosti k zdroju to niekedy môže byť práca aj na niekoľko hodín. Existujú však aj oblasti, kde na každých cca 10 – 20 domčekov pripadá jeden vodovod, prípadne majú prívod vody priamo do domu. No a či poznajú mobil? Poznajú. Správny Afričan má aspoň dve až tri telefónne čísla, každé od iného operátora, lebo pokrytie sieťami nie je zďaleka dokonalé. Informačné a telekomunikačné technológie majú v treťom svete veľký úspech. A Afričania, hlavne mladí, sa snažia kráčať s dobou. Majú kontá na Facebooku, Whatsappe, sledujú BBC. Mobilné siete ponúkajú 3G internet, v mestách aj 4G a rôzne zvýhodnené balíčky na sociálne siete. „Behajú tam voľne levy?“ Stretnúť divoké zviera mimo národných parkov je v drvivej väčšine afrických krajín veľkou raritou. Aj keď mnohé parky nie sú oplotené, zvieratá sa prirodzene zdržujú ďaleko od ľudí a ich príbytkov. Aspoň toto sa za tú dlhú dobu života s človekom na jednej planéte tie chúďatá zvieratá už naučili. Aj keď parkov na safari je v Afrike neúrekom, väčšina Afričanov nevidela naživo v prírode (alebo aj v parku) slona, či leva. Za zvieratami sa chodí do parkov a donedávna bola táto zábavka výsadou turistov, no v poslednej dobe sa snažia krajiny promovať svoje prírodné bohatstvo aj pre svojich vlastných obyvateľov a tak je možné počas safari stretnúť napríklad aj školský autobus (zo súkromnej a drahej školy, samozrejme). „Majú všetci samopaly?“ Sú krajiny, kde majú samopaly takmer všetci (od pastierov kráv až po šamana), no sú krajiny, kde sú samopaly vyhradené iba pre policajtov, vojakov a ochrankárov. To je vlastne väčšina krajín. Zbraní je v populácii rozdistribuovaných rozhodne viac než u nás a sú krajiny, kde sa držanie zbraní zákonom ani nijako neupravuje. Čerešničkou na torte je napríklad fakt, že u policajtov v službách v Burundi nie je prísne trestané požívanie alkoholu. Sú však aj krajiny, ktoré si na policajtoch naozaj dajú záležať (susedná Rwanda). „A ako vlastne žijú? Čo jedia? Odkiaľ majú peniaze?“ Doba, keď Afričania bývali v prútených bambusových prístreškoch a okolo bedier nosili kožušinu zo zvierat, oštep v ruke a luk so šípmi na pleci patrí už minulosti. Samozrejme, existujú aj výnimky, no kmeňov, ktoré si do dnešného dňa uchovávajú tradičný život lovcov a zberačov, je už veľmi málo. Klasický dom novodobého Afričana žijúceho na vidieku alebo na predmestí veľkej metropoly je postavený z pálených tehál, nemá veľké rozmery ani pozemok okolo, strecha je najčastejšie plechová, škridle sú dominantou vyššej triedy. Chudobnejší domy stavajú aj z hlinených tehál, prípadne drevenú konštrukciu oblepia blatom zmiešaným s trusom, ktorý to dobre drží pokope. Tieto domy však obývajú najchudobnejší a častokrát ich nájdeme napríklad vo veľkých slumoch (chudobných mestských častiach). Interiér je zvyčajne zariadený striedmo, v spálni sú buď jednoduché postele, no častejšie iba trstinové podložky, na ktorých sú matrace. V obývacej časti je zopár stoličiek a jednoduchý stôl. Kuchyňa býva buď úplne oddelená od domu, no tí chudobnejší si dymia priamo v obývačke. V malom domčeku sa pomestia aj 3 generácie, veď dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Samozrejme, aj v Afrike nájdeme luxusné sídla bohatej vrstvy, rozlohou veľké domy s vysokým krovom, upravenou záhradou, mohutným oplotením s elektrickým drôtom navrchu a veľkou bránou, pri ktorej vo dne v noci hliadkuje strážnik. Veľká väčšina populácie nemá náročné stravovacie návyky. Varenú fazuľu kombinujú najčastejšie s ryžou, zemiakmi, varenými, či smaženými banánmi, cestom s múkou z kukurice či kasavy, k tomu nejaká zelenina a prípadne kúsok kozieho alebo hovädzieho mäsa. Na raňajky mandazi, malé koláčiky, ktoré vzdialene pripomínajú naše šišky a pre deti rôzne kaše. Po ruke je často veľa ovocia a zeleniny (hádam s výnimkou veľmi suchých oblastí) a pri veľkých jazerách zase viacero druhov rýb. Zdroj obživy je predovšetkým poľnohospodárstvo, každý si na svojom políčku dopestuje základné suroviny, ktoré buď s rodinou skonzumuje, alebo predá, čo mu zostane a nakúpi si ďalšie potrebné veci. „Ako to teda zhrnúť?“ Afrika je jedinečná. Svojou rozmanitou a predsa podobnou kultúrou naprieč kontinentom, hrdými obyvateľmi, prenádhernou krajinou a dych-vyrážajúcou prírodou, jednoduchosťou a krásou. A ako raz jeden Uganďan povedal, Afričania vlastne ani nemajú problémy, ale „výzvy“. Autor: Mária Komlósi

Ako to je s koronavírusom na Zanzibare?

Tentoraz Vám prinášam správy priamo zo Zanzibaru. Po návšteve Rwandy som sa presunul na jedno z mojich najobľúbenejších miest na svete a tým je Zanzibar. Hneď po prílete do Dar Es Salaam som začal pociťovať určitú voľnosť a počínajúci pocit dovolenky. Väčšina mojich ciest je spojená s prácou a preto je u mňa pocit dovolenky nevyvolá len tak hocičo. Tanzánia spolu so Zanzibarom je miesto, ktoré tie ťažko dosiahnuteľné pocity vyvolá ihneď po prílete. Veď si predstavte krajinu ako Tanzánia. Majú exotický Zanzibar s luxusnými rezortmi a plážami s bielym pieskom, bez pochyby toto miesto patrí medzi top exotické miesta na celom svete. Ďalej, majú neskutočne veľké teritória národných parkov s divou zverou. Serengeti, kráter Ngorongoro a ďalšie skvelé miesta na safari. Takisto by som chcel pripomenúť, že sa tu nachádza aj známe Kilimandžáro, strecha Afriky. Najdôležitejšie je, že toto všetko môžete navštíviť bez obáv, lebo Tanzánia je jedna z najbezpečnejších krajín Afriky. Mount Kilimanjaro Posedné roky boli príjmy z turizmu veľmi pozitívne a každým rokom rástli. Tanzánska ekonomika sa opiera predovšetkým o turizmus. Nemusíme sa tým pádom ani baviť o tom, ako im koronakríza doriadila ekonomiku a ako vplýva na život lokálnych ľudí. Je to jednoducho katastrofa, tak ako všade na svete. Skôr ma ale zaujal ich postoj k vírusu. Rozhodli sa vírus prijať a žiť s ním tak, ako žili aj doteraz. Najprv som si povedal, škoda, teraz pravdepodobne dlho nepôjdem na môj obľúbený Zanzibar, lebo sa tam vírus bude nekontrolovane šíriť, budú umierať ľudia a žiadna letecká spoločnosť tam nebude lietať. Nuž, momentálne je pravdou úplný opak. Po 4 mesiacoch si ležím na lehátku v takmer ľudoprázdnom rezorte na Zanzibare a pri bazéne píšem tento blog. A keby to niekoho zaujímalo, lieta sem KLM, Qatar, Ethiopian Airlines a Turkish Airlines. Uroa Bay Beach Resort Po pristáti v Dar Es Salaam ani len nekontrolovali, či som priletel s negatívnym PCR testom, klasicky som si povypĺňal všetky byrokratické formuláriky, kúpil víza a hoplá už som v Tanzánii. Taxikár ma vítal, že tu v Tanzánii nemáme koronavírus a nemusíme nosiť rúška, ja som sa len jemne usmial, a rúško som si nechal po celý čas nasadené. Na letisku s vnútroštátnymi letmi v Dar Es Salaam to bolo úplne voľné, na check-in síce mali niektorí pracovníci rúška, ale zďaleka nie všetci. Väčšina ďalších pracovníkov letiska rúško nemala, pasažieri tiež nemali až zopár výnimiek. Po prílete na Zanzibar ma opäť vítali na letisku, že tu nie je koronavírus, vítajte na Zanzibare, hakuna matata. Taxikár tiež potvrdil, že tu vírus nie je. Samozrejme, rúško som mal nasadené až pokiaľ som neprišiel do rezortu. V rezorte s kapacitou tristo ľudí nás bolo ubytovaných presne osem. V rezorte pred krízou pracovalo 242 ľudí a museli prepustiť až takmer 80% personálu. Sú to lokálni Tanzánčania, ktorí prišli o svoj príjem (niekedy jediný príjem v celej rodine). Podotknem, na Zanzibare sú desiatky rezortov, kde masovo prepúšťali. Uroa Bay Beach Resort Strávil som teda týždeň v prázdnom rezorte, väčšinu času som strávil rozhovormi s personálom a majiteľmi rezortu. Žiadni ďalší turisti neprišli. Keď som odchádzal, bol som tam iba ja a jedna ukrajinská rodina (traja). Celý personál mi hovoril, že nevedia o prítomnosti vírusu, možno tu je, možno nie, ale nič im to nemení na každodennom živote. V ich rodinách v Dar Es Salaam sú všetci zdraví a fungujú bez obmedzení a opatrení a nikto im z rodiny neumrel. Dar Es Salaam je veľké a extrémne zaľudnené mesto. Lokálne markety sú plné, autobusové stanice takisto, ale všetko funguje ako predtým. Bez opatrení, hranice sú otvorené celému svetu a ľudia hovoria, že necítia prítomnosť vírusu. Či je počet úmrtí v roku 2020 vyšší ako minulé roky, to naozaj neviem, ale ľudia tu určite neumierajú ako v katastrofických filmoch. Ale toto číslo by nás mohlo uviesť do úplne inej reality. Štatistiky o koronavíruse nie sú známe, ľudia ochorenie na COVID-19 vnímajú ako ďalšie infekčné ochorenie. Prípady sa určite niekde zapisujú a rátajú, ale nikde to nezverejňujú, tak ako aj pre ďalšie ochorenia. V podstate nestrašia a nezaťažujú ľudí s číslami. Uroa Bay Pred odchodom zo Zanzibaru som sa ešte zastavil na niekoľko hodín v Stone Town, nemôžem predsa odísť bez toho, že si nedám vychýrený miestny „seafood“. V meste bolo cítiť, že im chýbajú turisti. Keď som sa prechádzal úzkymi uličkami kamenného mesta, pripomínalo mi to Káhiru, kde na každom rohu vnucujúco ponúkajú svoje služby. Toto v Stone Town doteraz nikdy nebolo tak citeľné ako dnes. Nečudo, turisti tu nechávajú nemalé peniaze. Takisto som zažil trošku nepríjemnú situáciu, keď ma lokálny Zanzibarčan upozornil, že tu nemajú koronu a môžem si dať dole rúško. Z toho vyplýva iba to, že si ľudia uvedomujú, koľko škody napáchal koronavírus v ich živote a už nechcú opatrenia a zákazy, chcú žiť ako pred koronakrízou. Seefood v Stone Town Aby som to zhodnotil, je to pre mňa úplne iný pohľad na vec, je vidieť, že o novom víruse toho ešte zďaleka nevieme všetko. Naďalej si myslím, že vírus je nebezpečný a musíme byť všade obozretní. Zanzibar považujem za bezpečné miesto, je to ostrov a v rezorte sa zdržiava iba pár ľudí z personálu, ktorí tu žijú a zopár hostí zo zahraničia. Keďže je tu veľmi málo turistov a pláže sú prázdne, považujem toto miesto za bezpečnejšie ako ktorékoľvek v Európe. Ani lietania sa nemusíte báť, pokiaľ dodržiavate základné pravidlá ROR (nosenie rúška, odstupy od ľudí a dezinfekcia rúk). Ďalší článok bude o živote Burunďanov počas koronakrízy, kde sa budem nachádzať niekoľko nasledujúcich týždňov. Autor: Zoltan Komlosi Naše momentálne zájazdy do Tanzánie a na Zanzibar nájdete tu: Zanzibar - https://www.baloo.sk/afrika/nase-zajazdy/zanzibar-so-slovenskym-sprievodcom Tanzánia (safari) + Zanzibar - https://www.baloo.sk/afrika/nase-zajazdy/safari-v-serengeti-ngorongoro-lake-manyara-zanzibar Kilimandžáro - https://www.baloo.sk/afrika/nase-zajazdy/vystup-na-kilimandzaro Kilimandžáro + safari - https://www.baloo.sk/afrika/nase-zajazdy/kilimandjaro-safari-lake-manyara Tanzánia - 7 dní v divočine (safari) - https://www.baloo.sk/afrika/nase-zajazdy/7-dni-v-divocine-safari Medové týždne v Tanzánii (bez sprievodcu) - https://www.baloo.sk/afrika/nase-zajazdy/medove-tyzdne-v-tanzanii Medové týždne na Zanzibare (bez sprievodcu) - https://www.baloo.sk/afrika/nase-zajazdy/zanzibar-deluxe Tanzánska divočina a exotický Zanzibar (bez sprievodcu) - https://www.baloo.sk/afrika/nase-zajazdy/tanzanska-divocina-a-exoticky-zanzibar Ďalšie naše zájazdy si môžete pozrieť na www.baloo.sk