<< Naspäť na ponuku zájazdov
flagslovenský sprievodca
Afrika

Okruh rozprávkovou Namíbiou

Populárna cesta po Namíbii, tie najväčšie lákadlá púštneho sveta a skvelý oddych od uponáhľaného života. Namíbia je rozhodne jedna z nakrajších krajín Afriky. Služby a bezpečnosť sú na vysokej úrovni.

TRVANIE ZÁJAZDU
12 dní
KRAJINY
Namíbia
NÁROČNOSŤ
Stredná
CENA ZA OSOBU
Na vyžiadanie
VYBERTE TERMÍN
Vyberte si z ponuky termínov ...
POČET OSÔB
Počet osôb ...
ZOBRAZIŤ VŠETKY TERMÍNY

Galéria

15 ďalších
v galérii
author
"Baloo nie je standardna cestovka. Je vynimocna. Na letisku vas nebude cakat delegat, ktory vam povie, aky program vas caka a ktoremu sa musite prisposobit. Krajinou vas sprevadza uprimny a zabavny clovek, ktory sa stane vasim skutocnym priatelom a ktory sa vam snazi splnit vase sny. Zolo je vzdy ochotny operativne zmenit program, ak sa vam zrazu zapaci nieco ine, vybavit casto nevybavitelne, pozna sa s lokalnymi a ludia ho maju radi. A vzdy s vami naplno prezije vase zazitky a vyrozprava vam popri nich kopec dalsich historiek, ktore zazil. Navyse, ludia z Baloo v Afrike dlhe roky sami zili a dokazu k turizmu na tomto kontinente pristupovat s uctou a respektom. Dbaju na to, aby ste nemali predsudky a vysvetlia vam lokalny kontext, vdaka comu sa zzijete s krajinou, pochopite ludi a nenarusate svojim pristupom miestnu kulturu. To v dnesnej dobe povazujem za velmi dolezite a na Baloo to mimoriadne ocenujem. Necestujem s cestovkami, ale s Baloo pojdem s doverou aj na kraj sveta. Navyse, Baloo je po financnej stranke velmi ferova cestovka vo vztahu k vam aj k lokalnej komunite. Urcite sa vam nestane, ze za vase peniaze poleti sprievodca prvou triedou ???? Ak zvazujete cestu s Baloo, rozhodne nemate preco vahat."

Janka Fedáková

Doplnkové služby

Letiskový transfer
30,00 € /OS.
Privátna izba
400,00 € /OS.
Vybavenie víz
15,00 € /OS.
Poistenie storna zájazdu
6,30 € /OS./DEŇ

Vyberte si termín

22.11.2021
-
03.12.2021
termín v minulosti
akcia
-8 %
2 490,00 €
2 290,00 €
Na vyžiadanie
Na vyžiadanie

Ďalšie informácie

ITINERÁR ZÁJAZDU:

1. deň: Odlet z Viedne 

Odlet z medzinárodného letiska Schwechat (Viedeň) vo večerných hodinách, prípadne iného, podľa možností.

2. deň: Prílet Windhoek

Prílet do Windhoek, hlavného mesta Namíbie v skorých poobedných hodinách. Po prílete oddych v hoteli. 

3. - 4. deň: Sossusvlei, Deadvlei, Big Daddy Dune

Ráno vyrazíme do púšte Namib, ktorá sa rozprestiera na namibskom pobreží a v jej srdci sa nachádzajú dych-vyrážajúce miesta ako Sossusvlei a Deadvlei a okolité obrovské duny piesku, ktorých farba sa s posúvajúcim sa slnkom po oblohe mení. Na dunách možno zazrieť oryxy (kopytníky s dlhými, rovnými parohmi), ktoré sa prechádzajú po chrbtoch dún. Na tomto čarovnom mieste strávime neskoré poobedie.

5. deň: Walvis Bay

Prejdeme do Walvis Bay, jediného prístavu na namíbskom pobreží, kde je hlboká voda (až po Luderitz). Po dlhej ceste autom si oddýchneme v príjemnej atmosfére prístavu, na plážach pri atlantiku s pelikánmi na jedej strane a luxusnými vilami na druhej.

5. deň: Walvis Bay, Swakopmund

Na výber bude viacero aktivít. Môžeme absolvovať plavbu na katamaráne, počas ktorej budeme sledovať tulene, pelikány, čajky, ísť predkúmať okolité duny na štvorkolkách, ochutnáme miestne mušle a pozrieme si prístav. Z Walvis Bay prejdeme do neďalekého mesta Swakopmund, ktoré je oázou v púšti a prekypuje staronemeckou architektúrou, krásnymi plážami s palmami a vynikajúcimi reštauráciami s miestnymi špecialitami, kde môžete ochutnať mäso z miestnych antilop, ako kudu, oryx, či springbok. 

7. deň: Swakopmund, vrak lode Zeira, Cape Cross

Zo Swakopmundu pokračujeme pozdĺž pobrežia smerom ku Cape Cross. Cestou sa zastavíme pri vraku lode Zeira, ktorá stroskotala na Pobreží kostier v r. 2008. Cape Cross – mys, kde sa vylodil prvý Európan na území dnešnej Namíbie a na pamiatku tejto udalosti tu postavil kríž. Na tejto pláži sa vyvaľujú stovky tuleňov. Kurz zmeníme smerom do vnútrozemia k Twyfelfontein, ktoré je preslávené svojimi rytinami v červených skalách starými tisíce rokov. Noc strávime v čarovnom kempe usadenom medzi mohutnými pravekými skalami.

8. deň: Twyfelfontein, Opuwo

Ráno absolvujeme prehliadku pravekých nástenných malieb a skalných rytín, miestny sprievodca nám poukazuje okolie a vyrozpráva zaujímavé príbehy. Potom sa vydáme na sever Namíbie do pohraničia s Angolou, kde sa nachádza malé mestečko Opuwo. Svoj domov tu má kmeň Himba, známy svojím unikátnym spôsobom zdobenia sa. Ženy kmeňa Himba až do dnešných čias chodia iba sporo odeté, na pokožku a vlasy si nanášajú okrovú maslovú zmes, aby ich chránila pred slnkom, hmyzom, ale i nečistotami, pretože voda je v tejto časti sveta veľmi vzácnou komoditou. 

9. deň: Opuwo, NP Etosha

Absolvujeme prehliadku dedinky, kde tento vzácny kmeň žije a dozviete sa veľa zaujímavých informácií o ich kultúre a zvykoch, k tomu samozrejme patria aj neopakovateľné fotografie. Dievčatá sa tu vydávajú v extrémne mladom veku, nebýva výnimkou, že tu dostanete ponuky na sobáš so 7-ročným dievčaťom. Poobede sa presúvame do NP Etosha, kde sa ubytujeme v autentickom kempe priamo v divočine. Pri posledných lúčoch zapadajúceho slnka budeme hľadať dravce, ktorými je (okrem iných druhov) tento park preslávený.

10. deň: Etosha, Otjiwarongo

Pri východe slnka vyrážame za zvieratami, budeme sa snažiť zazrieť dravce, ako si hasia smäd po nočnom love, či vzácne nosorožce. S pribúdajúcim časom dravce vystriedajú mierumilovné kopytníky – antilopy, žirafy, zebry a ďalšie divoké zvieratá, ktoré sa zhlukujú v okolí napájadiel. NP Etosha obývajú slony, nosorožce, levy a desiatky ďalších druhov cicavcov a stovky druhov vtákov. Po odchode z parku prejdeme do neďalekého mesta Otjiwarongo, kde sídli centrum na záchranu gepardov (Cheetah Conservation Fund). Navštívime kliniku, múzeum, uvidíme gepardy, ktoré boli zachránené a čakajú na zotavenie, aby sa mohli vrátiť späť do divočiny. Navštívime krokodíliu farmu, kde si môžete objednať jedlo z krokodíla a pozriete si, ako sa tieto plazy chovajú, môžete si tu aj kúpiť výrobky z krokodílej kože.

11. deň: Windhoek, odlet z Windhoek

Doobeda ešte atmosféra afrického mesta, prehliadka centra, nákup suvenírov a prechádzky po okolí. Na obed presun na letisko a odlet domov. 

12. deň: Prílet do Viedne

Prílet na Schwechat v skorých ranných hodinách, prípadne na iné letisko, podľa možností.

CENA ZAHŔŇA:

  • Spiatočnú letenku z Viedne v ekonomickej triede 
  • Letiskové poplatky 
  • Privátny transport v rámci celého zájazdu 
  • Ubytovanie v dvojlôžkovej izbe s raňajkami počas celého zájazdu 
  • Vstupy do národných parkov (NP Etosha, Twyfefontein, Sossusvlei, Cape Cross) a miestnych sprievodcov
  • Návštevu kmeňa Himba, návštevu krokodílej farmy
  • Slovenského sprievodcu 
  • Asistenčné služby CK BALOO 

CENA NEZAHŔŇA:

  • Cestovné poistenie (možnosť priobjednať si) 
  • Víza (vybavujú sa vopred na namíbskej ambasáde vo Viedni, cena 80 EUR) 
  • Sprepitné 
  • Nápoje a stravu (okrem uvedeného) 
  • PCR test (COVID - 19)

___________________________________________________

N.B.: Pri návšteve Namíbie sa nevyžaduje očkovanie proti žltej zimnici, krajina nie je endemická na výskyt malárie. 

Zájazd sa uskutoční pri minimálnom počte účastníkov: 3

Pre menšiu skupinu, či jednotlivca je cena na vyžiadanie, prosím, neváhajte nás kontaktovať!

Cena pre deti do 12 rokov je na vyžiadanie.

COVID – 19: Vzhľadom na rýchlo sa meniacu situáciu ohľadom obmedzení Vás budeme o aktuálnych obmedzeniach informovať 10 - 14 dní pred odletom. Aktuálne opatrenia môžete sledovať na stránke Ministerstva zahraničných vecí: https://www.mzv.sk/cestovanie/covid19/obmedzenia-na-hraniciach

Máte otázky? Spýtajte sa nás.

Prečítajte si

Botswana, a.k.a. milujeme nedotknutú prírodu!

Botswana. Všetci moji africkí známi mi o tejto krajine hovorili ako o najvyspelejšej a najbezpečnejšej krajine južnej Afriky. Samozrejme, hneď ma to veľmi zaujalo a chcel som sa čím skôr o tom presvedčiť sám. Všetky okolité krajiny sme už navštívili, Botswanu sme si nechávali na koniec ako tú najvyspelejšiu a najbezpečnejšiu čerešničku. Uznávam, každá krajina je iná, všade je niečo lepšie, niečo horšie. O tom sme sa presvedčili hneď po príchode do Botswany. Ľudia sú milí (dobrá stránka), ľudia sú pomalí a dosť leniví (zlá stránka), čo im treba nechať je, že v krajine je naozaj bezpečne a v podstate tu všetko funguje, len nehorázne pomaly (čo väčšinu Európanov znervózňuje). Už hneď na letisku, kde som si po prílete chcel kúpiť lokálnu SIM kartu, to bolo o trpezlivosti. Najprv v stánku nebola predavačka, lebo vraj sedí na záchode. Asi pol hodine konečne prišla so širokým úsmevom na tvári (chvíľu som uvažoval, čomu ten úsmev pripísať). Ako som už spomenul, príjemná baba, ale pomalá. SIMku mi predala a vysvetlila mi, že si ju musím zaregistrovať sám a to tak, že zavolám na číslo, ktoré vytočila. Tam sa ozval týpek, ktorý sa vypytoval na otázky tipu: ako sa volám, kedy som sa narodil, kde som sa narodil a potom som mu musel vysvetliť, že SLOVAKIA je krajina a nie mesto. Najhoršie na tom bolo to, že som mu rozumel každé 3 slovo, lebo hovor sekal, pravdepodobne mal jeden z dobre známych čínskych mobilov, ktorých sú v Afrike medzi miestnymi tony. Po ďalšej kaskáde otázok ma to už fakt vytočilo, a vynadal som mu, že mu nič nerozumieť, nech si zaobstará normálny telefón a čo to má byť za štýl registrácie. Na to sa opýtal, či som turista, ja že áno! On na to „ahaaaa“, tak už nech mu len vysvetlím čo to teda je Slovakia a bude to OK. Nakoniec sa to podarilo a SIM karta bola na svete, zaregistrovaná, a mohol som si kúpiť extrémne drahé megabajty (2GB za 20€) s upozornením, že v parkoch to určite fungovať nebude ????. Ľudia, ktorí mi o Botswane hovorili, neklamali, len zrejme neboli trošku hlbšie v tej prírodnej časti, kam sme mali namierené my... Áno, bolo bezpečne, pekne, ľudia milí, cesty výborné (čo je v Afrike skôr rarita). V severnej časti pri namibsko-zambijsko-zimbabwianskej hranici (táto časť sa inak volá aj „Corner of Africa“ alebo „Roh Afriky“, pretože v jednom bode susedia štyri krajiny) v Kasane všetko fungovalo, nazval by som to priam „masovým turizmom“, lebo tá časť je asi tak všetko z Botswany, čo bežné cestovné kancelárie ponúkajú. Ale našim mottom je: „Keď do novej krajiny, tak poriadne!“, preto sme sa rozhodli ísť hlbšie, prejsť národný park Chobe, časť Linyanti, Savuti, rezervácie Moremi, prejsť do Makgadigadi Pans a nakoniec to najťažšie, divoké a pusté Kalahari. Deň prvý, vybrali sme sa nádhernou asfaltkou z Kasane do Linyanti, kde bol lokalizovaný náš kemp, kde sme plánovali prenocovať. Všetko bolo OK asi 80 km, kde sa zrazu zmenila asfaltka na piesok a hneď po 500 metroch sme aj s našou novou Toyotou Hilux zapadli. Najprv sme si mysleli, že sme museli niekde zísť z cesty, no po tom, ako nás lokálny macher vytiahol z piesku, oznámil nám, že takto to je až po Linyanti, čiže ďalších 78 km. Iba podotknem, zapadli sme na začiatku po cca 500 metroch!!! Haluz, otázka bola, pokračujeme ďalej? Neprešli sme 500m bez toho, aby sme zapadli, ako prejdeme ďalších 78 km? Potľapkali sme po pleci lokálneho machra, aby nám dal rýchlokurz tipov a trikov šoférovanie v hlbokom piesku (aj keď sme mali nejaké teoretické skúsenosti z Čadu, kde sme prešli celou Saharou niekoľko tisíc kilometrov, predsa len, tam sme mali profesionálnych šoférov). Alfa a omega je vypustiť si pneumatiky, no nikde sme nevedeli nájsť tlakomer, tak sme si netrúfali ich vypúšťať. Stále sme nevedeli, či pokračovať, alebo nie. Občas je zábavné, ako ľudia z podobných kútov sveta podobne rozmýšľajú a plánujú. O nejakú tú chvíľu prišli dvaja Poliaci, susedia. Približne rovnako nepripravení ako my, ale že určitú časť cesty pôjdeme spolu, ani oni nemajú spustené kolesa, rovnaký problém, ale ideme na to, Slovania sa spoja proti divočine!!!! Celý čas sme nemohli spomaliť pod 60-70 km/h, inak by sme boli zapadli. Svätoplukovská súdržnosť bola fajn, až kým sa nám nerozdelili cesty. Boli sme na 47. kilometri, to znamená, že nám ostávalo ešte 31 km do kempu, cesta sa zlepšila a my sme si mysleli, že máme vyhraté. Po 20 km naozaj ťažkého, ale ako-tak priechodného pieskového terénu, sme zapadli 11 km pred kempom Linyanti. Prvá snaha podkopať neskutočne zahrabanú vyše dvojtonovú Hiluxku bola márna, slnko na nás pálilo, slony a byvoly chodili okolo, no najviac sme sa báli levov, ktoré nás už mohli dlhší čas sledovať a čakať na tu správnu chvíľku, aby na nás zaútočili... Na hady a ostatnú háveď sme ani nemysleli... Tak sme sa rozhodli, že si sadneme do auta a budeme čakať, až niekto príde a pomôže nám. Povedali sme si, máme vodu, stehná z KFC, konzervy: losos, tuniak, paštéky (ako správni slovenskí turisti), rum, uhorky, papriku, cibuľu, chlieb, tak tu vydržíme aj 6-7 dní a pravdepodobne (asi, dúfam) nás moja žena začne hľadať po 3 dňoch, ak sa jej neozvem z mesta Maun, kde bol náš prvý cieľ. To bola naša jediná nádej. Tak sme prestali hrabať pod autom. Rozhodli sme sa, že o 16:00 si všetko prehodíme z korby do vnútra auta, aby sme nemuseli chodiť von po tme, kedy sú zvieratá v divočine najaktívnejšie. Ako sme si upratali veci, pripravili jedlo, pitie, mikiny, aby nám nebola v aute v noci zima, tak sme sa pousmiali a vytiahli vodku, že toto treba zapiť, sme správni Slováci, historka to bude dobrá, ak sa nám ju podarí niekomu raz rozprávať. Tak sme si uliali každý do svojho kalíšteka a dali si po dva poldeci. V tom momente sme zazreli, že prichádza nejaké auto, netrpezlivo sme čakali, najprv sme dúfali, že to budú nejaký vojaci alebo rangeri, alebo niečo podobné, len nie turisti ako my alebo Poliaci, lebo zapadnú vedľa nás. Samozrejme, boli to turisti, no tentoraz Nemci. Boli super, hneď sa vedľa zastavili a že pred 20 km zapadli aj oni a bojovali, že nám idu pomôcť. Mali lopatu, lyže, tlakomer, proste plnú výbavičku, ako sa na Nemcov patrí. Najprv sme vypustili kolesá z 3 na 1,5 atmosféry, potom vyhrabali cely podvozok a s pomoc lyží sme sa pohli. Sprevádzali nás až do kempu, spoločne sme prešli dokonca aj nepríjemnejšie úseky než tie, kde sme zapadli, no spustené pneumatiky nám poskytli úplne iný pohľad na šoférovanie v piesku. Tesne po západe slnka sme sa dostali do kempu, dali si ešte po poldeci, ponúkli aj našich nemeckých dobrodruhov a v noci v stane za ničím nenahraditeľných zvukov africkej divočiny sme rozmýšľali, čo prinesie nový deň. Naši nemeckí kamaráti nám tentoraz pomohli, aby sme nemuseli nocovať ktovie koľko dní v aute uprostred divočiny a nakoniec sme sa spolu dostali do kempu. Ale toto všetko je len začiatok tripu a nás čakalo ešte ďalších 6 podobných dni. Na druhý deň ráno sme sa vybrali za rangermi, aby nám poradili, aké sú cesty smerom ďalej na juh ku kempu Savuti, kde sme plánovali prenocovať najbližšie. Vďaka bohu, poradili nám inú cestu, než sme predtým pozerali na mape (tá bola tradične pod hlbokým pieskom). Nová cesta bola tiež piesková, ale nie nepriechodná a s vypustenými kolesami sme to bez väčších problémov zvládali. Príroda, ktorú sme míňali cestou, bola rajom pre oči, po močariskách sa potulovalo nespočetne veľa stád slonov, rôzne druhy antilop, žirafy a divé svinky. Cesta dp Savuti teda bola, na rozdiel od predošlého dňa, plná idylky a užívania si divočiny. Keď sme neskôr v ten deň dorazili až do kempu Savuti, hneď nás čakal luxusný pohľad na troch lenivých levov, ktorí sa vyvaľovali hneď vedľa cesty. Keď sme ich z tesnej blízkosti a bezpečia auta fotili, iba ledabolo hodili hlavou a ďalej trávili obsah svojho žalúdka (čokoľvek to už bolo). Tak sme jedným kolesom zišli trochu z cesty, aby sme im neprešli veľké laby. Noc sme prespali už tradične pod stanmi a boli sme zvedaví, čo prinesie ďalší deň. Vyrazili sme hneď ráno, pretože nás čakal pomerne dlhý presun krížom cez rezerváciu Moremi až k ďalšiemu kempu. Ešte v Savuti sme si do auta zobrali dvoch domácich, ktorí potrebovali odvoz do Maunu (náš smer). Klasickí Afričania typu Hakuna matata (prekl. žiadny problém), tvrdili nám, že cestu dobre poznajú a pomôžu nám dostať sa pár kilometrov od nášho cieľa. Len na doplnenie, v Botswane, hlavne v národných parkoch, je akékoľvek značenie ciest absolútne mizerné, GPS veľmi zradné, skôr dopletie, než pomôže, takže sa dosť ťažko orientuje. Prešli sme niekoľko desiatok kilometrov, po ktorých sme si uvedomili, že naši milí spolucestujúci nás síce s úsmevom navigujú, no sami presne nevedia kade. Nakoniec, po niekoľkých zablúdeniach sme sa dostali (aj s pomocou protiidúcich áut) na správny smer. Prišli sme do bodu, kde sa naše cesty rozdvojovali, tu sme si spokojne dali pivo s vedomím, že kemp máme približne 15 kilometrov ďaleko. Keď sme dorazili, musel som skonštatovať, že to je asi najkrajší kemp, kde som kedy na safari nocoval. Plný zvierat naokolo, večer zvuky slonov, levov, hrochov a desiatok ďalších druhov zvierat. To všetko v idylke akácií a západu slnka. Ráno sme sa zobudili do ďalšieho akčného dňa. Keď idete na safari, častokrát pri vstupe do parku dostanete nejaký ten reklamný prospekt, kde je buď mapa, alebo zoznam zvierat, ktoré v parku možno nájsť, niečo o histórii parku či aktivitách, ktoré sa tam dajú robiť. No a každý správny obsedantno-kompulzívny maniak má nutkanie vyčiarkať celý check list zvierat, ktoré v parku žijú (aj keď vôbec netuší, ako drvivá väčšina z nich vlastne naživo vyzerá). Rovnako sme sa teda aj my pustili do stopovania divokej zveri. Predierali sme sa stádami slonov, antilop, sledovali hrochy, žirafy s hlavami v korunách pichľavých akácií, kadejaké opice, prasiatka a pevne sme dúfali, že sa nám podarí zbadať aj niečo vzácne. Asi si teraz poviete, že sme nevďační, že nám „klasická“ africká divočina nestačí, ale uvidieť takého pangolina alebo aj pekného veľkého hada... Nestalo sa, škoda. Postupne sme sa presúvali k mestu Maun, kde sme mali konečne prenocovať v hoteli, dať si poriadnu sprchu a najesť sa v reštaurácii. A vybaviť čerešničku nášho výletu. Hneď po príchode do Maun sme sa vybrali na letisko, aby sme si zabookovali malé lietadielko a preleteli ponad slávnu deltu rieky Okavango. Delta Okavanga je jedinečná tým, že je to jediná vnútrozemská delta rieky na svete (aspoň podľa toho, čo viem). Hektolitre sladkej vody sa strácajú v púšti Kalahari, no ešte predtým za sebou zanechávajú bažiny, močiare a veľmi úrodnú a zelenú krajinu – raj pre zvieratá. A pre nadšených cestovateľov. Podarilo sa nám vybaviť 6 miestny letúň a naše vzdušné dobrodružstvo sa mohlo začať. Pocity z nasledujúcich 2 hodín iba ťažko opísať, bolo niečo úžasné. Už sme leteli ponad Viktóriine vodopády – to bola tiež pecka, no toto bolo niečo celkom iné. Z výšky (občas nie až tak veľkej) sme sledovali stáda slonov, byvolov, zebier a kadejakej ďalšej zveri, ako sa presúvajú v šachorí. Dostali sme sa na miesta, kde sa dostať autom je nemožné, kde majú zvieratká pokoj od turistov, kde je nedotknutá príroda. Stojí za to letieť aj vrtuľníkom, pretože dokáže visieť na jednom mieste a zísť ešte nižšie, prípadne aj pristáť na suchšej zemi v tesnej blízkosti zvierat. Po príchode z letiska sme si šli konečne oddýchnuť do hotela, samozrejme, skončili sme však na lokálnej tancovačke v nejakom ich „kultúrnom dome“ a nakoniec na lokálnej diskotéke až do štvrtej ráno. Ďalší deň (nie moc oddýchnutí) sme sa pokračovali do Soľných plání Makgadikgadi. Cesta opäť začala dobrodružne, nevedeli sme totiž nájsť vchod do parku a vôbec sme netušili aké budú cesty v parku. Nakoniec sme všetko našli a aj cesty boli OK. Soľné pláne by som asi najvierohodnejšie prirovnal k wastelands v hre Fallout, ak ste to niekedy hrali a ak nie, tak si proste predstavte nejaký post-apokalyptický film, do ktorého by bolo Makgadikgadi skvelá kulisa. Sem-tam nám po obzore prešli oryxy a tak, no fascinujúce boli pohľady na absolútnu pustatinu. Doteraz by som neveril, že absolútne nič môže byť také pekné. Ubytovali sme sa v peknom kempe, ktorý mal príznačný názov Tree Island Camp  a užili sme si príjemný večer pri ohni a zázvorovici. Na druhý deň sme sa prevážali krížom-krážom po pláňach Makgadikgadi, síce málo zvierat, ale vzhľadom na to, aké to bolo suché sme ich ani veľa nečakali. Ďalší plánbol presunúť sa sa do púšte Kalahari, no musím s hlbokým zármutkom priznať, že asi zvíťazila naša obrovská únava nad chuťou po ďalšom dobrodružstve (a útrapách) a rozhodli sme sa, že tento bonbónik si užijeme pri našej ďalšej návšteve Botswany. Pomaly sme sa druhou stranou Botswany vracali späť do Gaborone, kde sa náš výlet začal a, žiaľ, aj pomaly končil. Cestou sme ešte skočili do Molodi Naute Rezervácie, kde sme mohli zblízka sledovať gepardy, žirafy, nejaké antilopy, zebry, hrochy a krokodíly. No a ako by som to celé zhodnotil? Celkovo som bol z návštevy Botswany veľmi spokojný, je to absolútne dokonale prírodná krajina, kde radšej nepostavia ani asfaltové cesty, ani plot pre zvieratá, len aby zachovali originalitu prírody. Je to síce náročná cesta, ale mimoriadne dobrodružná (z toho dôvodu do tejto krajiny organizujeme iba jeden zájazd ročne, ktorý musí byť dokonale naplánovaný a na všetko musíme byť do bodky pripravení – samozrejme, zájazd sa dá objednať aj na mieru, keby niekto veľmi chcel). A posledné slová do bitky: Tešíme sa na ďalšiu výpravu a na ďalšie dobrodružstvá z tejto krajiny! Autor: Zoltán Komlósi

Cestujeme s deťmi (počas prvých 6 mesiacov)

Cestovanie s deťmi je v poslednej dobe obľúbenou témou diskusie mnohých mladých rodičov. Zatiaľ, čo jedna strana má vyhranený názor, že malé deti netreba stresovať dlhým letom, či natriasaním sa v aute a najlepšie im je, keď majú svoj domáci zaužívaný režim a stereotypy, druhá časť rodičov argumentuje tým, že pre dieťa sú k jeho vývoju dôležité nové podnety a život rodičov sa predsa nekončí tým, že sa im narodia deti a musia ostať priklincovaní prvých päť (v prípade viacerých detí aj viac) rokov doma. Úplnú pravdu asi nenájdeme na strane jednej ani druhej. Je síce faktom, že pre deti je naozaj dôležité vytvoriť si návyky a mať svoj režim, no dvojtýždňová dovolenka ešte žiadnemu dieťaťu (a vonkoncom jeho rodičovi) neublížila, práve naopak, spestrila zaužívanú rutinu dní mamičiek na materskej dovolenke. Otázkou ostáva, v akom veku je aký typ dovolenky vhodný. Pravdepodobne sa všetci zhodneme na tom, že do ukončenia šestonedelia (prvých šesť týždňov po pôrode) z hľadiska pohodlia matky aj dieťaťa nie je najvhodnejšie prekonávať dlhé trasy. Rodičia sa so svojím novým prírastkom ešte iba zoznamujú (a on s nimi) a preto je najvhodnejšie byť v domácom prostredí. My sme sa na našu prvú dovolenku (10 dní v chorvátsku autom) vybrali, keď mala naša malá dcérka 2 mesiace. Išli sme autom a veľkou výhodou bolo, že takmer celú cestu do Chorvátska (a potom aj naspäť) prespala v autosedačke. 2-mesačné dieťa ešte nemá tak dobre vyvinutý systém regulácie telesnej teploty ako dospelý človek, preto je v tomto veku extrémne dôležité dbať na to, aby sa dieťa neprehrialo. Pobyt na priamom slnku sa v obedných hodinách vôbec neodporúča, ak je to nevyhnutné, nemal by presiahnuť pár minút, dieťa by malo mať na hlave ľahkú čiapočku alebo klobúčik proti slnku, pokožku vystavenú slnečnému žiareniu natretú kvalitným krémom s vysokým UV ochranným faktorom (50+) a oblečené ľahké priedušné oblečenie, ideálne z bavlny. Netreba zabúdať na potrebný zvýšený príjem tekutín, ak to dieťa bude tolerovať, tak okrem materského mlieka (prípadne mliečnej formuly) mu môžete dať aj trochu dojčenskej vody. Ak dieťa spí vonku v tieni v kočíku, kočík rozhodne ničím neprekrývajte. Zabránite tým prúdeniu vzduchu, teplota v kočíku sa značne zvýši a dieťaťu opäť hrozí riziko prehriatia organizmu. Priam ideálne sú však prechádzky pri zapadajúcom slnku po dlhej promenáde, či ranné kapučíno na čerstvom morskom vzduchu. No a či dieťa do 6 mesiacov počas dovolenky kúpať? V bazéne určite nie, voda je ošetrená chlórom a ten dráždi detskú pokožku. V mori tento problém nie je, dieťa môžeme skúsiť do vody ponoriť, treba však opäť myslieť na nedostatočnú reguláciu telesnej teploty, preto ho iba ovlažíme, aby sa pri dlhšom kúpaní nepodchladilo. Na prvý pohľad sa môže zdať, že s takým malým dieťaťom sa hádam na dovolenku ani nedá pobaliť, veď predsa potrebuje toľko vecí, ani nehovoriac o tom, že v lietadle je ešte batožina obmedzená. Opak je ale pravdou. Dnes už v každom lepšom hoteli, prípadne v apartmáne, majú na vyžiadanie k dispozícii (bez príplatku!) detskú postieľku aj s posteľným prádlom - aj keď to si odporúčam zobrať vlastné (nie všade pri praní používajú hypoalergénne pracie prostriedky), autosedačku (vajíčko) rovno využijete aj ako kočík (do auta nie je problém to nabaliť a v lietadle máte nárok na bezplatnú prepravu kočíka (čiže v prípade vajíčka aj autosedačky). Ak je dieťa kojené, o to väčšiu výhodu máte, že nemusíte nosiť (prípadne zháňať v obchodoch) mlieko. V prípade, že idete na odľahlejšie miesto, si akurát teda nabaľte plienky (do vychytených stredísk netreba, v obchodoch tam nájdete všetko). Zostáva už iba oblečenie, zopár obľúbených hračiek, nejaká tá dojčenská voda a detská kozmetika (vrátane opaľovacieho krému!). Odporúčame pred dovolenkou navštíviť aj pediatra a poradiť sa s ním, čo robiť v prípade základných zdravotných problémov. My sme išli na dovolenku do Chorvátska aj so starými rodičmi, takže keď sme si našu malú postriedali, tak sme si oddýchli všetci. Počas svojej druhej dovolenky mala už naša malá 5 mesiacov a my sme sa rozhodli skúsiť trochu exotickejšiu destináciu. Počas upršaného novembra sme sa vybrali na Seychely. Dlhý let s malým dieťaťom znie odstrašujúco, no dokonca aj v prípade, ak s ním ide iba jeden rodič, je to zvládnuteľné. Treba to priam využiť, pretože dieťa do 2 rokov cestuje iba za zlomok sumy ako v staršom veku. Na let sa, však, treba pripraviť už dopredu. Letecká spoločnosť síce eviduje, že na palube bude malé dieťa, to však neznamená, že automaticky dostane benefity, na ktoré má (zadarmo) nárok. Kontaktujte teda spoločnosť a vyžiadajte si miesto na sedenie v rade, kde sa dá namontovať "bassinet". Bassinet je niečo ako mini postieľka, ktorá sa namontuje do steny pred sedadlom a dieťa v nej môže počas letu nerušene spať a rodič, ktorý s ním cestuje, tak má pohodlie ako ostatní pasažieri. Možnosť bassinetu ponúkajú najmä interkontinentálne lety a väčšie lietadlá. Ak letíte napríklad do Grécka alebo Turecka, je možné, že lietadlo túto výbavu nebude mať. Myslím však, že 2-hodinový let sa dá vydržať aj s dieťaťom na rukách. Ďalší servis, na ktorý máte nárok, ale väčšinou treba minimálne 24 hodín pred letom oň požiadať je dojčenská strava. Ak ste už svojmu potomkovi začali dávať príkrmy, tak túto možnosť určite oceníte. Väčšinou ide buď o ovocnú výživu (väčšinou bez pridaného cukru) alebo zeleninové pyré. Niekedy k tomu dokonca býva aj dojčenské mlieko. Ak počas letu niekde prestupujete, treba si zarezervovať miesto + bassinet aj dojčenskú stravu na oba lety! Pri checkovaní batožiny sa checkuje aj kočík. Máte možnosť buď dať ho do podpalubia už na začiatku spolu s ostatnou batožinou, alebo ho iba označiť a personálu odovzdať až priamo pri nástupe na palubu, čiže ho ešte môžete využiť počas presunov na letisku. Ak prestupujete, tak pri opúšťaní lietadla požiadajte personál, aby Vám znovu dali kočík, inak ho automaticky preložia na ďalší let a Vy si ho budete môcť vyzdvihnúť až so zvyšnou batožinou. Ak necestujete s kočíkom, namiesto neho môžete zadarmo transportovať napríklad autosedačku. Ďalšia veľká výhoda cestovania s deťmi je, že všade máte prioritný servis. Nemusíte teda čakať v radoch na zacheckovanie batožiny, ale automaticky sa postavíte do VIP radu. Pri bezpečnostných kontrolách idete hneď dopredu a pri nástupe do lietadla máte tiež prednosť pred ostatnými pasažiermi. Let s dieťaťom býva väčšinou pozitívnym zážitkom, letušky majú detičky radi a prinesú im aj hračky (promo leteckej spoločnosti). Pobyt samotný bol vynikajúci, pláž s bielym pieskom a plytká voda sú pre detičky ideálne, aj v tomto vekovom období však treba dbať o detskú pokožku, najmä na jej ochranu pred slnkom. Celý jeden deň sme s požičaným autom brázdili po ostrove Mahé a objavovali krásne zákutia. Cesta domov bola rovnako bezproblémová ako cesta tam. Na záver ešte možno malý detail. Ak zbierate míle, za detskú letenku (do 2 rokov) sa Vám míle nepripočítavajú :-((. V znamení cestovania s deťmi pokračujeme aj v ďalších častiach našich cestovateľských blogov. Zostaňte s nami! Autor: Mária Komlósi

Kam odporúčame cestovať v lete a na jeseň 2021?

Prinášame Vám informatívny blog, v ktorom sa dozviete naše tipy pre cestovateľské destinácie na sezónu leto/jeseň 2021, priblížime Vám podmienky cestovania do týchto oblastí a dozviete sa, prečo je byť očkovaný veľkou výhodou. Azory Toto súostrovie v Atlantiku patriace k Portugalsku patrí jednoznačne do topky bezpečných destinácií na skvelú poznávačku na najbližšie obdobie. Navštíviť Azory je možné od mája 2021. Epidemiologická situácia je tu priaznivá a dá sa bezpečne a zdravo cestovať. Ostrovy sú známe svojou jedinečnou zelenou faunou, vlhkým podnebím a nádhernou prírodou. V máji tu kvitnú hortenzie a na geniálne fotky rozhodne nebudete potrebovať žiadny filter. Na našom azorskom zájazde veľa času venujeme turistike a postupne preskúmame celý ostrov São Miguel. Neopakovateľné výhľady, skryté vodopády, sopečné horúce pramene... Na tomto tripe sa určite nudiť nebudete! Naša ponuka Azory a Lisabon Portugalsko Porto, Fatima, Lisabon, Faro a Algerve. Počas akčného 8-dňového poznávacieho zájazdu v malej skupine si dokonale užijeme všetky tieto miesta. Mestá ako Porto a Lisabon žijú nielen cez deň, ale aj v nočných hodinách. Prejdeme spolu celé Portugalsko a výlet zakončíme na juhu krajiny, na neopísateľne krásnych plážach Algerve. Z tejto dovolenky prídete domov plní energie a, samozrejme, s plnou pamäťovou kartou z foťáku. Situácia s koronavírusom v Portugalsku je dlhodobo veľmi dobrá a bezpečná.Naša ponuka Porto, Lisabon a Algerve v ponuke od 15.5.2021 Malta Živá Maltská republika, kde po prílete za 4 dni postupne prejdeme všetky tri ostrovy (Malta, Comino a Gozo) a posledné 3 dni budeme chillovať na (vždy inej) pláži. Reštaurácie, bary a nočný život sú každodennou nepovinnou súčasťou tripu, zatiaľ čo staroveké ruiny, katakomby, spletité uličky, či nádherná krajina sú tou povinnou časťou. Okrem toho, Malta bude od júna ponúkať turistom pri príchode „vreckové“ 200 EUR, aby pritiahli čo najviac dovolenkárov. Ak Maltu plánujete navštíviť už dlhšie, teraz je ten vhodný čas! Naša ponukaMalta Namíbia Púštna krajina v juhozápadnej časti Afriky patrí medzi najkrajšie, najfotogenickejšie a najbezpečnejšie krajiny Afriky (a aj sveta). Namíbia toho turistom ponúka až nečakane veľa. Ubytovanie v domáckom štýle na farmách pri Fish River Canyon, druhom najväčšom kaňone sveta, púšte lemujúce brehy Atlantiku, safari v divočine, kultúrny zážitok pri návšteve kmeňa Himba žijúceho na hranici s Angolou. Tento zájazd je zárukou perfektnej poznávačky, na ktorú budete spomínať do konca života. Ak sa pri vstupe do krajiny preukážete negatívnym PCR testom, ste v krajine viac ako vítaný! Aj napriek blízkosti Juhoafrickej republiky je epidemiologická situácia v súvislosti s ochorením COVID-19 v krajine priaznivá a dlhodobo stabilná. Dôvodom je pravdepodobne nízka hustota obyvateľstva a veľké vzdialenosti medzi mestami, v kontakte s ľuďmi ste tu minimálne. Zájazd organizujeme v malej skupine do 12 cestovateľov, ktorí budú pred odchodom na zájazd otestovaní. K zájazdu si viete prikúpiť aj PANDEMIC poistenie, ktoré Vám zaručí refundáciu alebo prebookovanie zájazdu na iný termín v prípade, ak by ste nemohli odcestovať kvôli ochoreniu COVID-19. Naše ponukyOkruh rozprávkovou Namíbiou To najlepšie z Namíbie Tanzánia a Zanzibar O cestovaní na Zanzibar sa toho omieľalo naozaj veľa. Poväčšine sa Zanzibar spájal s prívlastkom rizikový, nezodpovedný, ignorantský... Do veľkej miery za túto negatívnu reklamu môžu samotní Tanzánčania. Ich popieračský prístup ku COVID-19 im síce zachránil odvetvie služieb v cestovnom ruchu a aj keď počet cestovateľov, ktorí sa ochorením nakazili na dovolenke na ostrove bol skôr zanedbateľný, v novom svete protiepidemických opatrení pôsobil exotický raj, kde sa ochorenie údajne nešíri, až priveľmi ľahkovážne. Pozitívna správa je, že aj Tanzánčania sa poučili a od 4. mája krajina (s novou prezidentkou na čele) zaviedla nové opatrenia. Patrí k nim prílet s negatívnym testom nie starším ako 72 hodín, ďalšie testovanie na letisku pre turistov prichádzajúcich z rizikových krajín a povinná 14-dňová karanténa pre cestovateľov z krajín, v ktorých sa vyskytujú nové varianty koronavírusu (JAR, India, Brazília...). Považujeme to za veľmi dobrý krok od Tanzánskej vlády smerujúci k vylepšeniu svojho renomé. Zanzibar (aj samotná Tanzánia) je teda aj naďalej bezpečný a do tejto skvelej destinácie ponúkame od júna hneď niekoľko zájazdov: Nše ponukyZanzibar so slovenským sprievodcom Zanzibar pre dobrodruhov Dobrodružné safari v Serengeti - Ngorongoro - Lake Manyara + Zanzibar 7 dní v divočine - SAFARI Rwanda Čarovná hornatá Rwanda ležiaca v samotnom srdci Afriky je vďaka svojmu zodpovednému prístupu k šíreniu ochorenia COVID-19 dlhodobo vo veľmi dobrej epidemiologickej situácii. Od začiatku pandémie držia vírus pod kontrolou vďaka pomerne prísnym opatreniam. Tie sú nastavené tak, aby sa znížilo riziko šírenia, zároveň Vás, však, neobmedzujú v cestovaní po krajine a užívaní si skutočnej Afriky. Počas dovolenky budete musieť absolvovať niekoľko PCR testov, ale ten výlet jednoducho stojí za to! Zájazd odporúčame predovšetkým pre tých, ktorí sú už zaočkovaní a šanca, že budú mať pozitívny PCR test sa takmer rovná nule. Rwanda je v súčastnosti turisticky veľmi prázdna, o to viac si ju užijete. Je to krajina, kde uvidíte panenskú prírodu horského pralesa, sympatické safari, nefalšovanú africkú kultúru, žiarivo zelené čajovníky, slovenské humanitárne projekty (do ktorých sa môžete aj aktívne zapojiť) a každodenný život miestnych Rwanďanov s najlepším slovenským sprievodcom pre túto oblasť sveta. Naše ponukyČarovný okruh Rwandou Čarovná Rwanda a Zanzibar Jordánsko História, kultúra a neobyčajná krása tejto krajiny sa Vám vryje hlboko do pamäti. Situácia s koronavírusom sa v krajine stále výrazne zlepšuje. Pri príchode sa treba preukázať negatívnym PCR testom nie starším ako 72 hodín. Túto krajinu odporúčame hlavne pre tých, ktorí túžia navštíviť staroveké mesto Petra bez návalu inak všadeprítomných turistov, pretože takáto možnosť sa už nemusí viac naskytnúť. Na našom zájazde „Po stopách biblie“ sa nudiť určite nebudete. Okrem Petry navštívime aj ďalšie historické pamiatky, vyberieme sa do púšte a aj k brehom Mŕtveho mora. Naša ponukaPo stopách biblie Izrael Ako je už všetkým určite známe, Izrael je v súčastnosti najzaočkovanejšou krajinou (proti koronavírusu) na svete. Za pár týždňov sa im podarilo preočkovať takmer celú populáciu, čo sa bezprostredne odrazilo na epidemiologickej situácii v krajine. V Izraeli sa totiž žije „ako predtým“. O tom, že Izrael je cestovateľská topka, samozrejme, hovoriť nemusíme. Pred niekoľkými dňami krajina oznámila, že sa bude otvárať pre zaočkovaných turistov z celého sveta. Naša ponukaIzrael, Palestína a Mŕtve more Cestovanie je jedna z najúžasnejších vecí na svete, pre niektorých takmer ako droga. Poznávanie, skúsenosti, zážitky, ktoré nadobudnete na cestách nie je možné získať inak. Ak chcete cestovať bez väčších problémov, odporúčame Vám zaočkovať sa registrovanou vakcínou hneď ako to pre Vás bude možné. Zabijete tak tri muchy jednou ranou: chránite seba, ostatných a budete môcť voľne cestovať. Cestovať s PCR testom je, samozrejme, možné, ale vždy je tu riziko, že v poslednej chvíli nebudete môcť na zájazd vycestovať. Pre tieto prípady Vám však radi sprostredkujeme PANDEMIC poistenie, ktoré refunduje Vašu dovolenku. Pre očkovaných a tých, ktorí prekonali COVID–19 za posledných 180 dní, je v rámci EÚ zrušená karanténa po návrate na Slovensko, čo je super! Autor: Zoltán Komlósi